Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Odnímanie peňažných príspevkov na opatrovanie môže viesť k zvyšovaniu inštitucionálnej starostlivost
Príbeh 39/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
utorok 26.10.2021
utorok 30.11.2021
Odnímanie peňažných príspevkov na opatrovanie môže viesť k zvyšovaniu inštitucionálnej starostlivosti
V uplynulom roku sme sa stretávali so zmenou optiky úradov práce pri posudzovaní odkázanosti osôb s mentálnym postihnutím na opatrovanie alebo asistenciu, keď pri osobách s mentálnym postihnutím menej hľadia na potrebu dohľadu, a zároveň pri nepriznávaní a odnímaní peňažných príspevkov na opatrovanie začínajú používať argumenty ako „osoba dozrela“ alebo „potrebnú pomoc zabezpečuje rodina“. Ideálnym stavom je, ak potrebnú podporu osobe s mentálnym postihnutím poskytuje rodina, vďaka čomu takáto osoba nemusí byť v zariadení sociálnych služieb, ako to bolo štandardom v minulosti. Je to možné práve vďaka peňažnému príspevku na opatrovanie. Úrady práce síce ponúkajú rodine ako alternatívu opatrovateľskú službu, tá však nie je plnohodnotnou náhradou k peňažnému príspevku na opatrovanie, keďže sa ňou zabezpečujú len opatrovateľské úkony, a nie celková potreba podpory poskytovanej osobe s mentálnym postihnutím (napr. pri sprevádzaní, resp. dohľade). Tiež je pravdou, že osoba s mentálnym postihnutím si pri priaznivej podpore môže osvojiť nové návyky a zručnosti. To však neodstráni jej mentálne postihnutie, ktoré sa prejavuje v tom, či je osoba schopná napríklad reagovať na nové životné situácie mimo zabehanej rutiny, či je schopná vnímať nebezpečenstvo a vyhodnocovať dopady svojich bežných činností na seba a okolie. Pokiaľ ale osoba s mentálnym postihnutím nemá možnosť, aby jej pomáhal rodinný príslušník (ktorý sa často musí vzdať práce a príjmu, aby to mohol robiť, a toto si kompenzuje aspoň sčasti príspevkom na opatrovanie), a nemá ani možnosť cez peňažný príspevok zabezpečiť si asistenta (pričom do rozsahu opatrovateľskej služby ako alternatívnej pomoci nespadá sprevádzanie a dohľad nad osobou so zdravotným postihnutím), nemá inú možnosť, ako odísť do zariadenia sociálnej služby s celoročnou pobytovou formou. Slovenská republika sa zaviazala, že bude podporovať, aby osoba so zdravotným postihnutím nebola nútená žiť v dôsledku svojho zdravotného postihnutia mimo svojho prirodzeného prostredia, teda mimo svojej rodiny a komunity. Pri strete s aktuálnym odôvodňovaním rozhodnutí o nepriznaní či odňatí peňažného príspevku na opatrovanie osobe s mentálnym postihnutím si však musíme klásť otázku: K čomu smeruje odoberanie peňažných príspevkov na kompenzáciu, keď to žiadnym spôsobom nenadväzuje na potrebné zmeny v ďalších, štátom poskytovaných podporných systémoch pomoci?
Príbeh 39/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
utorok 26.10.2021
utorok 30.11.2021
Medzi osoby, ktoré boli nepriaznivo dotknuté tým, že im bol odňatý príspevok na opatrovanie dieťaťa s mentálnym postihnutím z dôvodu, že dieťa podľa príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny „dozrelo,“ patrí aj podávateľka podnetu z malej obce na východnom Slovensku. O svojho syna s mentálnym postihnutím sa v rámci svojich vlastných kompetencií a regionálne podmienených možností starala od jeho narodenia, najskôr za podpory tzv. predĺženého rodičovského príspevku, neskôr za podpory príspevku na opatrovanie.
Po 16-tich rokoch jej však úrad práce pri prehodnotení odkázanosti na kompenzácie v súvislosti so žiadosťou o iný peňažný príspevok oznámil, že syn už „dozrel“, a teda nie je odkázaný na opatrovanie ani na asistenciu a ak chce, môže mu zabezpečiť opatrovateľskú službu.
Podávateľka podnetu tak zo dňa na deň prišla o akúkoľvek podporu od štátu, po tom, čo sa pre svojho syna doslova „obetovala“ a 16 rokov sa nevenovala budovaniu svojej pracovnej kariéry, ale výlučne podpore a starostlivosti o syna, aby mal aspoň akú - takú budúcnosť, a aby nemusel ísť do zariadenia sociálnych služieb.
Podávateľka podnetu sa už 3 roky domáha spätného priznania príspevku na opatrovanie
, pričom medzičasom sa snažila pre syna nájsť aj denný stacionár, zabezpečiť mu opatrovateľskú službu, či inak riešiť skutočnosť, že syn nevie fungovať (medzičasom už v dospelom veku) samostatne. Všetky tieto snahy dopadli neúspešne - aj pre charakter mentálneho postihnutia syna, aj pre malú dostupnosť služieb v danom regióne.
Podávateľka podnetu sa na nás obrátila v stave zúfalstva, keďže nevie, ako dlho dokáže situáciu zvládať.
Nedokáže pochopiť, ako sa na ňu štát mohol takto „vykašľať“, hoci ona chce, aby syn žil mimo inštitucionalizovanej starostlivosti, aspoň, kým sú jeho rodičia na svete.
Vníma to tak, že štát ju chce dohnať k tomu, že jediným riešením bude umiestniť syna do zariadenia sociálnych služieb
, ktoré ako jediné je schopné prebrať na seba zodpovednosť za dohľad nad ním,
hoci pre syna to bude automaticky znamenať zhoršenie
kvality života, vyňatie z prirodzeného prostredia a celkový negatívny dopad na jeho práva ako osoby so zdravotným postihnutím.
Podávateľka sa na nás obrátila tiež v čase, keď potrebovala podať kasačnú sťažnosť (mimoriadny
opravný prostriedok
v
správnom súdnictve
, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu) na Najvyšší súd Slovenskej republiky, keďže sa síce snažila právne brániť práva syna, no peniaze na právnu pomoc nemá, a tak ani jej právne úkony nemali potrebnú formálnu a obsahovú kvalitu.
Vzhľadom na lehotu sme podávateľke urgentne poskytli pomoc pri spísaní kasačnej sťažnosti a tiež sme s
ňou, ako aj ďalšími podobne dotknutými rodičmi, absolvovali online stretnutie so zástupcami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s cieľom priblížiť im dopady aktuálnej metodiky posudzovania odkázanosti na kompenzácie v praxi na konkrétne rodiny a konkrétne životy.
Z pohľadu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím vnímame, že
aktuálny postup nepriznávania a odnímania peňažných príspevkov na opatrovanie a osobnú asistenciu sa nedeje len v prípadoch, keď sú pre rodinu nepotrebné, ale aj v prípadoch, keď rodina a osoba nemá možnosť situáciu reálne riešiť bez tejto podpory, resp. len takým spôsobom, ktorá zásadne znižuje kvalitu ich života a negatívne dopadá na ich práva zaručené v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Keďže však ide o problematiku systémového nastavenia pomoci osobám so zdravotným postihnutím, z mojej pozície ju
budem riešiť nielen v individuálnych prípadoch,
napríklad poskytnutím pomoci pri spísaní opravných prostriedkov,
ale aj na úrovni využitia všetkých kompetencií s cieľom ukázať relevantným štátnym inštitúciám dôsledky, ktoré rôznymi ad hoc zmenami spôsobujú
a
vybojovať pre osoby so zdravotným postihnutím taký na seba nadväzujúci systém pomoci, ktorý bude v praxi použiteľný, nebude stavať rodiny s príslušníkmi so zdravotným postihnutím pred neriešiteľné situácie a v praxi bude viesť k lepšiemu, a nie horšiemu napĺňaniu práv osôb so zdravotným postihnutím.
Detail
Príbeh 39/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
utorok 26.10.2021
utorok 30.11.2021
Odnímanie peňažných príspevkov na opatrovanie môže viesť k zvyšovaniu inštitucionálnej starostlivosti
V uplynulom roku sme sa stretávali so zmenou optiky úradov práce pri posudzovaní odkázanosti osôb s mentálnym postihnutím na opatrovanie alebo asistenciu, keď pri osobách s mentálnym postihnutím menej hľadia na potrebu dohľadu, a zároveň pri nepriznávaní a odnímaní peňažných príspevkov na opatrovanie začínajú používať argumenty ako „osoba dozrela“ alebo „potrebnú pomoc zabezpečuje rodina“. Ideálnym stavom je, ak potrebnú podporu osobe s mentálnym postihnutím poskytuje rodina, vďaka čomu takáto osoba nemusí byť v zariadení sociálnych služieb, ako to bolo štandardom v minulosti. Je to možné práve vďaka peňažnému príspevku na opatrovanie. Úrady práce síce ponúkajú rodine ako alternatívu opatrovateľskú službu, tá však nie je plnohodnotnou náhradou k peňažnému príspevku na opatrovanie, keďže sa ňou zabezpečujú len opatrovateľské úkony, a nie celková potreba podpory poskytovanej osobe s mentálnym postihnutím (napr. pri sprevádzaní, resp. dohľade). Tiež je pravdou, že osoba s mentálnym postihnutím si pri priaznivej podpore môže osvojiť nové návyky a zručnosti. To však neodstráni jej mentálne postihnutie, ktoré sa prejavuje v tom, či je osoba schopná napríklad reagovať na nové životné situácie mimo zabehanej rutiny, či je schopná vnímať nebezpečenstvo a vyhodnocovať dopady svojich bežných činností na seba a okolie. Pokiaľ ale osoba s mentálnym postihnutím nemá možnosť, aby jej pomáhal rodinný príslušník (ktorý sa často musí vzdať práce a príjmu, aby to mohol robiť, a toto si kompenzuje aspoň sčasti príspevkom na opatrovanie), a nemá ani možnosť cez peňažný príspevok zabezpečiť si asistenta (pričom do rozsahu opatrovateľskej služby ako alternatívnej pomoci nespadá sprevádzanie a dohľad nad osobou so zdravotným postihnutím), nemá inú možnosť, ako odísť do zariadenia sociálnej služby s celoročnou pobytovou formou. Slovenská republika sa zaviazala, že bude podporovať, aby osoba so zdravotným postihnutím nebola nútená žiť v dôsledku svojho zdravotného postihnutia mimo svojho prirodzeného prostredia, teda mimo svojej rodiny a komunity. Pri strete s aktuálnym odôvodňovaním rozhodnutí o nepriznaní či odňatí peňažného príspevku na opatrovanie osobe s mentálnym postihnutím si však musíme klásť otázku: K čomu smeruje odoberanie peňažných príspevkov na kompenzáciu, keď to žiadnym spôsobom nenadväzuje na potrebné zmeny v ďalších, štátom poskytovaných podporných systémoch pomoci?
Príbeh 39/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
utorok 26.10.2021
utorok 30.11.2021
Medzi osoby, ktoré boli nepriaznivo dotknuté tým, že im bol odňatý príspevok na opatrovanie dieťaťa s mentálnym postihnutím z dôvodu, že dieťa podľa príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny „dozrelo,“ patrí aj podávateľka podnetu z malej obce na východnom Slovensku. O svojho syna s mentálnym postihnutím sa v rámci svojich vlastných kompetencií a regionálne podmienených možností starala od jeho narodenia, najskôr za podpory tzv. predĺženého rodičovského príspevku, neskôr za podpory príspevku na opatrovanie.
Po 16-tich rokoch jej však úrad práce pri prehodnotení odkázanosti na kompenzácie v súvislosti so žiadosťou o iný peňažný príspevok oznámil, že syn už „dozrel“, a teda nie je odkázaný na opatrovanie ani na asistenciu a ak chce, môže mu zabezpečiť opatrovateľskú službu.
Podávateľka podnetu tak zo dňa na deň prišla o akúkoľvek podporu od štátu, po tom, čo sa pre svojho syna doslova „obetovala“ a 16 rokov sa nevenovala budovaniu svojej pracovnej kariéry, ale výlučne podpore a starostlivosti o syna, aby mal aspoň akú - takú budúcnosť, a aby nemusel ísť do zariadenia sociálnych služieb.
Podávateľka podnetu sa už 3 roky domáha spätného priznania príspevku na opatrovanie
, pričom medzičasom sa snažila pre syna nájsť aj denný stacionár, zabezpečiť mu opatrovateľskú službu, či inak riešiť skutočnosť, že syn nevie fungovať (medzičasom už v dospelom veku) samostatne. Všetky tieto snahy dopadli neúspešne - aj pre charakter mentálneho postihnutia syna, aj pre malú dostupnosť služieb v danom regióne.
Podávateľka podnetu sa na nás obrátila v stave zúfalstva, keďže nevie, ako dlho dokáže situáciu zvládať.
Nedokáže pochopiť, ako sa na ňu štát mohol takto „vykašľať“, hoci ona chce, aby syn žil mimo inštitucionalizovanej starostlivosti, aspoň, kým sú jeho rodičia na svete.
Vníma to tak, že štát ju chce dohnať k tomu, že jediným riešením bude umiestniť syna do zariadenia sociálnych služieb
, ktoré ako jediné je schopné prebrať na seba zodpovednosť za dohľad nad ním,
hoci pre syna to bude automaticky znamenať zhoršenie
kvality života, vyňatie z prirodzeného prostredia a celkový negatívny dopad na jeho práva ako osoby so zdravotným postihnutím.
Podávateľka sa na nás obrátila tiež v čase, keď potrebovala podať kasačnú sťažnosť (mimoriadny
opravný prostriedok
v
správnom súdnictve
, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu) na Najvyšší súd Slovenskej republiky, keďže sa síce snažila právne brániť práva syna, no peniaze na právnu pomoc nemá, a tak ani jej právne úkony nemali potrebnú formálnu a obsahovú kvalitu.
Vzhľadom na lehotu sme podávateľke urgentne poskytli pomoc pri spísaní kasačnej sťažnosti a tiež sme s
ňou, ako aj ďalšími podobne dotknutými rodičmi, absolvovali online stretnutie so zástupcami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s cieľom priblížiť im dopady aktuálnej metodiky posudzovania odkázanosti na kompenzácie v praxi na konkrétne rodiny a konkrétne životy.
Z pohľadu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím vnímame, že
aktuálny postup nepriznávania a odnímania peňažných príspevkov na opatrovanie a osobnú asistenciu sa nedeje len v prípadoch, keď sú pre rodinu nepotrebné, ale aj v prípadoch, keď rodina a osoba nemá možnosť situáciu reálne riešiť bez tejto podpory, resp. len takým spôsobom, ktorá zásadne znižuje kvalitu ich života a negatívne dopadá na ich práva zaručené v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Keďže však ide o problematiku systémového nastavenia pomoci osobám so zdravotným postihnutím, z mojej pozície ju
budem riešiť nielen v individuálnych prípadoch,
napríklad poskytnutím pomoci pri spísaní opravných prostriedkov,
ale aj na úrovni využitia všetkých kompetencií s cieľom ukázať relevantným štátnym inštitúciám dôsledky, ktoré rôznymi ad hoc zmenami spôsobujú
a
vybojovať pre osoby so zdravotným postihnutím taký na seba nadväzujúci systém pomoci, ktorý bude v praxi použiteľný, nebude stavať rodiny s príslušníkmi so zdravotným postihnutím pred neriešiteľné situácie a v praxi bude viesť k lepšiemu, a nie horšiemu napĺňaniu práv osôb so zdravotným postihnutím.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
26.10.2021
28.10.2021
Podanie kasačnej sťažnosti
Podávateľka podnetu žiada o pomoc pri podaní kasačnej sťažnosti vo veci zamietnutia správnej žaloby, ktorou podávateľka podnetu namietala rozhodnutia úradu práce a ústredia práce o nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie jej syna. Domnieva sa, že súd nepostupoval správne, keď nezohľadnil ňou predložené lekárske správy ako dôkazy nesprávneh...
Poučenie o správnom postupe (§ 23 písm. a) 1. zákona č. 176/2015 Z. z.)
Nezadané
Podnet na preskúmanie
KZP/0544/2021/07R
E-mail
Ukončené
Referát starostlivosti o maloletých
JUDr. Lenka Bodnárová
Žiadne prílohy