Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Samosprávam miest a obcí by nemali byť ľahostajné osudy ich obyvateľov
Príbeh 13/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 04.04.2023
sobota 18.11.2023
Samosprávam miest a obcí by nemali byť ľahostajné osudy ich obyvateľov
Mestá a obce by mali voči svojim obyvateľom plniť nielen oficiálne a formálne povinnosti, ale aj sa živo a proaktívne zaujímať o svojich obyvateľov, ktorí sú zraniteľní – napríklad žijú sami, sú vo vysokom dôchodkovom veku alebo majú rôzne diagnózy. Obzvlášť malé obce, kde sa ľudia navzájom poznajú, by s tým nemali mať žiadny problém a aj ľudsky sa zaujímať o to, či takýmto obyvateľom niečo nechýba, či nepotrebujú sociálnu službu alebo asistenciu. V prípade diagnózy demencia, ktorej výskyt sa medzi staršími občanmi s vekom zvyšuje a do budúcna, s ohľadom na demografiu, ešte porastie, by tiež mali mať pripravené formy pomoci.
Príbeh 13/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 04.04.2023
sobota 18.11.2023
Celý príbeh sa začína listom písaným ťažko čitateľným písmom zúfalého človeka, v ktorom prosí o pomoc štátnu inštitúciu. Písala nám sestra pani Katky hospitalizovanej v psychiatrickej nemocnici a prosila, aby sa mohla vrátiť domov.
Pani Katka má 63 rokov a celý život ťažko pracovala ako krajčírka.
Napriek tomu, že jej vek nie je až taký vysoký, rozvinula sa u nej demencia. Kým sa list dostal na náš úrad, zistili sme, že pani Katku už medzitým z psychiatrickej nemocnice prepustili. Tu by sa teda moja práca mala skončiť. Alebo nie?
Na základe listu, ktorým som žiadala psychiatrickú liečebňu Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory Rožňava o vyjadrenie, mi zatelefonovala primárka liečebne a farbisto popísala životnú situáciu pani Katky. Porozprávala mi o tom, že
pani Katka trpí ťažkou demenciou už asi 20 rokov.
So svojou sestrou sú na seba navzájom veľmi naviazané, ale demenciou pravdepodobne netrpí len pani Katka, ale aj jej sestra. Obe však
odmietajú liečbu či akúkoľvek pomoc
.
Z času na čas nájdu ľudia zatúlanú a úplne dezorientovanú pani Katku na ulici a zavolajú rýchlu zdravotnícku pomoc. Pani Katku potom zvyčajne hospitalizujú na akútnom psychiatrickom oddelení a po zastabilizovaní stavu ju preložia do psychiatrickej nemocnice.
Keďže však nasadené lieky odmieta brať a ona aj jej sestra trvajú na prepustení z nemocnice, opätovne odchádza domov k sestre a celý „kolotoč“ sa začína odznova.
Táto situácia sa podľa primárky oddelenia zopakovala už štyrikrát. Finančne sú obe sestry sebestačné, majú vlastné nehnuteľnosti aj starobné dôchodky.
Keby sa však pani Katke na ulici niečo stalo, kto by bol za to zodpovedný?
Oslovila som obec, v ktorej má pani Katka trvalý pobyt a v ktorej býva spolu so sestrou.
Starostka obce iba stroho skonštatovala, že takáto pani v obci býva a „vie sa o nej, že má psychické problémy“. A bodka. Vybavené
. Takýto laxný prístup zo strany orgánov miestnej samosprávy nie je ničím neobvyklým.
Podľa môjho názoru by však obec mala vyvinúť väčšie úsilie:
napríklad zabezpečiť sociálneho pracovníka, ktorý by mohol pani Katku navštevovať a dohliadnuť na to, aby brala predpísané lieky. Nie je potrebné umiestňovať pani Katku do zariadenia sociálnych služieb.
Pozrime sa, čo o tom hovorí Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím:
Článok 19
– Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
Tento článok uznáva rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými. S týmto cieľom musí Slovenská republika prijať účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné využívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti a zabezpečia,
aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb
, či už domácich alebo pobytových a ďalších
komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie
, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti.
Štát – a v prenesenej kompetencii aj mestá a obce – by teda mali
vytvárať také služby, ktoré umožnia človeku so zdravotným postihnutím čo najdlhšie zotrvať v domácom prostredí a maximálne podporiť jeho nezávislý život.
Zároveň platí, že
základnou úlohou obce zo zákona je starostlivosť o
všestranný rozvoj jej územia a o
potreby jej obyvateľov
[1]
. Z toho vyplýva, že by sa mala postarať o svojich obyvateľov v ťažkej životnej situácii a svojou sociálnou politikou
vytvárať také podmienky, aby jej obyvatelia mali naplnené svoje potreby
. Obzvlášť
citlivo má pristupovať k svojim obyvateľom so zdravotným postihnutím.
Je potrebné si tiež uvedomiť, že
Slovenská republika prežíva v posledných desaťročiach významné demografické zmeny.
Jednou z nich je populačné starnutie, ktoré sa prejavuje rastom počtu starších a znižovaním počtu mladších vekových skupín obyvateľstva a má priamy vplyv na vývoj celej spoločnosti. Výsledky sčítania obyvateľstva z roku 2021 poukazujú na pokračujúci nárast seniorov a pokles populácie v nižších vekových skupinách
[2]
.
Jedným z najčastejších ochorení mozgu v starobe je demencia
, pričom demencia Alzheimerovho typu patrí podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) medzi desať hlavných smrteľných ochorení. Incidencia aj prevalencia ochorenia na demenciu rastú s vekom. Do veku 65 rokov je to menej ako 1 % pacientov v populácii a v skupine 85 ročných je jej výskyt až na úrovni 40 %
[3]
.
V praxi sa často stretávam so situáciou, keď zdravotnícke zariadenia „nahrádzajú“ sociálne služby.
Aj keď sa demencia nedá vyliečiť, ľudia s týmto ochorením často potrebujú nastaviť liečbu na zmiernenie príznakov ochorenia a predpísať lieky – čo je otázka, ktorú zdravotnícke zariadenie počas akútnej hospitalizácie vyrieši. Bolo to tak aj v prípade pani Katky. Veľakrát je však potrebná aj ďalšia starostlivosť, napríklad v podobe asistenta, ktorý by pomáhal človeku s demenciou liečbu dodržiavať. Táto problematika však už spadá do oblasti sociálnych služieb a
chýba multidisciplinárne prepojenie zdravotnej a sociálnej pomoci ľuďom v takýchto životných situáciách.
Je potrebné zaujať k uvedenej problematike proaktívny prístup. Preto som
Ministerstvu zdravotníctva SR odporučila iniciovať odbornú diskusiu
, ktorej cieľom bude hľadanie riešení zložitej situácie starších ľudí so zdravotným postihnutím, za účasti širokej odbornej verejnosti z oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti aj sociálnych služieb.
Všetci raz zostarneme. Možno sa budeme tešiť plnému zdraviu až do neskorého veku, no ak to tak nebude a budeme potrebovať pomoc, mali by sme mať istotu, že túto pomoc aj dostaneme.
[1]
§ 1 ods. 1 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
[2]
www.scitanie.sk/populacia-slovenska-starne
[3]
www.bedekerzdravia.sk/bedeker-zdravia/bedeker-zdravia-06-2021/niekolko-faktov-o-demencii
Detail
Príbeh 13/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 04.04.2023
sobota 18.11.2023
Samosprávam miest a obcí by nemali byť ľahostajné osudy ich obyvateľov
Mestá a obce by mali voči svojim obyvateľom plniť nielen oficiálne a formálne povinnosti, ale aj sa živo a proaktívne zaujímať o svojich obyvateľov, ktorí sú zraniteľní – napríklad žijú sami, sú vo vysokom dôchodkovom veku alebo majú rôzne diagnózy. Obzvlášť malé obce, kde sa ľudia navzájom poznajú, by s tým nemali mať žiadny problém a aj ľudsky sa zaujímať o to, či takýmto obyvateľom niečo nechýba, či nepotrebujú sociálnu službu alebo asistenciu. V prípade diagnózy demencia, ktorej výskyt sa medzi staršími občanmi s vekom zvyšuje a do budúcna, s ohľadom na demografiu, ešte porastie, by tiež mali mať pripravené formy pomoci.
Príbeh 13/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 04.04.2023
sobota 18.11.2023
Celý príbeh sa začína listom písaným ťažko čitateľným písmom zúfalého človeka, v ktorom prosí o pomoc štátnu inštitúciu. Písala nám sestra pani Katky hospitalizovanej v psychiatrickej nemocnici a prosila, aby sa mohla vrátiť domov.
Pani Katka má 63 rokov a celý život ťažko pracovala ako krajčírka.
Napriek tomu, že jej vek nie je až taký vysoký, rozvinula sa u nej demencia. Kým sa list dostal na náš úrad, zistili sme, že pani Katku už medzitým z psychiatrickej nemocnice prepustili. Tu by sa teda moja práca mala skončiť. Alebo nie?
Na základe listu, ktorým som žiadala psychiatrickú liečebňu Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory Rožňava o vyjadrenie, mi zatelefonovala primárka liečebne a farbisto popísala životnú situáciu pani Katky. Porozprávala mi o tom, že
pani Katka trpí ťažkou demenciou už asi 20 rokov.
So svojou sestrou sú na seba navzájom veľmi naviazané, ale demenciou pravdepodobne netrpí len pani Katka, ale aj jej sestra. Obe však
odmietajú liečbu či akúkoľvek pomoc
.
Z času na čas nájdu ľudia zatúlanú a úplne dezorientovanú pani Katku na ulici a zavolajú rýchlu zdravotnícku pomoc. Pani Katku potom zvyčajne hospitalizujú na akútnom psychiatrickom oddelení a po zastabilizovaní stavu ju preložia do psychiatrickej nemocnice.
Keďže však nasadené lieky odmieta brať a ona aj jej sestra trvajú na prepustení z nemocnice, opätovne odchádza domov k sestre a celý „kolotoč“ sa začína odznova.
Táto situácia sa podľa primárky oddelenia zopakovala už štyrikrát. Finančne sú obe sestry sebestačné, majú vlastné nehnuteľnosti aj starobné dôchodky.
Keby sa však pani Katke na ulici niečo stalo, kto by bol za to zodpovedný?
Oslovila som obec, v ktorej má pani Katka trvalý pobyt a v ktorej býva spolu so sestrou.
Starostka obce iba stroho skonštatovala, že takáto pani v obci býva a „vie sa o nej, že má psychické problémy“. A bodka. Vybavené
. Takýto laxný prístup zo strany orgánov miestnej samosprávy nie je ničím neobvyklým.
Podľa môjho názoru by však obec mala vyvinúť väčšie úsilie:
napríklad zabezpečiť sociálneho pracovníka, ktorý by mohol pani Katku navštevovať a dohliadnuť na to, aby brala predpísané lieky. Nie je potrebné umiestňovať pani Katku do zariadenia sociálnych služieb.
Pozrime sa, čo o tom hovorí Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím:
Článok 19
– Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
Tento článok uznáva rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými. S týmto cieľom musí Slovenská republika prijať účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné využívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti a zabezpečia,
aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb
, či už domácich alebo pobytových a ďalších
komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie
, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti.
Štát – a v prenesenej kompetencii aj mestá a obce – by teda mali
vytvárať také služby, ktoré umožnia človeku so zdravotným postihnutím čo najdlhšie zotrvať v domácom prostredí a maximálne podporiť jeho nezávislý život.
Zároveň platí, že
základnou úlohou obce zo zákona je starostlivosť o
všestranný rozvoj jej územia a o
potreby jej obyvateľov
[1]
. Z toho vyplýva, že by sa mala postarať o svojich obyvateľov v ťažkej životnej situácii a svojou sociálnou politikou
vytvárať také podmienky, aby jej obyvatelia mali naplnené svoje potreby
. Obzvlášť
citlivo má pristupovať k svojim obyvateľom so zdravotným postihnutím.
Je potrebné si tiež uvedomiť, že
Slovenská republika prežíva v posledných desaťročiach významné demografické zmeny.
Jednou z nich je populačné starnutie, ktoré sa prejavuje rastom počtu starších a znižovaním počtu mladších vekových skupín obyvateľstva a má priamy vplyv na vývoj celej spoločnosti. Výsledky sčítania obyvateľstva z roku 2021 poukazujú na pokračujúci nárast seniorov a pokles populácie v nižších vekových skupinách
[2]
.
Jedným z najčastejších ochorení mozgu v starobe je demencia
, pričom demencia Alzheimerovho typu patrí podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) medzi desať hlavných smrteľných ochorení. Incidencia aj prevalencia ochorenia na demenciu rastú s vekom. Do veku 65 rokov je to menej ako 1 % pacientov v populácii a v skupine 85 ročných je jej výskyt až na úrovni 40 %
[3]
.
V praxi sa často stretávam so situáciou, keď zdravotnícke zariadenia „nahrádzajú“ sociálne služby.
Aj keď sa demencia nedá vyliečiť, ľudia s týmto ochorením často potrebujú nastaviť liečbu na zmiernenie príznakov ochorenia a predpísať lieky – čo je otázka, ktorú zdravotnícke zariadenie počas akútnej hospitalizácie vyrieši. Bolo to tak aj v prípade pani Katky. Veľakrát je však potrebná aj ďalšia starostlivosť, napríklad v podobe asistenta, ktorý by pomáhal človeku s demenciou liečbu dodržiavať. Táto problematika však už spadá do oblasti sociálnych služieb a
chýba multidisciplinárne prepojenie zdravotnej a sociálnej pomoci ľuďom v takýchto životných situáciách.
Je potrebné zaujať k uvedenej problematike proaktívny prístup. Preto som
Ministerstvu zdravotníctva SR odporučila iniciovať odbornú diskusiu
, ktorej cieľom bude hľadanie riešení zložitej situácie starších ľudí so zdravotným postihnutím, za účasti širokej odbornej verejnosti z oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti aj sociálnych služieb.
Všetci raz zostarneme. Možno sa budeme tešiť plnému zdraviu až do neskorého veku, no ak to tak nebude a budeme potrebovať pomoc, mali by sme mať istotu, že túto pomoc aj dostaneme.
[1]
§ 1 ods. 1 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
[2]
www.scitanie.sk/populacia-slovenska-starne
[3]
www.bedekerzdravia.sk/bedeker-zdravia/bedeker-zdravia-06-2021/niekolko-faktov-o-demencii
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
04.04.2023
02.10.2023
Neposkytnutie adekvátnej zdravotnej starostlivosti po úraze hlavy a umiestnenie v psychiatrickej ...
Podávateľka podnetu žiada o prešetrenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti jej sestry po úraze hlavy. Sestra by sa mala toho času nachádzať v psychiatrickej liečebni.
Odloženie podnetu § 22
Nepatrí do pôsobnosti komisára (§ 22 ods. 1 písm. a)
Nezadané
Podnet na preskúmanie
KZP/0201/2023/04R
Elektronický formulár
Ukončené so sledovaním
Referát zdravotníctva a sociálneho poistenia
JUDr. Kristína Čahojová
Žiadne prílohy