Smutná realita: Čím väčšiu pomoc pri vzdelávaní dieťa potrebuje, tým menšiu podporu školského systému dostáva

V zmysle Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ale aj v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, má každý právo na vzdelávanie. V prípade detí so zdravotným postihnutím sa zdôrazňuje prístup k plnohodnotnému a inkluzívnemu vzdelávaniu. Čo to znamená? Dieťa so zdravotným postihnutím má právo na to, aby ho prijala bežná škola, a len v nevyhnutnom prípade špeciálna škola. Tiež má právo, aby škola spravila všetky potrebné úpravy pri vzdelávaní, ktoré zodpovedajú špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám dieťaťa (napríklad vytvorila triedu s nižším počtom detí, upravila metódy vyučovania, zapojila špeciálneho pedagóga, poskytla dieťaťu pomoc asistenta učiteľa). Aká je však realita? Škola môže odmietnuť prijať dieťa so zdravotným postihnutím s odvolaním sa na to, že nemá kapacitu alebo vhodné podmienky, prípadne dieťa prijme len na individuálne vzdelávanie, čo znamená, že vzdelávanie dieťaťa na základe učebných materiálov zo školy zabezpečuje rodič sám doma a dieťa do školy nechodí. Paradoxom je, že rodič tak prakticky musí zvládnuť to, čo nezvláda na to určená a odborne pripravená škola. Prečo? Lebo bežné školstvo fakticky nie je pripravené na inkluzívne vzdelávanie, a to ani v miere, ktorú naša legislatíva už dávno predpokladá. Výsledkom je, že dieťaťu so zdravotným postihnutím sa vzdelávanie nedostáva, resp. len vo veľmi obmedzenej miere a školstvo si takéto dieťa pohadzuje ako horúci zemiak dovtedy, dokedy takpovediac „musí“ - teda do skončenia povinnej školskej dochádzky.
Príbeh 36/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
pondelok 27.06.2022
piatok 27.01.2023