Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Problémy s uhrádzaním výživného osobami s nízkym invalidným dôchodkom
Príbeh 19/2020 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2020
streda 22.07.2020
pondelok 08.02.2021
Problémy s uhrádzaním výživného osobami s nízkym invalidným dôchodkom
Podľa Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V niektorých prípadoch však osoby so zdravotným postihnutím poberajú tak nízky invalidný dôchodok, že nedokážu platiť súdom určenú výšku výživného na svoje maloleté dieťa. Žiadajú ma o pomoc vo veci zníženia výživného.
Príbeh 19/2020 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2020
streda 22.07.2020
pondelok 08.02.2021
S prosbou o pomoc sa na mňa obrátil podávateľ podnetu, ktorý trpí cukrovkou. Denne si niekoľkokrát pichá inzulín. Poberá invalidný dôchodok vo výške 263 EUR zo Sociálnej poisťovne a 15 EUR z Českej republiky. Z tohto príjmu platí náklady na bývanie vo výške 150 EUR. Za lieky dopláca 60 EUR. Ako diabetik potrebuje pravidelnú stravu šesťkrát do dňa.
Podávateľ má maloletú dcérku vo veku 11 rokov. O dcéru sa riadne osobne stará 12 dní v mesiaci, varí, perie. V období, keď ešte pracoval, ho súd zaviazal platiť výživné vo výške 60 EUR. V súčasnosti však má iba jediný príjem a to invalidný dôchodok. Súdom určené výživné na maloletú dcéru nedokáže platiť a tak platí výživné v sume 30 EUR mesačne.
Zdravotný stav sa mu zhoršil natoľko, že nie je schopný nájsť si prácu. Žije pod hranicou chudoby. Bývalá manželka podáva na neho neustále trestné oznámenia a vyhráža sa mu exekúciami.
Vzhľadom na to, že došlo k zmene pomerov na jeho strane, podal na súd
návrh na zníženie výživného
.
Súd
jeho
návrhu nevyhovel
. V podnete uviedol, že sudkyňa nezohľadnila jeho zdravotný stav a predložené lekárske správy. Proti rozhodnutiu podal odvolanie. Odvolacie konanie prebieha už viac ako rok. Podávateľ podnetu sa obáva, že kým odvolací súd rozhodne, nevyhne sa trestnému konaniu za neplatenie výživného.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Z uvedeného vyplýva, že ak sa na strane niektorého z rodičov zmenia pomery tak, že už nie je schopný plniť povinnosti uložené v rozsudku, alebo to nie je spravodlivé od neho požadovať, môže rodič podať
návrh na zníženie výživného
.
Podľa ustálenej súdnej praxe musí ísť o takú
zmenu pomerov
, ktorá je
podstatná a nie je krátkodobá
. To, či je zmena pomerov podstatná a relevantná, zisťuje súd porovnaním pôvodných pomerov, ktoré boli známe v čase rozhodovania súdu o pôvodnom rozsahu vyživovacej povinnosti a nových pomerov, ktoré musia byť navrhovateľom preukázané. Súd pri dokazovaní posudzuje, či zmena pomerov určená navrhovateľom dosahuje dostatočný stupeň intenzity, aby mohlo dôjsť k zmene rozhodnutia. V prípade osoby, ktorá je povinná platiť výživné, súd skúma aj to, či bez vlastného zavinenia je schopná výživné ustanovené súdom plniť
[1]
.
Pri rozhodovaní o navrhovanej zmene rozsahu vyživovacej povinnosti súdy vychádzajú zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času môže nastať zmena ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak i na strane osoby povinnej výživou a táto zmena môže mať za následok iný rozsah vyživovacej povinnosti. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou napr. strata zamestnania, kedy je súd povinný skúmať aj príčiny tejto straty, prípadne dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, ale aj zmena potrieb najmä u školopovinných detí, zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a podobne.
Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného, s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa pomery zmenia
závažnejším spôsobom a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov
. Aj pri
zmene rozsahu vyživovacej povinnosti sú základnými kritériami predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov
s prihliadnutím na
odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa
. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti resp. o znížení výživného.
V danom prípade bude rozhodnutie odvolacieho súdu závisieť od toho, či podávateľ podnetu v súdnom konaní dostatočne preukázal zákonné dôvody na zníženie výživného. Podávateľ podnetu môže ešte podať návrh na neodkladné opatrenie, aby až do rozhodnutia vo veci súd rozhodol o dočasnom znížení sumy výživného. Ak sa platí výživné na maloleté dieťa, zaplatené výživné sa nevracia, hoci by súd rozhodol o znížení výživného aj spätne od podania návrhu.
V súvislosti s namietanou neúmernou dĺžkou odvolacieho konania som podávateľovi podnetu odporučila, aby podal sťažnosť na porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ďalej som ho poučila, aby si zistil, či príslušný okresný súd už odstúpil súdny spis krajskému súdu. Následne môže požiadať listom (odporučila som túto formu) krajský súd o urgentné rozhodnutie o podanom odvolaní. V žiadosti je potrebné opísať finančné pomery a neschopnosť platiť súdom určenú sumu výživného, v dôsledku čoho je podávateľ podnetu vystavený exekučnému, resp. aj trestnoprávnemu konaniu..
[1]
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Detail
Príbeh 19/2020 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2020
streda 22.07.2020
pondelok 08.02.2021
Problémy s uhrádzaním výživného osobami s nízkym invalidným dôchodkom
Podľa Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V niektorých prípadoch však osoby so zdravotným postihnutím poberajú tak nízky invalidný dôchodok, že nedokážu platiť súdom určenú výšku výživného na svoje maloleté dieťa. Žiadajú ma o pomoc vo veci zníženia výživného.
Príbeh 19/2020 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2020
streda 22.07.2020
pondelok 08.02.2021
S prosbou o pomoc sa na mňa obrátil podávateľ podnetu, ktorý trpí cukrovkou. Denne si niekoľkokrát pichá inzulín. Poberá invalidný dôchodok vo výške 263 EUR zo Sociálnej poisťovne a 15 EUR z Českej republiky. Z tohto príjmu platí náklady na bývanie vo výške 150 EUR. Za lieky dopláca 60 EUR. Ako diabetik potrebuje pravidelnú stravu šesťkrát do dňa.
Podávateľ má maloletú dcérku vo veku 11 rokov. O dcéru sa riadne osobne stará 12 dní v mesiaci, varí, perie. V období, keď ešte pracoval, ho súd zaviazal platiť výživné vo výške 60 EUR. V súčasnosti však má iba jediný príjem a to invalidný dôchodok. Súdom určené výživné na maloletú dcéru nedokáže platiť a tak platí výživné v sume 30 EUR mesačne.
Zdravotný stav sa mu zhoršil natoľko, že nie je schopný nájsť si prácu. Žije pod hranicou chudoby. Bývalá manželka podáva na neho neustále trestné oznámenia a vyhráža sa mu exekúciami.
Vzhľadom na to, že došlo k zmene pomerov na jeho strane, podal na súd
návrh na zníženie výživného
.
Súd
jeho
návrhu nevyhovel
. V podnete uviedol, že sudkyňa nezohľadnila jeho zdravotný stav a predložené lekárske správy. Proti rozhodnutiu podal odvolanie. Odvolacie konanie prebieha už viac ako rok. Podávateľ podnetu sa obáva, že kým odvolací súd rozhodne, nevyhne sa trestnému konaniu za neplatenie výživného.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Z uvedeného vyplýva, že ak sa na strane niektorého z rodičov zmenia pomery tak, že už nie je schopný plniť povinnosti uložené v rozsudku, alebo to nie je spravodlivé od neho požadovať, môže rodič podať
návrh na zníženie výživného
.
Podľa ustálenej súdnej praxe musí ísť o takú
zmenu pomerov
, ktorá je
podstatná a nie je krátkodobá
. To, či je zmena pomerov podstatná a relevantná, zisťuje súd porovnaním pôvodných pomerov, ktoré boli známe v čase rozhodovania súdu o pôvodnom rozsahu vyživovacej povinnosti a nových pomerov, ktoré musia byť navrhovateľom preukázané. Súd pri dokazovaní posudzuje, či zmena pomerov určená navrhovateľom dosahuje dostatočný stupeň intenzity, aby mohlo dôjsť k zmene rozhodnutia. V prípade osoby, ktorá je povinná platiť výživné, súd skúma aj to, či bez vlastného zavinenia je schopná výživné ustanovené súdom plniť
[1]
.
Pri rozhodovaní o navrhovanej zmene rozsahu vyživovacej povinnosti súdy vychádzajú zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času môže nastať zmena ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak i na strane osoby povinnej výživou a táto zmena môže mať za následok iný rozsah vyživovacej povinnosti. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou napr. strata zamestnania, kedy je súd povinný skúmať aj príčiny tejto straty, prípadne dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, ale aj zmena potrieb najmä u školopovinných detí, zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a podobne.
Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného, s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa pomery zmenia
závažnejším spôsobom a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov
. Aj pri
zmene rozsahu vyživovacej povinnosti sú základnými kritériami predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov
s prihliadnutím na
odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa
. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti resp. o znížení výživného.
V danom prípade bude rozhodnutie odvolacieho súdu závisieť od toho, či podávateľ podnetu v súdnom konaní dostatočne preukázal zákonné dôvody na zníženie výživného. Podávateľ podnetu môže ešte podať návrh na neodkladné opatrenie, aby až do rozhodnutia vo veci súd rozhodol o dočasnom znížení sumy výživného. Ak sa platí výživné na maloleté dieťa, zaplatené výživné sa nevracia, hoci by súd rozhodol o znížení výživného aj spätne od podania návrhu.
V súvislosti s namietanou neúmernou dĺžkou odvolacieho konania som podávateľovi podnetu odporučila, aby podal sťažnosť na porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ďalej som ho poučila, aby si zistil, či príslušný okresný súd už odstúpil súdny spis krajskému súdu. Následne môže požiadať listom (odporučila som túto formu) krajský súd o urgentné rozhodnutie o podanom odvolaní. V žiadosti je potrebné opísať finančné pomery a neschopnosť platiť súdom určenú sumu výživného, v dôsledku čoho je podávateľ podnetu vystavený exekučnému, resp. aj trestnoprávnemu konaniu..
[1]
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
22.07.2020
31.07.2020
Invalidný dôchodca a výživné na maloleté dieťa
Podávateľ podnetu, invalidný dôchodca, žiada o pomoc, radu v znížení výživného. Nevie platiť súdom určenú sumu výživného, aktuálne prebieha odvolacie konanie.
Poučenie o správnom postupe (§ 23 písm. a) 1. zákona č. 176/2015 Z. z.)
Nezadané
Podnet na preskúmanie
KZP/0384/2020/03R
E-mail
Ukončené
Referát občianskoprávnej a rodinnej agendy
JUDr. Anna Dírerová
Žiadne prílohy