Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Podvodné správanie osobného asistenta
Príbeh 9/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
pondelok 20.06.2022
sobota 28.01.2023
Podvodné správanie osobného asistenta
Osobných asistentov si vyberajú osoby so zdravotným postihnutím prevažne sami z okruhu rodinných príslušníkov alebo blízkych známych, keďže dôvera je v týchto situáciách prvoradá. Na základe svojich skúseností môžem potvrdiť, že väčšina služieb starostlivosti a asistentskej podpory sa vykonáva so zmyslom pre zodpovednosť. Avšak rovnako ako v ktorejkoľvek inej oblasti, i tu sa nájdu výnimky. Toto je príbeh pána Vladislava a jeho „dôvtipného“ asistenta Jakuba, príbeh o slepej viere, manipulácii, nečestnosti a zneužívaní.
Príbeh 9/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
pondelok 20.06.2022
sobota 28.01.2023
Naša značka: KZP/0108/2022/02R, KZP/0178/2022/02R, KZP/0288/2022/02R, KZP/0492/2022/02R, KZP/0136/2022/03R
Pán Vladislav vážil závratných 180 kg. Jeho korpulentná postava a obrovská váha urobili vždy dojem na všetkých, ktorí ho videli. Avšak telo ako hora nebolo jediným problémom pána Vladislava. Sužovaný vážnym postihnutím obličiek trikrát týždenne chodieval do nemocnice na dialýzu. V dôsledku svojho stavu bol úplne imobilný, nedokázal bez pomoci ani chodiť ani stáť.
Býval v malom dvojizbovom byte s úzkou chodbou, malou kúpeľňou, jednou obývačkou a dvoma pol-izbami v hlavnom meste. Byt bol bariérový, na piatom poschodí, bez možnosti prístupu priamo k výťahu. Výťah totiž zastavoval na medziposchodí. Pán Vladislav mal k dispozícii schodolez na prístup k výťahu a starý invalidný vozík na presuny po rovine. V prípade, že schodolez zlyhal, bolo vecou štyroch hasičov, aby pána Vladislava dostali do sanitky.
V byte bol obrovský neporiadok. V jedinej plnohodnotnej izbe si nárokovala priestor jediná prítomná posteľ, ako ostrov uprostred mora chaosu, ku ktorému viedol labyrint úzkych uličiek sotva viditeľných medzi týčiacimi sa hromadami kníh a škatúľ. Posteľ bola jediným útočiskom pre jeho život.
Napriek tejto nepriazni osudu bol pán Vladislav človek s veľkou túžbou žiť. Túžil znova chodiť na prechádzky von, na miestny trh, kde sa rád rozprával s predavačmi, nielen do nemocnice na dialýzu a na vyšetrenia. Svetielkom nádeje k dosiahnutiu cieľa bol Jakub, jeho osobný asistent.
Pán Vladislav a pán Jakub sa poznali už roky. Bola to bizarná dvojica. Jakub chodieval denne do jeho bytu ako osobný asistent, v ktorom predtým doopatroval aj jeho otca až do jeho smrti. Pán Jakub prisľúbil otcovi pred smrťou, že sa postará aj o jeho syna. A tak sa začalo spojenectvo nemohúceho pána Vladislava a dôvtipného pána Jakuba. Pán Vladislav vnímal seba a pána Jakuba ako spoločne a prepojene fungujúci pár. Pána Jakuba vnímal nie ako osobu, ktorá sa oňho stará, ale ako rodinu, niekoho, s kým bude spoločne žiť v novom bezbariérovom byte, chodiť von na prechádzky a medzi ľudí. Pán Vladislav bol vďačný pánovi Jakubovi za to, že doopatroval jeho otca, že sa postaral o pohreb, a tým si získal jeho absolútnu dôveru. Veril, že sľub dodrží a doopatruje ho tak, ako jeho otca.
Pán Vladislav bol pre Jakuba ako surový, neopracovaný diamant. Mal nízke náklady na život a cenné aktíva a vo svojom vlastníctve dva byty.
Nízke pasíva a vysoké aktíva robili v očiach pána Jakuba z pána Vladislava cenné aktívum.
Uzavreli kontrakt na správu vecí.
Pán Vladislav podpísal generálnu plnú moc pánovi Jakubovi a poveril ho správou dôchodku, ale aj predajom svojich dvoch bytov.
Pán Jakub bol šikovný,
využil príležitosť a prepísal byty na svojho syna s tým, že oznámil pánovi Vladislavovi, že získali 180 000 EUR od jeho syna,
ktoré použijú na kúpu nového bezbariérového bytu, kde budú spolu žiť. Pán Vladislav síce peniaze nikdy nevidel, ale ani to ho neprinútilo sňať si ružové okuliare. Pán Jakub sám priznal, že tieto peniaze pán Vladislav reálne nedostal. Pán Jakub denne „kŕmil“ pána Vladislava rozprávkami o tom, ako sa preňho obetuje, ako sa snaží bojovať s byrokraciou pri žiadostiach o peňažné príspevky na prenosnú vaňu, nový schodolez, stropné zdvíhacie zariadenie a iné pomôcky. Denne mu chodieval pre obed a asistoval mu pri odchode z domu k lekárovi na vyšetrenie alebo na dialýzu, čo spočívalo v pomoci presunúť sa z invalidného vozíka na schodolez k výťahu, ktorý bol na medziposchodí, nie pri byte priamo, potom presadnutie na stoličku do výťahu, a potom následne znova na vozík a do sanitky. No tam sa vždy skončila empatia pána Jakuba k pánovi Vladislavovi.
Pán Jakub vždy po odchode z bytu uložil pána Vladislava do postele,
vytiahol na posteli bočnice tak, aby pán Vladislav nemohol zísť alebo spadnúť, vzal mu telefón a odišiel.
Pán Vladislav ostal až do rána vždy sám, bez možnosti privolať si pomoc, ak by bolo treba. Nemal ani kľúče od vlastného bytu.
Pán Jakub to odôvodňoval tým, že pán Vladislav zvykol volať prvú pomoc v noci.
Napriek tomu všetkému pán Vladislav vždy vedel obhájiť pána Jakuba. Napríklad, v byte bol takmer vždy neporiadok, no pán Vladislav pána Jakuba obhajoval, že on nie je veľmi na upratovanie, a že pán Jakub je vyťažený rôznymi vybavovačkami s úradmi, na upratovanie nemá čas. Že tie veľké hematómy má nie zo zanedbania starostlivosti, ale z „pošmyknutia sa“. Memoroval, čo všetko preňho pán Jakub robí. Veril, že keď sa podarí vybrať nový bezbariérový byt, budú tam spolu spokojne žiť. Toto však neprichádzalo a neprichádzalo.
Pohľad odborníka:
„Si lenivý! Ješ príliš veľa! Sám si si na vine! Obezita je vec voľby!“
Toto sú niektoré stereotypy, predsudky, negatívne postoje a stigmy, ktorým ľudia s obezitou pravidelne čelia, a to nielen od rodiny a priateľov, ale aj od odborníkov a lekárov. Tie ovplyvňujú jednotlivcov na viacerých úrovniach. Nadváhu nespravodlivo pripisujú výlučne osobným rozhodnutiam alebo zlyhaniam. Takáto stigma prispieva k toxickému prostrediu, v ktorom ľudia s obezitou čelia diskriminácii v rôznych aspektoch života vrátene zdravotnej starostlivosti, pracoviska či medziľudských vzťahov.
Obezita je medicínsky uznaná ako komplexné, progresívne a recidivujúce ochorenie, ktoré je charakterizované atypickým alebo nadmerným telesným tukom. Dôvodov, prečo sú ľudia obézni, je veľa. Nie vždy za to môže genetika. Je to tiež o psychológii, sociálnej nerovnosti a o kulinárskej kultúre, potravinárskom priemysle a životnom štýle.
Ľudia s obezitou oveľa ľahšie podliehajú vonkajším vplyvom, sú viac zraniteľní, majú nízke sebavedomie. Táto ich zraniteľnosť môže mať za následok zníženú sebadisciplínu, schopnosť sebaurčenia, zníženú zodpovednosť a negatívny vplyv na ich samostatné rozhodovacie schopnosti. Ich sociálne kontakty sa postupne zužujú len na niekoľko kontaktov, čo vedie k ich izolácii. V konečnom dôsledku sa ľudia s obezitou môžu stať práceneschopnými, čo vedie k finančnej závislosti od štátnych dávok a od osobnej asistencie. Táto situácia je živnou pôdou pre rôznych podvodníkov.
Pohľad právnika:
Na všetky činnosti, ktoré pán Jakub robil pre pána Vladislava, poberal pán Vladislav príspevok na osobnú asistenciu. Keď sa mu zdravotný stav zhoršil, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava mu schválil príspevky na kúpu ďalších rôznych pomôcok - stropné zdvíhacie zariadenie, šikmú schodiskovú plošinu, ďalší mechanický vozík aj prenosnú kúpaciu vaňu. Pán Vladislav (konaním osobného asistenta) vtedy opakovane požiadal aj o ďalšie navýšenie rozsahu hodín osobnej asistencie, a teda aj o vyšší príspevok, ktorý plánoval zužitkovať ako jediný osobný asistent. Ten mu však úrad práce nepriznal, naopak - úplne mu ho odňal. Posudkový lekár úradu práce totiž stanovil pánovi Vladislavovi až piaty stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (najťažší stupeň je šiesty). V
takom vysokom stupni odkázanosti je najvhodnejší príspevok na opatrovanie, a nie na osobnú asistenciu
[1]
,
ktorá predpokladá úplne iné aktivity - smerujúce k začleňovaniu sa do spoločnosti a trávenie voľného času. Avšak pán Vladislav žiadne takéto aktivity nevykonával. Bol stále doma. Úrad práce pána Vladislava nenechal bez kompenzácie ale navrhol mu príspevok na opatrovanie, čomu nakoniec aj nasvedčuje rozsah hodín osobnej asistencie. Háčik bol však v tom, že príspevok na opatrovanie je v tomto prípade neporovnateľne nižší, ako je osobnému asistentovi doteraz vyplácaný príspevok na osobnú asistenciu. A práve toto sa pánovi Jakubovi nepáčilo. O príspevok na opatrovanie nemal záujem.
Nadobudli sme podozrenie, že pán Vladislav je pod veľkým vplyvom svojho osobného asistenta, ktorý sa oňho síce naďalej bezplatne staral, no neustále trval na tom, že chce poberať jedine príspevok na osobnú asistenciu.
Opakovane sa dal počuť, že pánovi Vladislavovi poskytne len nevyhnutnú pomoc. Niekoľkokrát sme pánovi Jakubovi vysvetlili, že v danej situácii nie je vhodný príspevok na osobnú asistenciu, ale príspevok na opatrovanie. Pán Jakub všetky argumenty ignoroval. Prišiel predsa o svoj lukratívny príjem a nemohol dopustiť, aby to tak zostalo. Len na porovnanie, o čo pánovi Jakubovi išlo, uvádzame, že príspevok na opatrovanie predstavoval sumu 525,65 EUR mesačne a príspevok na osobnú asistenciu 5,20 EUR na hodinu. Na konci roka 2021 požiadal o „ZVÝŠENIE ROZSAHU HODÍN OSOBNEJ ASISTENCIE NA MAX.“, čo reálne predstavuje ročný rozsah hodín osobnej asistencie 7 300 hodín, čo predstavuje mesačne 608 hodín osobnej asistencie a mesačný príspevok 3 163 EUR. Pán Jakub začal v komunikácii s nami používať čoraz tvrdšie vyjadrenia, tieto uvádzal menom pána Vladislava, napríklad, že „keď nebudem mať asistentov, asi zhnijem v polohe, v akej ma koncom marca zanechajú, keď ich nevyplatím a budem sa len nemohúcne zdola pozerať na drahé veci. Sociálna eutanázia v priamom prenose. Bez kamier.“ Pán Jakub začal obviňovať aj úrad komisára, keď tvrdil, že „odstrihnutím od príspevku na osobnú asistenciu sa stav pána Vladislava nezlepší, ale zhorší a bude musieť ísť do nemocnice“, za čo budeme podľa neho zodpovední my aj úrad práce. Tvrdil tiež, že úrad práce odňatím príspevku na osobnú asistenciu rozhodol, že už nie je účelné poskytovať ho, čím podľa jeho názoru deklaroval, že fakticky pán Vladislav už starostlivosť o seba nepotrebuje, a teda na dovtedy odkázané činnosti prestal byť odkázaný.
Pán Jakub bez akýchkoľvek emócií používal vyjadrenia na adresu pána Vladislava „nemusíme vždy držať ľudí pri živote, zomrieť musí, to je osud“ alebo „jediné riešenie je smrť“.
Čo tým chcel pán Jakub naznačiť, nebolo zrejmé. Bude sa ďalej o pána Vladislava starať alebo nebude? Alebo skončí hospitalizovaný v nemocnici?
Nepozdávala sa nám situácia, v akej sa pán Vladislav ocitol, a preto
sme požiadali o súčinnosť príslušnú samosprávu, v ktorej pán Vladislav býval - miestny úrad mestskej časti. Spoločne sme navštívili pána Vladislava v jeho byte.
Pracovníci oddelenia pre sociálne veci vykonali sociálne šetrenie u pána Vladislava už aj v minulosti. Keď úrad práce odňal príspevok na osobnú asistenciu, samospráva ponúkla pánovi Vladislavovi vlastnú opatrovateľskú službu, túto pomoc pán Vladislav odmietol, pretože jeho predstava bola, že si želá starostlivosť len jeho osobným asistentom. Vôľu pána Vladislava ako vždy prezentoval jeho osobný asistent pán Jakub. Dokonca tvrdil, že on musí byť prítomný pri všetkých stretnutiach, že pán Vladislav bez neho nemôže nič podpisovať, pretože on má od pána Vladislava generálnu plnú moc.
S vôľou pána Vladislava sme nedokázali pohnúť, ani ho presvedčiť, aby si našiel inú formu opatery.
Z rozhovorov s pánom Vladislavom sme sa dozvedeli o jeho veľkej túžbe žiť, o tom, že mu jeho osobný asistent vybavuje byt na prízemí a s terasou, aby mohol každý deň bez prekážok byť na čerstvom vzduchu. Takýto byt si pán Vladislav mohol dovoliť, jeho zaplatenie plánoval z predaja svojich dvoch bytov.
Aké však bolo naše prekvapenie, keď sme zistili, že tieto dva byty už pán Vladislav vo vlastníctve nemá. Ich vlastníkom sa stal syn osobného asistenta pána Jakuba na základe kúpnej zmluvy.
Nezodpovedaných „prečo“ v spojení s touto transakciou bolo veľmi veľa a vôbec nekorešpondovali s úmyslom pána Vladislava kúpiť si bezbariérový byt. Napriek prísľubom osobného asistenta, že bezbariérový byt pánovi Vladislavovi zoženie, nič také sa nedialo. Pán Vladislav už nemal žiadny zo svojich dvoch bytov a ani žiadny nový bezbariérový byt vo výhľade. Tieto skutočnosti nasvedčovali tomu, že išlo o podvodné konanie osobného asistenta a jeho syna. Po
vyhodnotení všetkých okolností sme sa rozhodli podať trestné oznámenie.
Momentálne pokračuje šetrenie Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave.
Aké práva garantované Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím boli ohrozené konaním bývalého osobného asistenta pána Vladislava? A je vôbec možné pána Vladislava presvedčiť, že jeho osobný asistent zrejme prekračuje svoje právomoci, čím ohrozuje jeho zdravie aj majetok?
Článok 16 - Ochrana pred vykorisťovaním, násilím a zneužívaním
Článok 22 - Rešpektovanie súkromia
Osobný asistent svojím konaním ohrozil práva pána Vladislava na ochranu pred všetkými formami zlého zaobchádzania, násilia a zneužívania, ako aj jeho právo na ochranu proti svojvoľnému a nezákonnému zasahovaniu do súkromia a domova, ako aj korešpondencie a ochrany majetku.
Štát sa ratifikovaním Dohovoru zaviazal, že prijme všetky legislatívne, správne, sociálne, vzdelávacie a iné opatrenia na ochranu osôb so zdravotným postihnutím tak doma, ako aj mimo domova, pred všetkými formami vykorisťovania, násilia a zneužívania. Štát sa tiež zaviazal zabezpečiť primerané formy pomoci a podpory aj poskytovaním informácií a osvety o tom, ako predchádzať prípadom vykorisťovania, násilia a zneužívania a ako ich rozpoznávať a nahlasovať. Štát sa takisto zaviazal zabezpečiť monitorovanie všetkých zariadení a programov, ktoré majú slúžiť osobám so zdravotným postihnutím, ako aj uviesť do praxe účinné zákonodarstvo a politiku s cieľom zabezpečiť, aby sa prípady vykorisťovania, násilia a zneužívania osôb so zdravotným postihnutím zistili, vyšetrili a v prípade potreby trestne stíhali. Nijaká osoba so zdravotným postihnutím bez ohľadu na miesto jej pobytu alebo na prostredie, v ktorom žije nesmie byť vystavená svojvoľnému alebo nezákonnému zasahovaniu do súkromia, do rodiny, domova, korešpondencie alebo do iných druhov komunikácie, ani nezákonným útokom na jej česť a povesť. Osoby so zdravotným postihnutím majú právo na zákonnú ochranu pred takým zasahovaním alebo takými útokmi.
Pán Jakub ako osobný asistent zasahoval do súkromia pána
Vladislava až do takého rozsahu, že za neho riešil všetky osobné, ale aj úradné záležitosti, dokonca v jeho mene komunikoval, čím mu nedal žiadny priestor na to, aby sa k niečomu vyjadril.
Aj na náš úrad komisára podal od otvorenia úradu 1. marca 2016 celkom 24 podnetov v takej intenzite, že toto konanie mohlo napĺňať znaky kverulantstva. Osobný asistent písal podnety tak, že ich podpisoval menom pána Vladislava. Pánovi Vladislavovi sa postupom času pravdepodobne zhoršoval zdravotný stav a niekoľkokrát bol hospitalizovaný. Od jeho osobného asistenta sme dokonca dostali fotky, na ktorých má modriny a rozsiahle krvné podliatiny. Čo mu ich spôsobilo, nebolo jasné a boli sme naďalej znepokojení celkovou situáciou.
Napokon sme sa od pána Jakuba dozvedeli že, žiaľ, koncom roka 2022 pán Vladislav v nemocnici zomrel.
Keďže sme vec postúpili orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu podozrenia z trestného činu podvodu
[2]
spáchanom na osobe so zdravotným postihnutím (ako chránenej a zraniteľnej osobe),
veríme, že toto bude objektívne vyšetrené a spravodlivosti sa učiní zadosť, aj keď pán Vladislav sa toho už, žiaľ, nedožije.
[1]
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[2]
Podvod (§ 221, ods. 1, Zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon).
Detail
Príbeh 9/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
pondelok 20.06.2022
sobota 28.01.2023
Podvodné správanie osobného asistenta
Osobných asistentov si vyberajú osoby so zdravotným postihnutím prevažne sami z okruhu rodinných príslušníkov alebo blízkych známych, keďže dôvera je v týchto situáciách prvoradá. Na základe svojich skúseností môžem potvrdiť, že väčšina služieb starostlivosti a asistentskej podpory sa vykonáva so zmyslom pre zodpovednosť. Avšak rovnako ako v ktorejkoľvek inej oblasti, i tu sa nájdu výnimky. Toto je príbeh pána Vladislava a jeho „dôvtipného“ asistenta Jakuba, príbeh o slepej viere, manipulácii, nečestnosti a zneužívaní.
Príbeh 9/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
pondelok 20.06.2022
sobota 28.01.2023
Naša značka: KZP/0108/2022/02R, KZP/0178/2022/02R, KZP/0288/2022/02R, KZP/0492/2022/02R, KZP/0136/2022/03R
Pán Vladislav vážil závratných 180 kg. Jeho korpulentná postava a obrovská váha urobili vždy dojem na všetkých, ktorí ho videli. Avšak telo ako hora nebolo jediným problémom pána Vladislava. Sužovaný vážnym postihnutím obličiek trikrát týždenne chodieval do nemocnice na dialýzu. V dôsledku svojho stavu bol úplne imobilný, nedokázal bez pomoci ani chodiť ani stáť.
Býval v malom dvojizbovom byte s úzkou chodbou, malou kúpeľňou, jednou obývačkou a dvoma pol-izbami v hlavnom meste. Byt bol bariérový, na piatom poschodí, bez možnosti prístupu priamo k výťahu. Výťah totiž zastavoval na medziposchodí. Pán Vladislav mal k dispozícii schodolez na prístup k výťahu a starý invalidný vozík na presuny po rovine. V prípade, že schodolez zlyhal, bolo vecou štyroch hasičov, aby pána Vladislava dostali do sanitky.
V byte bol obrovský neporiadok. V jedinej plnohodnotnej izbe si nárokovala priestor jediná prítomná posteľ, ako ostrov uprostred mora chaosu, ku ktorému viedol labyrint úzkych uličiek sotva viditeľných medzi týčiacimi sa hromadami kníh a škatúľ. Posteľ bola jediným útočiskom pre jeho život.
Napriek tejto nepriazni osudu bol pán Vladislav človek s veľkou túžbou žiť. Túžil znova chodiť na prechádzky von, na miestny trh, kde sa rád rozprával s predavačmi, nielen do nemocnice na dialýzu a na vyšetrenia. Svetielkom nádeje k dosiahnutiu cieľa bol Jakub, jeho osobný asistent.
Pán Vladislav a pán Jakub sa poznali už roky. Bola to bizarná dvojica. Jakub chodieval denne do jeho bytu ako osobný asistent, v ktorom predtým doopatroval aj jeho otca až do jeho smrti. Pán Jakub prisľúbil otcovi pred smrťou, že sa postará aj o jeho syna. A tak sa začalo spojenectvo nemohúceho pána Vladislava a dôvtipného pána Jakuba. Pán Vladislav vnímal seba a pána Jakuba ako spoločne a prepojene fungujúci pár. Pána Jakuba vnímal nie ako osobu, ktorá sa oňho stará, ale ako rodinu, niekoho, s kým bude spoločne žiť v novom bezbariérovom byte, chodiť von na prechádzky a medzi ľudí. Pán Vladislav bol vďačný pánovi Jakubovi za to, že doopatroval jeho otca, že sa postaral o pohreb, a tým si získal jeho absolútnu dôveru. Veril, že sľub dodrží a doopatruje ho tak, ako jeho otca.
Pán Vladislav bol pre Jakuba ako surový, neopracovaný diamant. Mal nízke náklady na život a cenné aktíva a vo svojom vlastníctve dva byty.
Nízke pasíva a vysoké aktíva robili v očiach pána Jakuba z pána Vladislava cenné aktívum.
Uzavreli kontrakt na správu vecí.
Pán Vladislav podpísal generálnu plnú moc pánovi Jakubovi a poveril ho správou dôchodku, ale aj predajom svojich dvoch bytov.
Pán Jakub bol šikovný,
využil príležitosť a prepísal byty na svojho syna s tým, že oznámil pánovi Vladislavovi, že získali 180 000 EUR od jeho syna,
ktoré použijú na kúpu nového bezbariérového bytu, kde budú spolu žiť. Pán Vladislav síce peniaze nikdy nevidel, ale ani to ho neprinútilo sňať si ružové okuliare. Pán Jakub sám priznal, že tieto peniaze pán Vladislav reálne nedostal. Pán Jakub denne „kŕmil“ pána Vladislava rozprávkami o tom, ako sa preňho obetuje, ako sa snaží bojovať s byrokraciou pri žiadostiach o peňažné príspevky na prenosnú vaňu, nový schodolez, stropné zdvíhacie zariadenie a iné pomôcky. Denne mu chodieval pre obed a asistoval mu pri odchode z domu k lekárovi na vyšetrenie alebo na dialýzu, čo spočívalo v pomoci presunúť sa z invalidného vozíka na schodolez k výťahu, ktorý bol na medziposchodí, nie pri byte priamo, potom presadnutie na stoličku do výťahu, a potom následne znova na vozík a do sanitky. No tam sa vždy skončila empatia pána Jakuba k pánovi Vladislavovi.
Pán Jakub vždy po odchode z bytu uložil pána Vladislava do postele,
vytiahol na posteli bočnice tak, aby pán Vladislav nemohol zísť alebo spadnúť, vzal mu telefón a odišiel.
Pán Vladislav ostal až do rána vždy sám, bez možnosti privolať si pomoc, ak by bolo treba. Nemal ani kľúče od vlastného bytu.
Pán Jakub to odôvodňoval tým, že pán Vladislav zvykol volať prvú pomoc v noci.
Napriek tomu všetkému pán Vladislav vždy vedel obhájiť pána Jakuba. Napríklad, v byte bol takmer vždy neporiadok, no pán Vladislav pána Jakuba obhajoval, že on nie je veľmi na upratovanie, a že pán Jakub je vyťažený rôznymi vybavovačkami s úradmi, na upratovanie nemá čas. Že tie veľké hematómy má nie zo zanedbania starostlivosti, ale z „pošmyknutia sa“. Memoroval, čo všetko preňho pán Jakub robí. Veril, že keď sa podarí vybrať nový bezbariérový byt, budú tam spolu spokojne žiť. Toto však neprichádzalo a neprichádzalo.
Pohľad odborníka:
„Si lenivý! Ješ príliš veľa! Sám si si na vine! Obezita je vec voľby!“
Toto sú niektoré stereotypy, predsudky, negatívne postoje a stigmy, ktorým ľudia s obezitou pravidelne čelia, a to nielen od rodiny a priateľov, ale aj od odborníkov a lekárov. Tie ovplyvňujú jednotlivcov na viacerých úrovniach. Nadváhu nespravodlivo pripisujú výlučne osobným rozhodnutiam alebo zlyhaniam. Takáto stigma prispieva k toxickému prostrediu, v ktorom ľudia s obezitou čelia diskriminácii v rôznych aspektoch života vrátene zdravotnej starostlivosti, pracoviska či medziľudských vzťahov.
Obezita je medicínsky uznaná ako komplexné, progresívne a recidivujúce ochorenie, ktoré je charakterizované atypickým alebo nadmerným telesným tukom. Dôvodov, prečo sú ľudia obézni, je veľa. Nie vždy za to môže genetika. Je to tiež o psychológii, sociálnej nerovnosti a o kulinárskej kultúre, potravinárskom priemysle a životnom štýle.
Ľudia s obezitou oveľa ľahšie podliehajú vonkajším vplyvom, sú viac zraniteľní, majú nízke sebavedomie. Táto ich zraniteľnosť môže mať za následok zníženú sebadisciplínu, schopnosť sebaurčenia, zníženú zodpovednosť a negatívny vplyv na ich samostatné rozhodovacie schopnosti. Ich sociálne kontakty sa postupne zužujú len na niekoľko kontaktov, čo vedie k ich izolácii. V konečnom dôsledku sa ľudia s obezitou môžu stať práceneschopnými, čo vedie k finančnej závislosti od štátnych dávok a od osobnej asistencie. Táto situácia je živnou pôdou pre rôznych podvodníkov.
Pohľad právnika:
Na všetky činnosti, ktoré pán Jakub robil pre pána Vladislava, poberal pán Vladislav príspevok na osobnú asistenciu. Keď sa mu zdravotný stav zhoršil, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava mu schválil príspevky na kúpu ďalších rôznych pomôcok - stropné zdvíhacie zariadenie, šikmú schodiskovú plošinu, ďalší mechanický vozík aj prenosnú kúpaciu vaňu. Pán Vladislav (konaním osobného asistenta) vtedy opakovane požiadal aj o ďalšie navýšenie rozsahu hodín osobnej asistencie, a teda aj o vyšší príspevok, ktorý plánoval zužitkovať ako jediný osobný asistent. Ten mu však úrad práce nepriznal, naopak - úplne mu ho odňal. Posudkový lekár úradu práce totiž stanovil pánovi Vladislavovi až piaty stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (najťažší stupeň je šiesty). V
takom vysokom stupni odkázanosti je najvhodnejší príspevok na opatrovanie, a nie na osobnú asistenciu
[1]
,
ktorá predpokladá úplne iné aktivity - smerujúce k začleňovaniu sa do spoločnosti a trávenie voľného času. Avšak pán Vladislav žiadne takéto aktivity nevykonával. Bol stále doma. Úrad práce pána Vladislava nenechal bez kompenzácie ale navrhol mu príspevok na opatrovanie, čomu nakoniec aj nasvedčuje rozsah hodín osobnej asistencie. Háčik bol však v tom, že príspevok na opatrovanie je v tomto prípade neporovnateľne nižší, ako je osobnému asistentovi doteraz vyplácaný príspevok na osobnú asistenciu. A práve toto sa pánovi Jakubovi nepáčilo. O príspevok na opatrovanie nemal záujem.
Nadobudli sme podozrenie, že pán Vladislav je pod veľkým vplyvom svojho osobného asistenta, ktorý sa oňho síce naďalej bezplatne staral, no neustále trval na tom, že chce poberať jedine príspevok na osobnú asistenciu.
Opakovane sa dal počuť, že pánovi Vladislavovi poskytne len nevyhnutnú pomoc. Niekoľkokrát sme pánovi Jakubovi vysvetlili, že v danej situácii nie je vhodný príspevok na osobnú asistenciu, ale príspevok na opatrovanie. Pán Jakub všetky argumenty ignoroval. Prišiel predsa o svoj lukratívny príjem a nemohol dopustiť, aby to tak zostalo. Len na porovnanie, o čo pánovi Jakubovi išlo, uvádzame, že príspevok na opatrovanie predstavoval sumu 525,65 EUR mesačne a príspevok na osobnú asistenciu 5,20 EUR na hodinu. Na konci roka 2021 požiadal o „ZVÝŠENIE ROZSAHU HODÍN OSOBNEJ ASISTENCIE NA MAX.“, čo reálne predstavuje ročný rozsah hodín osobnej asistencie 7 300 hodín, čo predstavuje mesačne 608 hodín osobnej asistencie a mesačný príspevok 3 163 EUR. Pán Jakub začal v komunikácii s nami používať čoraz tvrdšie vyjadrenia, tieto uvádzal menom pána Vladislava, napríklad, že „keď nebudem mať asistentov, asi zhnijem v polohe, v akej ma koncom marca zanechajú, keď ich nevyplatím a budem sa len nemohúcne zdola pozerať na drahé veci. Sociálna eutanázia v priamom prenose. Bez kamier.“ Pán Jakub začal obviňovať aj úrad komisára, keď tvrdil, že „odstrihnutím od príspevku na osobnú asistenciu sa stav pána Vladislava nezlepší, ale zhorší a bude musieť ísť do nemocnice“, za čo budeme podľa neho zodpovední my aj úrad práce. Tvrdil tiež, že úrad práce odňatím príspevku na osobnú asistenciu rozhodol, že už nie je účelné poskytovať ho, čím podľa jeho názoru deklaroval, že fakticky pán Vladislav už starostlivosť o seba nepotrebuje, a teda na dovtedy odkázané činnosti prestal byť odkázaný.
Pán Jakub bez akýchkoľvek emócií používal vyjadrenia na adresu pána Vladislava „nemusíme vždy držať ľudí pri živote, zomrieť musí, to je osud“ alebo „jediné riešenie je smrť“.
Čo tým chcel pán Jakub naznačiť, nebolo zrejmé. Bude sa ďalej o pána Vladislava starať alebo nebude? Alebo skončí hospitalizovaný v nemocnici?
Nepozdávala sa nám situácia, v akej sa pán Vladislav ocitol, a preto
sme požiadali o súčinnosť príslušnú samosprávu, v ktorej pán Vladislav býval - miestny úrad mestskej časti. Spoločne sme navštívili pána Vladislava v jeho byte.
Pracovníci oddelenia pre sociálne veci vykonali sociálne šetrenie u pána Vladislava už aj v minulosti. Keď úrad práce odňal príspevok na osobnú asistenciu, samospráva ponúkla pánovi Vladislavovi vlastnú opatrovateľskú službu, túto pomoc pán Vladislav odmietol, pretože jeho predstava bola, že si želá starostlivosť len jeho osobným asistentom. Vôľu pána Vladislava ako vždy prezentoval jeho osobný asistent pán Jakub. Dokonca tvrdil, že on musí byť prítomný pri všetkých stretnutiach, že pán Vladislav bez neho nemôže nič podpisovať, pretože on má od pána Vladislava generálnu plnú moc.
S vôľou pána Vladislava sme nedokázali pohnúť, ani ho presvedčiť, aby si našiel inú formu opatery.
Z rozhovorov s pánom Vladislavom sme sa dozvedeli o jeho veľkej túžbe žiť, o tom, že mu jeho osobný asistent vybavuje byt na prízemí a s terasou, aby mohol každý deň bez prekážok byť na čerstvom vzduchu. Takýto byt si pán Vladislav mohol dovoliť, jeho zaplatenie plánoval z predaja svojich dvoch bytov.
Aké však bolo naše prekvapenie, keď sme zistili, že tieto dva byty už pán Vladislav vo vlastníctve nemá. Ich vlastníkom sa stal syn osobného asistenta pána Jakuba na základe kúpnej zmluvy.
Nezodpovedaných „prečo“ v spojení s touto transakciou bolo veľmi veľa a vôbec nekorešpondovali s úmyslom pána Vladislava kúpiť si bezbariérový byt. Napriek prísľubom osobného asistenta, že bezbariérový byt pánovi Vladislavovi zoženie, nič také sa nedialo. Pán Vladislav už nemal žiadny zo svojich dvoch bytov a ani žiadny nový bezbariérový byt vo výhľade. Tieto skutočnosti nasvedčovali tomu, že išlo o podvodné konanie osobného asistenta a jeho syna. Po
vyhodnotení všetkých okolností sme sa rozhodli podať trestné oznámenie.
Momentálne pokračuje šetrenie Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave.
Aké práva garantované Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím boli ohrozené konaním bývalého osobného asistenta pána Vladislava? A je vôbec možné pána Vladislava presvedčiť, že jeho osobný asistent zrejme prekračuje svoje právomoci, čím ohrozuje jeho zdravie aj majetok?
Článok 16 - Ochrana pred vykorisťovaním, násilím a zneužívaním
Článok 22 - Rešpektovanie súkromia
Osobný asistent svojím konaním ohrozil práva pána Vladislava na ochranu pred všetkými formami zlého zaobchádzania, násilia a zneužívania, ako aj jeho právo na ochranu proti svojvoľnému a nezákonnému zasahovaniu do súkromia a domova, ako aj korešpondencie a ochrany majetku.
Štát sa ratifikovaním Dohovoru zaviazal, že prijme všetky legislatívne, správne, sociálne, vzdelávacie a iné opatrenia na ochranu osôb so zdravotným postihnutím tak doma, ako aj mimo domova, pred všetkými formami vykorisťovania, násilia a zneužívania. Štát sa tiež zaviazal zabezpečiť primerané formy pomoci a podpory aj poskytovaním informácií a osvety o tom, ako predchádzať prípadom vykorisťovania, násilia a zneužívania a ako ich rozpoznávať a nahlasovať. Štát sa takisto zaviazal zabezpečiť monitorovanie všetkých zariadení a programov, ktoré majú slúžiť osobám so zdravotným postihnutím, ako aj uviesť do praxe účinné zákonodarstvo a politiku s cieľom zabezpečiť, aby sa prípady vykorisťovania, násilia a zneužívania osôb so zdravotným postihnutím zistili, vyšetrili a v prípade potreby trestne stíhali. Nijaká osoba so zdravotným postihnutím bez ohľadu na miesto jej pobytu alebo na prostredie, v ktorom žije nesmie byť vystavená svojvoľnému alebo nezákonnému zasahovaniu do súkromia, do rodiny, domova, korešpondencie alebo do iných druhov komunikácie, ani nezákonným útokom na jej česť a povesť. Osoby so zdravotným postihnutím majú právo na zákonnú ochranu pred takým zasahovaním alebo takými útokmi.
Pán Jakub ako osobný asistent zasahoval do súkromia pána
Vladislava až do takého rozsahu, že za neho riešil všetky osobné, ale aj úradné záležitosti, dokonca v jeho mene komunikoval, čím mu nedal žiadny priestor na to, aby sa k niečomu vyjadril.
Aj na náš úrad komisára podal od otvorenia úradu 1. marca 2016 celkom 24 podnetov v takej intenzite, že toto konanie mohlo napĺňať znaky kverulantstva. Osobný asistent písal podnety tak, že ich podpisoval menom pána Vladislava. Pánovi Vladislavovi sa postupom času pravdepodobne zhoršoval zdravotný stav a niekoľkokrát bol hospitalizovaný. Od jeho osobného asistenta sme dokonca dostali fotky, na ktorých má modriny a rozsiahle krvné podliatiny. Čo mu ich spôsobilo, nebolo jasné a boli sme naďalej znepokojení celkovou situáciou.
Napokon sme sa od pána Jakuba dozvedeli že, žiaľ, koncom roka 2022 pán Vladislav v nemocnici zomrel.
Keďže sme vec postúpili orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu podozrenia z trestného činu podvodu
[2]
spáchanom na osobe so zdravotným postihnutím (ako chránenej a zraniteľnej osobe),
veríme, že toto bude objektívne vyšetrené a spravodlivosti sa učiní zadosť, aj keď pán Vladislav sa toho už, žiaľ, nedožije.
[1]
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[2]
Podvod (§ 221, ods. 1, Zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon).
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
20.06.2022
20.07.2022
Následky odňatia peňažného príspevku
Podávateľ podnetu opakovane poukazuje na následky "odstrihnutia" od príspevkov, konkrétne odňatia príspevku na osobnú asistenciu. Ako bývalý osobný asistent poukazuje na potrebu rôznych pomôcok pre osobu s ŤZP, pri použití ktorých je potrebná osobná asistencia. Ďalej oznamuje, že odňatím príspevku dôjde k hospitalizácií a zhoršeniu zdr. stavu o...
Poradenstvo (Usmernenie alebo žiadosť o radu)
Nezadané
Žiadosť o poradenstvo
KZP/0288/2022/02R
Osobne
Ukončené
Referát služieb zamestnanosti a kompenzácie
JUDr. Zuzana Fechová
Žiadne prílohy