Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Z dobrovoľnej hospitalizácie sa stalo nezákonné obmedzenie osobnej slobody v psychiatrickej liečebni
Príbeh 11/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
pondelok 07.08.2023
streda 14.02.2024
Z dobrovoľnej hospitalizácie sa stalo nezákonné obmedzenie osobnej slobody v psychiatrickej liečebni
Nasledujúci príbeh nie je vymyslený, aj keď by sa mohlo zdať, že tieto riadky sú skôr ako dej z nejakého hororového filmu. Bohužiaľ, aj toto je realita psychiatrických zariadení. Ak si neželáte elektrokonvulzívnu liečbu (tzv. „elektrošoky“) – nasadia vám ju. Ak si želáte ísť do domáceho liečenia, nerešpektujú vás. Ak sa pýtate, dokedy tam budete, nikto vám nič nepovie. Pripomína vám to väzenie? Dokonca je to ešte horšie, pretože väzni majú presne vymeranú dĺžku a určené podmienky trestu. Ľudia liečiaci sa v psychiatrických zariadeniach pritom na rozdiel od väzňov nič nespáchali, neporušili žiadny zákon – sú „vinní“ jedine preto, že majú tzv. „diagnózu F“ .
Príbeh 11/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
pondelok 07.08.2023
streda 14.02.2024
Pani Eva je tridsiatnička, žena v najlepších rokoch. Rada maľuje, vo voľnom čase pomáha kamarátke vo vinici a má priateľa. Jej život však komplikuje schizofrénia. Občas máva stavy, ktoré sú pre jej rodinu nepochopiteľné a neuchopiteľné, napríklad, že sa zavrie v izbe, pustí si hudbu a nereaguje na vonkajšie podnety. Práve takýto stav bol dôvodom, že jej
rodina zavolala rýchlu zdravotnícku pomoc a presvedčila ju, aby sa dala dobrovoľne hospitalizovať na akútnom psychiatrickom oddelení
– báli sa totiž, že v takom stave si môže siahnuť na život.
Najskôr pobudla tri týždne na akútnom psychiatrickom oddelení I. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, kde som ju stretla pri výkone monitoringu.
Povedala mi, že úmysel siahnuť si na život nikdy nemala
a že jej rodina aj jej priateľ si mnohé jej „zvláštnosti“ zle vysvetľujú. Hospitalizovať sa dala pre ich pokoj v duši, ale chcela sa už vrátiť domov, k svojim záľubám.
O nejaký čas pani Eva zavolala na náš úrad. S
prekvapením som zistila, že namiesto do domácej liečby ju preložili do psychiatrickej liečebne
Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory Rožňava
. Najprv tento postup akceptovala. Keď jej však chceli v liečebni aplikovať
elektrokonvulzívnu liečbu (tzv. „elektrošoky“
–
ECT), odmietla ju a oznámila, že chce ísť domov. Napriek tomu ju neprepustili, a proti jej vôli jej niekoľkokrát aplikovali túto liečbu.
Rozhodla som sa vycestovať za pani Evou osobne,
v sprievode okresného prokurátora, ktorý podľa Zákona o prokuratúre
[1]
vykonáva dozor nad zákonnosťou obmedzenia slobody a môže vydať okamžitý príkaz na prepustenie, ak sa podozrenie potvrdí. Urobila som tak z dôvodu, že som mala závažné
podozrenie, že jej nedobrovoľná hospitalizácia nebola hlásená na príslušnom súde –
čiže nebol dodržaný postup, ktorý predpisuje Civilný mimosporový poriadok
[2]
. Bolo to vôbec prvýkrát v histórii nášho úradu, keď som požiadala o prítomnosť prokurátora v teréne.
Po príchode do liečebne sme sa s pani Evou porozprávali a prezreli si jej zdravotnú dokumentáciu.
Skutočne už niekoľko dní pokojne pri každej vizite opakovala, že si želá ísť domov a že nesúhlasí s ECT.
Zároveň jedla a spala bez problémov, nemala žiadne psychotické stavy, neohrozovala na živote ani seba, ani ostatných pacientov. Napriek tomu jej odobrali telefón, aby nemohla nikoho kontaktovať. Chodiť von jej dovolili iba málokedy. Z
vitálnej pani Evy sa pri takomto prístupe stávala zlomená žena.
Túžila ísť slobodne na čerstvý vzduch, dať si kávu tak, ako ju má rada a vtedy, keď má na ňu chuť, nie keď jej ju prinesú podľa prísneho harmonogramu. Túžila po slobode.
Pre lekára v liečebni však skutočnosť, že pani Eva deklarovala vôľu ísť domov a odmieta liečbu ECT, nebola podstatná ani povšimnutiahodná.
Tvrdil, že je to iba klinický obraz choroby a psychiatrickí pacienti sú už raz takí – raz hovoria jedno, potom niečo iné.
Takéto absolútne nerešpektovanie slobodnej vôle nás šokovalo.
Po niekoľkých hodinách
prokurátor vydal príkaz na prepustenie pani Evy, pričom skonštatoval, že v liečebni bola nezákonne.
Ešte v ten večer pani Eva odišla domov, tak, ako si to celý čas priala a dala si kávu, na ktorú mala celý čas chuť.
Ktoré články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím boli v tomto prípade dotknuté?
Článok 14
– Právo na slobodu a osobnú bezpečnosť
Štát musí zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými využívali právo na slobodu a osobnú bezpečnosť;
neboli nezákonne alebo svojvoľne zbavené slobody
,
aby každé zbavenie slobody bolo v súlade so zákonom a aby existencia zdravotného postihnutia nebola za nijakých okolností dôvodom na zbavenie slobody.
V prípade, ak boli osoby so zdravotným postihnutím akýmkoľvek postupom zbavené slobody, majú na rovnakom základe s ostatnými
nárok na záruky v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a
má sa s nimi zaobchádzať v zhode s cieľmi a zásadami Dohovoru, vrátane poskytnutia primeraných úprav.
Zo zdravotných záznamov som zistila, že
pani Eva minimálne štyri dni po sebe žiadala o prepustenie zdravotnícky personál
, čo je fakticky možné vykladať ako
konzistentný nesúhlas s pobytom v zariadení. Argument lekára, že nebola v stave, aby vyjadrila právny názor a nevedela ovládať svoje konanie, preto neobstojí.
Navyše, s otázkou, ako sa dostať z liečebne, sa pani Eva obrátila aj na náš úrad, pričom jasne a konzistentne vyjadrila svoju vôľu (v reakcii na čo jej odobrali mobilný telefón). Tým, že lekár nerešpektoval vôľu pani Evy a neunúval sa nahlásiť jej nedobrovoľnú hospitalizáciu tak, ako mu káže zákon
[3]
,
psychiatrická liečebňa si nesplnila svoju zákonnú povinnosť
a pripravila pani Evu o akúkoľvek faktickú možnosť domáhať sa preskúmavania zákonnosti pozbavenia jej slobody, čím
došlo k svojvoľnému a nezákonnému pozbaveniu jej slobody.
Prečo je v takýchto prípadoch veľmi dôležité dodržať zákonný postup? Pretože podstatou konania o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia je zistenie toho, či osoba prevzatá do zdravotníckeho zariadenia trpí duševnou poruchou alebo má jej príznaky a ohrozuje seba alebo svoje okolie.
V
prípade absencie takéhoto hlásenia
, navyše, ak sa človek obmedzený na slobode dožaduje svojho prepustenia, ide o
porušenie
základných princípov právneho štátu
, ako aj
princípu ochrany jednotlivca pred svojvôľou štátnych orgánov
a
je jedným z najzávažnejších porušení ľudských práv
.
Po prepustení pani Evy som konštatovala
porušenie Článku 14 Dohovoru.
Aby sa takáto situácia už v budúcnosti neopakovala, uložila som psychiatrickej liečebni Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory Rožňava opatrenie:
OPATRENIA NA NÁPRAVU
Uložené podľa § 10 ods. 2 písm. a) bod 4 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím
Vydané dňa 5. septembra 2023
Pre všetkých zamestnancov psychiatrickej liečebne Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, v súvislosti s plánovanou prokurátorskou previerkou v októbri 2023
zúčastniť sa konzultácie s prokurátorkou
Okresnej prokuratúry v Rožňave v kontexte
rozšírenia vedomostí o praktickej aplikácii zákonných ustanovení týkajúcich sa prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení
, s dôrazom na informovaný súhlas, ako aj na nácvik situácií, keď je potrebné hlásiť hospitalizáciu ako nedobrovoľnú.
VYHODNOTENIE OPATRENÍ
K 31. decembru 2023
Dňa 13. novembra 2023 Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava oznámila splnenie uložených opatrení. Ostáva už len dúfať, že postup zamestnancov liečebne bude odteraz plne v súlade so zákonom a s ochranou ľudských práv. Zároveň je tento príbeh pre mňa učebnicovým príkladom, ako dokáže nezávislý orgán na ochranu ľudských práv (náš úrad) so štátnym orgánom (prokuratúra) spolupracovať na ešte lepšej a efektívnejšej ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím.
[1]
§ 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
[2]
Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je upravené v § 252 a nasledovných v Civilnom mimosporovom poriadku. Podľa § 253 ods. 1 zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Podľa odseku 2 ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia.
[3]
Podľa § 253 ods. 1 § Civilného mimosporového poriadku.
Detail
Easy-to-read
Príbeh 11/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
pondelok 07.08.2023
streda 14.02.2024
Z dobrovoľnej hospitalizácie sa stalo nezákonné obmedzenie osobnej slobody v psychiatrickej liečebni
Nasledujúci príbeh nie je vymyslený, aj keď by sa mohlo zdať, že tieto riadky sú skôr ako dej z nejakého hororového filmu. Bohužiaľ, aj toto je realita psychiatrických zariadení. Ak si neželáte elektrokonvulzívnu liečbu (tzv. „elektrošoky“) – nasadia vám ju. Ak si želáte ísť do domáceho liečenia, nerešpektujú vás. Ak sa pýtate, dokedy tam budete, nikto vám nič nepovie. Pripomína vám to väzenie? Dokonca je to ešte horšie, pretože väzni majú presne vymeranú dĺžku a určené podmienky trestu. Ľudia liečiaci sa v psychiatrických zariadeniach pritom na rozdiel od väzňov nič nespáchali, neporušili žiadny zákon – sú „vinní“ jedine preto, že majú tzv. „diagnózu F“ .
Príbeh 11/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
pondelok 07.08.2023
streda 14.02.2024
Pani Eva je tridsiatnička, žena v najlepších rokoch. Rada maľuje, vo voľnom čase pomáha kamarátke vo vinici a má priateľa. Jej život však komplikuje schizofrénia. Občas máva stavy, ktoré sú pre jej rodinu nepochopiteľné a neuchopiteľné, napríklad, že sa zavrie v izbe, pustí si hudbu a nereaguje na vonkajšie podnety. Práve takýto stav bol dôvodom, že jej
rodina zavolala rýchlu zdravotnícku pomoc a presvedčila ju, aby sa dala dobrovoľne hospitalizovať na akútnom psychiatrickom oddelení
– báli sa totiž, že v takom stave si môže siahnuť na život.
Najskôr pobudla tri týždne na akútnom psychiatrickom oddelení I. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, kde som ju stretla pri výkone monitoringu.
Povedala mi, že úmysel siahnuť si na život nikdy nemala
a že jej rodina aj jej priateľ si mnohé jej „zvláštnosti“ zle vysvetľujú. Hospitalizovať sa dala pre ich pokoj v duši, ale chcela sa už vrátiť domov, k svojim záľubám.
O nejaký čas pani Eva zavolala na náš úrad. S
prekvapením som zistila, že namiesto do domácej liečby ju preložili do psychiatrickej liečebne
Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory Rožňava
. Najprv tento postup akceptovala. Keď jej však chceli v liečebni aplikovať
elektrokonvulzívnu liečbu (tzv. „elektrošoky“
–
ECT), odmietla ju a oznámila, že chce ísť domov. Napriek tomu ju neprepustili, a proti jej vôli jej niekoľkokrát aplikovali túto liečbu.
Rozhodla som sa vycestovať za pani Evou osobne,
v sprievode okresného prokurátora, ktorý podľa Zákona o prokuratúre
[1]
vykonáva dozor nad zákonnosťou obmedzenia slobody a môže vydať okamžitý príkaz na prepustenie, ak sa podozrenie potvrdí. Urobila som tak z dôvodu, že som mala závažné
podozrenie, že jej nedobrovoľná hospitalizácia nebola hlásená na príslušnom súde –
čiže nebol dodržaný postup, ktorý predpisuje Civilný mimosporový poriadok
[2]
. Bolo to vôbec prvýkrát v histórii nášho úradu, keď som požiadala o prítomnosť prokurátora v teréne.
Po príchode do liečebne sme sa s pani Evou porozprávali a prezreli si jej zdravotnú dokumentáciu.
Skutočne už niekoľko dní pokojne pri každej vizite opakovala, že si želá ísť domov a že nesúhlasí s ECT.
Zároveň jedla a spala bez problémov, nemala žiadne psychotické stavy, neohrozovala na živote ani seba, ani ostatných pacientov. Napriek tomu jej odobrali telefón, aby nemohla nikoho kontaktovať. Chodiť von jej dovolili iba málokedy. Z
vitálnej pani Evy sa pri takomto prístupe stávala zlomená žena.
Túžila ísť slobodne na čerstvý vzduch, dať si kávu tak, ako ju má rada a vtedy, keď má na ňu chuť, nie keď jej ju prinesú podľa prísneho harmonogramu. Túžila po slobode.
Pre lekára v liečebni však skutočnosť, že pani Eva deklarovala vôľu ísť domov a odmieta liečbu ECT, nebola podstatná ani povšimnutiahodná.
Tvrdil, že je to iba klinický obraz choroby a psychiatrickí pacienti sú už raz takí – raz hovoria jedno, potom niečo iné.
Takéto absolútne nerešpektovanie slobodnej vôle nás šokovalo.
Po niekoľkých hodinách
prokurátor vydal príkaz na prepustenie pani Evy, pričom skonštatoval, že v liečebni bola nezákonne.
Ešte v ten večer pani Eva odišla domov, tak, ako si to celý čas priala a dala si kávu, na ktorú mala celý čas chuť.
Ktoré články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím boli v tomto prípade dotknuté?
Článok 14
– Právo na slobodu a osobnú bezpečnosť
Štát musí zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými využívali právo na slobodu a osobnú bezpečnosť;
neboli nezákonne alebo svojvoľne zbavené slobody
,
aby každé zbavenie slobody bolo v súlade so zákonom a aby existencia zdravotného postihnutia nebola za nijakých okolností dôvodom na zbavenie slobody.
V prípade, ak boli osoby so zdravotným postihnutím akýmkoľvek postupom zbavené slobody, majú na rovnakom základe s ostatnými
nárok na záruky v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a
má sa s nimi zaobchádzať v zhode s cieľmi a zásadami Dohovoru, vrátane poskytnutia primeraných úprav.
Zo zdravotných záznamov som zistila, že
pani Eva minimálne štyri dni po sebe žiadala o prepustenie zdravotnícky personál
, čo je fakticky možné vykladať ako
konzistentný nesúhlas s pobytom v zariadení. Argument lekára, že nebola v stave, aby vyjadrila právny názor a nevedela ovládať svoje konanie, preto neobstojí.
Navyše, s otázkou, ako sa dostať z liečebne, sa pani Eva obrátila aj na náš úrad, pričom jasne a konzistentne vyjadrila svoju vôľu (v reakcii na čo jej odobrali mobilný telefón). Tým, že lekár nerešpektoval vôľu pani Evy a neunúval sa nahlásiť jej nedobrovoľnú hospitalizáciu tak, ako mu káže zákon
[3]
,
psychiatrická liečebňa si nesplnila svoju zákonnú povinnosť
a pripravila pani Evu o akúkoľvek faktickú možnosť domáhať sa preskúmavania zákonnosti pozbavenia jej slobody, čím
došlo k svojvoľnému a nezákonnému pozbaveniu jej slobody.
Prečo je v takýchto prípadoch veľmi dôležité dodržať zákonný postup? Pretože podstatou konania o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia je zistenie toho, či osoba prevzatá do zdravotníckeho zariadenia trpí duševnou poruchou alebo má jej príznaky a ohrozuje seba alebo svoje okolie.
V
prípade absencie takéhoto hlásenia
, navyše, ak sa človek obmedzený na slobode dožaduje svojho prepustenia, ide o
porušenie
základných princípov právneho štátu
, ako aj
princípu ochrany jednotlivca pred svojvôľou štátnych orgánov
a
je jedným z najzávažnejších porušení ľudských práv
.
Po prepustení pani Evy som konštatovala
porušenie Článku 14 Dohovoru.
Aby sa takáto situácia už v budúcnosti neopakovala, uložila som psychiatrickej liečebni Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory Rožňava opatrenie:
OPATRENIA NA NÁPRAVU
Uložené podľa § 10 ods. 2 písm. a) bod 4 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím
Vydané dňa 5. septembra 2023
Pre všetkých zamestnancov psychiatrickej liečebne Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, v súvislosti s plánovanou prokurátorskou previerkou v októbri 2023
zúčastniť sa konzultácie s prokurátorkou
Okresnej prokuratúry v Rožňave v kontexte
rozšírenia vedomostí o praktickej aplikácii zákonných ustanovení týkajúcich sa prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení
, s dôrazom na informovaný súhlas, ako aj na nácvik situácií, keď je potrebné hlásiť hospitalizáciu ako nedobrovoľnú.
VYHODNOTENIE OPATRENÍ
K 31. decembru 2023
Dňa 13. novembra 2023 Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava oznámila splnenie uložených opatrení. Ostáva už len dúfať, že postup zamestnancov liečebne bude odteraz plne v súlade so zákonom a s ochranou ľudských práv. Zároveň je tento príbeh pre mňa učebnicovým príkladom, ako dokáže nezávislý orgán na ochranu ľudských práv (náš úrad) so štátnym orgánom (prokuratúra) spolupracovať na ešte lepšej a efektívnejšej ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím.
[1]
§ 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
[2]
Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je upravené v § 252 a nasledovných v Civilnom mimosporovom poriadku. Podľa § 253 ods. 1 zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Podľa odseku 2 ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia.
[3]
Podľa § 253 ods. 1 § Civilného mimosporového poriadku.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
07.08.2023
05.09.2023
Nedobrovoľná hospitalizácia.
Nedobrovoľná hospitalizácia je hospitalizácia bez informovaného súhlasu. Podávateľka podnetu žiada o pomoc, poradenstvo, ak nechce byť ďalej hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, pričom pri hospitalizácii pôvodne udelila súhlas s hospitalizáciou.
Vyjadrenie k výsledku posúdenia podnetu - došlo k porušeniu práva podľa dohovoru aj v rozpore so zákonom a bol navrhnutý prostriedok nápravy (§ 24 zákona č. 176/2015 Z. z.)
Nezadané
Podnet na preskúmanie
KZP/PO/0494/2023/04R
E-mail
Ukončené so sledovaním
Referát zdravotníctva a sociálneho poistenia
JUDr. Kristína Čahojová
Dátumy
Príloha
Veľkosť
30.03.2024
Príbeh jedenásty (Easy-to-read)
application/pdf
Pribeh-11-(Easy-to-read).pdf
Z dobrovoľnej hospitalizácie sa stalo nezákonné obmedzenie osobnej slobody v psychiatrickej liečebni
application/pdf
.pdf
2 MB (2895 KB)
2 MB (2895 KB)
Stiahnuť
30.03.2024
Príbeh jedenásty (Easy-to-read) - Strana 1
image/jpeg
Pribeh-11-(Easy-to-read)-strana-1.jpg
image/jpeg
.jpg
0 MB (244 KB)
0 MB (244 KB)
Stiahnuť
30.03.2024
Príbeh jedenásty (Easy-to-read) - Strana 2
image/jpeg
Pribeh-11-(Easy-to-read)-strana-2.jpg
image/jpeg
.jpg
0 MB (248 KB)
0 MB (248 KB)
Stiahnuť
30.03.2024
Príbeh jedenásty (Easy-to-read) - Strana 3
image/jpeg
Pribeh-11-(Easy-to-read)-strana-3.jpg
image/jpeg
.jpg
0 MB (265 KB)
0 MB (265 KB)
Stiahnuť
30.03.2024
Príbeh jedenásty (Easy-to-read) - Strana 4
image/jpeg
Pribeh-11-(Easy-to-read)-strana-4.jpg
image/jpeg
.jpg
0 MB (157 KB)
0 MB (157 KB)
Stiahnuť