Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Zadlžila sa a byt jej vydražili. Dôchodkyňu s vážnou diagnózou vyhodil nový vlastník na ulicu pre 90
Príbeh 14/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
streda 23.11.2022
nedeľa 05.02.2023
Zadlžila sa a byt jej vydražili. Dôchodkyňu s vážnou diagnózou vyhodil nový vlastník na ulicu pre 900 EUR
To, že so starobou prichádzajú aj rôzne zdravotné problémy, je už všeobecne známe. So zdravotnými ťažkosťami prichádzajú neraz aj problémy finančné. Ak je na uhrádzanie všetkých nákladov človek vo vysokom veku s vážnou diagnózou sám, môže sa stať, že mu hrozí až strata bývania. Je to v poriadku? Kto má vtedy zasiahnuť a ako? Ako je možné, že byt takéhoto človeka ide do dražby, dokonca ho z bytu vyhodia a nikoho nezaujíma, kam sa podeje? A čo je najhoršie - prečo tomu nezabránia ani orgány činné v trestnom konaní, ak sa na nich zúfalý človek obráti?
Príbeh 14/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
streda 23.11.2022
nedeľa 05.02.2023
Každý človek sa môže ocitnúť z ničoho nič v ťažkej životnej situácii. Príde o prácu, ochorie alebo zo svojho dôchodku nezvláda platiť všetky výdavky. Zrazu z nižšieho príjmu musí zabezpečiť potreby domácnosti aj rodiny. Žiaľ, úhrady preddavkov do fondu údržby, prevádzky a opráv bytového domu alebo úhrady za služby spojené s užívaním bytu správcovi alebo spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zostávajú bokom. To všetko môže viesť až k dražbe nehnuteľnosti.
Pani Iveta žila vyše 30 rokov vo svojom byte, mala v ňom trvalý pobyt, za byt vždy riadne a včas platila všetky náklady, nikdy nemala finančné ťažkosti. Jej povolanie bolo špecifické, bola žeriavničkou. Jej zdravotný stav sa v roku 2014 začal zhoršovať a až v dôsledku vzniku ťažkého zdravotného postihnutia nestíhala včas platiť svoje finančné záväzky súvisiace s užívaním bytu a zadlžila sa. Jej dlh správcovi bytu bol 900 EUR. V roku 2016 sa snažila svoju dlžobu riešiť, a preto uzavrela so správcom dohodu o splátkach dlhu. Došlo to až do takého stavu, že v dôsledku toho, že
neplnila splátkový kalendár, správca domu podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby jej bytu a realizoval výkon záložného práva
. Áno, pre
dlh 900 EUR.
Proces dobrovoľnej dražby upravuje zákon o dobrovoľných dražbách.
[1]
Dobrovoľnú dražbu iniciujú zväčša záložní veritelia. V tomto prípade to bol správca domu, ktorý zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože podľa zákona sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v pozícii zákonného záložného veriteľa a majú prednostné záložné právo.
[2]
Dražbu v prípade neplatenia do fondu prevádzky, údržby a opráv a za služby spojené s užívaním bytu v bytovom dome správcovia využívali a využívajú zriedkavejšie. Napriek tomu táto možnosť slúži ako najúčinnejšia hrozba pre chronických neplatičov.
O dražbe rozhodujú vlastníci nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Dobrovoľná dražba predstavuje v zásade veľmi rýchly spôsob, ako sa dostať k úhrade dlžnej sumy. Navyše, nový vlastník bytu nie je povinný po vydražení poskytnúť predchádzajúcemu vlastníkovi náhradné bývanie. Otázka je, prečo pre takúto pomerne nízku dlžnú sumu musela pani Iveta prísť o strechu nad hlavou.
Po realizácii dražby bytu nový vlastník v októbri 2021 vyzýval pani Ivetu na odovzdanie predmetu dražby. Vlastník sa s ňou snažil telefonicky spojiť. Ani opakované výzvy neboli úspešné, a preto po dvoch mesiacoch - v novembri 2021 vlastník podal žalobu na súd na vysťahovanie.
Uvoľnenie bytu a odovzdanie nehnuteľnosti od pôvodného vlastníka novému vlastníkovi je často veľkým problémom. Pôvodný vlastník po vydražení bytu často užíva byt neoprávnene a je povinný odovzdať byt vydražiteľovi - novému vlastníkovi na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov.
V prípade, ak sa pôvodný vlastník odmieta z bytu vysťahovať, vydražiteľ ako nový vlastník je
oprávnený sa domáhať vypratania svojho bytu súdnou cestou a po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vymáhať vypratanie cestou súdneho exekútora
. Štandardným zákonným postupom je, že ak pôvodný vlastník bytu podá žalobu o neplatnosť dražby, súd preruší konanie o vypratanie bytu až do ukončenia súdneho konania o neplatnosť dražby. Neplatnosť dražby možno namietať pre neplatnosť záložnej zmluvy alebo ak boli porušené ustanovenia Zákona o dražbách. Dôvodov na podanie žaloby o neplatnosť dražby je niekoľko. Vždy sa však jej neplatnosti musí domáhať bývalý vlastník súdnou cestou.
Aj pani Iveta sa ako bývalá vlastníčka bytu domáhala neplatnosti dražby
na súde do troch mesiacov odo dňa príklepu. Žiaľ, pani Ivete to nepomohlo a neochránilo ju to pred novým vlastníkom bytu. Tento mal veľmi naponáhlo. Jednoducho, bez súdneho rozhodnutia o vyprataní bytu a jeho výkonu formou exekúcie,
r
ozvŕtal zámok vo vchodových dverách, bez súhlasu pani Ivety, dôchodkyne s ťažkým zdravotným postihnutím, vošiel do bytu, v ktorom mala všetky svoje osobné veci, tento byt nafotil, uverejnil inzerát o
prenájme bytu, a následne do zariadeného bytu, v ktorom mala pani Iveta všetky svoje osobné veci, v
priebehu 4 dní nasťahoval niekoľko nájomníkov
.
Darmo pani Iveta tvrdila, že obydlie je nedotknuteľné, že nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva a že má v byte svoje osobné veci. Podala trestné oznámenie za násilné vniknutie do bytu, avšak
príslušné orgány rozhodli o tom, že nový vlastník nehnuteľnosti sa trestného činu porušovania domovej slobody nedopustil
, bol oprávnený nasilu byt otvoriť a vyhodiť chorú dôchodkyňu na ulicu.
Ustanovenia zákona o dobrovoľnej dražbe sú veľakrát diskutované z pohľadu zásahu do práv chránených Ústavou SR, do práva nedotknuteľnosti obydlia, či zásahu do práva na ochranu súkromia. V tomto prípade kroky nového vlastníka nasvedčujú, že
ochrana slabšej strany zo strany policajného zboru nebola poskytnutá dôsledne
.
Ako chráni zákon a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zraniteľné osoby, akými sú osoby so zdravotným postihnutím?
Myslím si, že
pokiaľ by pani Iveta v konaní o dobrovoľných dražbách bola právne zastúpená, vedela by adekvátne a včas právne konať
. V tomto prípade nestačilo namietať neplatnosť dražby, ale mala podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa novému vlastníkovi zakázalo s bytom nakladať do tej doby, pokiaľ súd nerozhodne o neplatnosti dražby.
Zákon účastníkovi konania neukladá byť povinne zastúpený advokátom, ani súdu v týchto konaniach nevyplýva povinnosť nariadiť neodkladné opatrenie bez návrhu
. Rozhodne by však prispelo v záujme ochrany osôb so zdravotným postihnutím, aby štát poskytol širší priestor na ochranu ich práv, ako účastníkov súdnych konaní.
Je možné sa zamyslieť
nad tým, či
súčasná platná právna úprava osobám so zdravotným postihnutím v sporových súdnych konaniach poskytuje také procesné úpravy, ktoré im zaručia účinný prístup k spravodlivosti
na rovnakom základe s ostatnými.
[3]
Osoby so zdravotným postihnutím majú mať účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými. Stále však treba mať na zreteli ich zraniteľnosť a vyššiu mieru ohrozenia pred protiprávnym zásahom.
Postup nového vlastníka bytu
v žiadnom prípade
nemôžeme považovať za zákonný
. Postupoval
násilne, protiprávne a arogantne
. Nebránilo mu, napriek tomu, že pani Iveta podala žalobu o neplatnosť dražby, aby sa násilne svojho vlastníctva ujal. Požiadali sme preto nadriadeného prokurátora, aby preskúmal zákonnosť zamietnutia sťažnosti pani Ivety, ktorú podala proti uzneseniu. Prokurátor však vec podozrenia z prečinu porušovania domovej slobody odmietol.
Poukázali sme na to, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nový vlastník robil kroky mimo zákonných pravidiel. Mal v úmysle dostať sa do bytu čo najskôr a byt prenajať.
Právo nového vlastníka, ktorý získal byt na základe dobrovoľnej dražby, však nie je bezbrehé
. Zákony platia pre všetkých rovnako a nový vlastník sa nemôže domáhať vstupu do svojej „vydraženej“ nehnuteľnosti takýmto nekalým spôsobom. V praxi býva obvyklé, že pôvodný vlastník odmieta odovzdať vydraženú nehnuteľnosť dobrovoľne. S týmto však nový vlastník, ak vstupuje do celého dražobného procesu, musí počítať a svojho vlastníctva sa môže domáhať len v medziach zákona.
Napísali sme pani Ivete sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia. Nadriadený prokurátor sa žiaľ, s našou argumentáciou nestotožnil a sťažnosť odmietol. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, aby sa takto zaobchádzalo s ľuďmi s ťažkým zdravotným postihnutím len preto, že sú slabšou stranou v súdnom spore alebo preto, že ako vlastníci bytov nie sú schopní riadne a včas uhrádzať svoje záväzky.
S daným prípadom budeme ďalej pracovať, obrátime sa s podnetom na generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
[1]
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
[2]
§ 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: Na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.
[3]
Článok 13 ods. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Zmluvné strany zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými, a to aj poskytnutím procesných a veku primeraných úprav s cieľom uľahčiť im účinné plnenie ich úlohy priamych a nepriamych účastníkov vrátane úlohy svedkov, vo všetkých súdnych konaniach, a to aj vo fáze vyšetrovania a predbežného konania.
Detail
Príbeh 14/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
streda 23.11.2022
nedeľa 05.02.2023
Zadlžila sa a byt jej vydražili. Dôchodkyňu s vážnou diagnózou vyhodil nový vlastník na ulicu pre 900 EUR
To, že so starobou prichádzajú aj rôzne zdravotné problémy, je už všeobecne známe. So zdravotnými ťažkosťami prichádzajú neraz aj problémy finančné. Ak je na uhrádzanie všetkých nákladov človek vo vysokom veku s vážnou diagnózou sám, môže sa stať, že mu hrozí až strata bývania. Je to v poriadku? Kto má vtedy zasiahnuť a ako? Ako je možné, že byt takéhoto človeka ide do dražby, dokonca ho z bytu vyhodia a nikoho nezaujíma, kam sa podeje? A čo je najhoršie - prečo tomu nezabránia ani orgány činné v trestnom konaní, ak sa na nich zúfalý človek obráti?
Príbeh 14/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
streda 23.11.2022
nedeľa 05.02.2023
Každý človek sa môže ocitnúť z ničoho nič v ťažkej životnej situácii. Príde o prácu, ochorie alebo zo svojho dôchodku nezvláda platiť všetky výdavky. Zrazu z nižšieho príjmu musí zabezpečiť potreby domácnosti aj rodiny. Žiaľ, úhrady preddavkov do fondu údržby, prevádzky a opráv bytového domu alebo úhrady za služby spojené s užívaním bytu správcovi alebo spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zostávajú bokom. To všetko môže viesť až k dražbe nehnuteľnosti.
Pani Iveta žila vyše 30 rokov vo svojom byte, mala v ňom trvalý pobyt, za byt vždy riadne a včas platila všetky náklady, nikdy nemala finančné ťažkosti. Jej povolanie bolo špecifické, bola žeriavničkou. Jej zdravotný stav sa v roku 2014 začal zhoršovať a až v dôsledku vzniku ťažkého zdravotného postihnutia nestíhala včas platiť svoje finančné záväzky súvisiace s užívaním bytu a zadlžila sa. Jej dlh správcovi bytu bol 900 EUR. V roku 2016 sa snažila svoju dlžobu riešiť, a preto uzavrela so správcom dohodu o splátkach dlhu. Došlo to až do takého stavu, že v dôsledku toho, že
neplnila splátkový kalendár, správca domu podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby jej bytu a realizoval výkon záložného práva
. Áno, pre
dlh 900 EUR.
Proces dobrovoľnej dražby upravuje zákon o dobrovoľných dražbách.
[1]
Dobrovoľnú dražbu iniciujú zväčša záložní veritelia. V tomto prípade to bol správca domu, ktorý zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože podľa zákona sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v pozícii zákonného záložného veriteľa a majú prednostné záložné právo.
[2]
Dražbu v prípade neplatenia do fondu prevádzky, údržby a opráv a za služby spojené s užívaním bytu v bytovom dome správcovia využívali a využívajú zriedkavejšie. Napriek tomu táto možnosť slúži ako najúčinnejšia hrozba pre chronických neplatičov.
O dražbe rozhodujú vlastníci nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Dobrovoľná dražba predstavuje v zásade veľmi rýchly spôsob, ako sa dostať k úhrade dlžnej sumy. Navyše, nový vlastník bytu nie je povinný po vydražení poskytnúť predchádzajúcemu vlastníkovi náhradné bývanie. Otázka je, prečo pre takúto pomerne nízku dlžnú sumu musela pani Iveta prísť o strechu nad hlavou.
Po realizácii dražby bytu nový vlastník v októbri 2021 vyzýval pani Ivetu na odovzdanie predmetu dražby. Vlastník sa s ňou snažil telefonicky spojiť. Ani opakované výzvy neboli úspešné, a preto po dvoch mesiacoch - v novembri 2021 vlastník podal žalobu na súd na vysťahovanie.
Uvoľnenie bytu a odovzdanie nehnuteľnosti od pôvodného vlastníka novému vlastníkovi je často veľkým problémom. Pôvodný vlastník po vydražení bytu často užíva byt neoprávnene a je povinný odovzdať byt vydražiteľovi - novému vlastníkovi na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov.
V prípade, ak sa pôvodný vlastník odmieta z bytu vysťahovať, vydražiteľ ako nový vlastník je
oprávnený sa domáhať vypratania svojho bytu súdnou cestou a po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vymáhať vypratanie cestou súdneho exekútora
. Štandardným zákonným postupom je, že ak pôvodný vlastník bytu podá žalobu o neplatnosť dražby, súd preruší konanie o vypratanie bytu až do ukončenia súdneho konania o neplatnosť dražby. Neplatnosť dražby možno namietať pre neplatnosť záložnej zmluvy alebo ak boli porušené ustanovenia Zákona o dražbách. Dôvodov na podanie žaloby o neplatnosť dražby je niekoľko. Vždy sa však jej neplatnosti musí domáhať bývalý vlastník súdnou cestou.
Aj pani Iveta sa ako bývalá vlastníčka bytu domáhala neplatnosti dražby
na súde do troch mesiacov odo dňa príklepu. Žiaľ, pani Ivete to nepomohlo a neochránilo ju to pred novým vlastníkom bytu. Tento mal veľmi naponáhlo. Jednoducho, bez súdneho rozhodnutia o vyprataní bytu a jeho výkonu formou exekúcie,
r
ozvŕtal zámok vo vchodových dverách, bez súhlasu pani Ivety, dôchodkyne s ťažkým zdravotným postihnutím, vošiel do bytu, v ktorom mala všetky svoje osobné veci, tento byt nafotil, uverejnil inzerát o
prenájme bytu, a následne do zariadeného bytu, v ktorom mala pani Iveta všetky svoje osobné veci, v
priebehu 4 dní nasťahoval niekoľko nájomníkov
.
Darmo pani Iveta tvrdila, že obydlie je nedotknuteľné, že nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva a že má v byte svoje osobné veci. Podala trestné oznámenie za násilné vniknutie do bytu, avšak
príslušné orgány rozhodli o tom, že nový vlastník nehnuteľnosti sa trestného činu porušovania domovej slobody nedopustil
, bol oprávnený nasilu byt otvoriť a vyhodiť chorú dôchodkyňu na ulicu.
Ustanovenia zákona o dobrovoľnej dražbe sú veľakrát diskutované z pohľadu zásahu do práv chránených Ústavou SR, do práva nedotknuteľnosti obydlia, či zásahu do práva na ochranu súkromia. V tomto prípade kroky nového vlastníka nasvedčujú, že
ochrana slabšej strany zo strany policajného zboru nebola poskytnutá dôsledne
.
Ako chráni zákon a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zraniteľné osoby, akými sú osoby so zdravotným postihnutím?
Myslím si, že
pokiaľ by pani Iveta v konaní o dobrovoľných dražbách bola právne zastúpená, vedela by adekvátne a včas právne konať
. V tomto prípade nestačilo namietať neplatnosť dražby, ale mala podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa novému vlastníkovi zakázalo s bytom nakladať do tej doby, pokiaľ súd nerozhodne o neplatnosti dražby.
Zákon účastníkovi konania neukladá byť povinne zastúpený advokátom, ani súdu v týchto konaniach nevyplýva povinnosť nariadiť neodkladné opatrenie bez návrhu
. Rozhodne by však prispelo v záujme ochrany osôb so zdravotným postihnutím, aby štát poskytol širší priestor na ochranu ich práv, ako účastníkov súdnych konaní.
Je možné sa zamyslieť
nad tým, či
súčasná platná právna úprava osobám so zdravotným postihnutím v sporových súdnych konaniach poskytuje také procesné úpravy, ktoré im zaručia účinný prístup k spravodlivosti
na rovnakom základe s ostatnými.
[3]
Osoby so zdravotným postihnutím majú mať účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými. Stále však treba mať na zreteli ich zraniteľnosť a vyššiu mieru ohrozenia pred protiprávnym zásahom.
Postup nového vlastníka bytu
v žiadnom prípade
nemôžeme považovať za zákonný
. Postupoval
násilne, protiprávne a arogantne
. Nebránilo mu, napriek tomu, že pani Iveta podala žalobu o neplatnosť dražby, aby sa násilne svojho vlastníctva ujal. Požiadali sme preto nadriadeného prokurátora, aby preskúmal zákonnosť zamietnutia sťažnosti pani Ivety, ktorú podala proti uzneseniu. Prokurátor však vec podozrenia z prečinu porušovania domovej slobody odmietol.
Poukázali sme na to, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nový vlastník robil kroky mimo zákonných pravidiel. Mal v úmysle dostať sa do bytu čo najskôr a byt prenajať.
Právo nového vlastníka, ktorý získal byt na základe dobrovoľnej dražby, však nie je bezbrehé
. Zákony platia pre všetkých rovnako a nový vlastník sa nemôže domáhať vstupu do svojej „vydraženej“ nehnuteľnosti takýmto nekalým spôsobom. V praxi býva obvyklé, že pôvodný vlastník odmieta odovzdať vydraženú nehnuteľnosť dobrovoľne. S týmto však nový vlastník, ak vstupuje do celého dražobného procesu, musí počítať a svojho vlastníctva sa môže domáhať len v medziach zákona.
Napísali sme pani Ivete sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia. Nadriadený prokurátor sa žiaľ, s našou argumentáciou nestotožnil a sťažnosť odmietol. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, aby sa takto zaobchádzalo s ľuďmi s ťažkým zdravotným postihnutím len preto, že sú slabšou stranou v súdnom spore alebo preto, že ako vlastníci bytov nie sú schopní riadne a včas uhrádzať svoje záväzky.
S daným prípadom budeme ďalej pracovať, obrátime sa s podnetom na generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
[1]
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
[2]
§ 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: Na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.
[3]
Článok 13 ods. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Zmluvné strany zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými, a to aj poskytnutím procesných a veku primeraných úprav s cieľom uľahčiť im účinné plnenie ich úlohy priamych a nepriamych účastníkov vrátane úlohy svedkov, vo všetkých súdnych konaniach, a to aj vo fáze vyšetrovania a predbežného konania.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
23.11.2022
04.01.2023
Porušenie domovej slobody
Podávateľka podnetu žiada o preskúmanie uznesenia prokurátora vydaného v predsúdnom konaní nadriadeným prokurátorom.
Podanie podnetu na prokuratúru (§ 23 písm. b) Zákona č. 176/2015 Z. z.)
Nezadané
Podnet na preskúmanie
KZP/0547/2022/03R
Pošta
Ukončené
Referát občianskoprávnej a rodinnej agendy
JUDr. Jozef Pietrik
Žiadne prílohy