Odnímanie peňažných príspevkov na opatrovanie môže viesť k zvyšovaniu inštitucionálnej starostlivosti

V uplynulom roku sme sa stretávali so zmenou optiky úradov práce pri posudzovaní odkázanosti osôb s mentálnym postihnutím na opatrovanie alebo asistenciu, keď pri osobách s mentálnym postihnutím menej hľadia na potrebu dohľadu, a zároveň pri nepriznávaní a odnímaní peňažných príspevkov na opatrovanie začínajú používať argumenty ako „osoba dozrela“ alebo „potrebnú pomoc zabezpečuje rodina“. Ideálnym stavom je, ak potrebnú podporu osobe s mentálnym postihnutím poskytuje rodina, vďaka čomu takáto osoba nemusí byť v zariadení sociálnych služieb, ako to bolo štandardom v minulosti. Je to možné práve vďaka peňažnému príspevku na opatrovanie. Úrady práce síce ponúkajú rodine ako alternatívu opatrovateľskú službu, tá však nie je plnohodnotnou náhradou k peňažnému príspevku na opatrovanie, keďže sa ňou zabezpečujú len opatrovateľské úkony, a nie celková potreba podpory poskytovanej osobe s mentálnym postihnutím (napr. pri sprevádzaní, resp. dohľade). Tiež je pravdou, že osoba s mentálnym postihnutím si pri priaznivej podpore môže osvojiť nové návyky a zručnosti. To však neodstráni jej mentálne postihnutie, ktoré sa prejavuje v tom, či je osoba schopná napríklad reagovať na nové životné situácie mimo zabehanej rutiny, či je schopná vnímať nebezpečenstvo a vyhodnocovať dopady svojich bežných činností na seba a okolie. Pokiaľ ale osoba s mentálnym postihnutím nemá možnosť, aby jej pomáhal rodinný príslušník (ktorý sa často musí vzdať práce a príjmu, aby to mohol robiť, a toto si kompenzuje aspoň sčasti príspevkom na opatrovanie), a nemá ani možnosť cez peňažný príspevok zabezpečiť si asistenta (pričom do rozsahu opatrovateľskej služby ako alternatívnej pomoci nespadá sprevádzanie a dohľad nad osobou so zdravotným postihnutím), nemá inú možnosť, ako odísť do zariadenia sociálnej služby s celoročnou pobytovou formou. Slovenská republika sa zaviazala, že bude podporovať, aby osoba so zdravotným postihnutím nebola nútená žiť v dôsledku svojho zdravotného postihnutia mimo svojho prirodzeného prostredia, teda mimo svojej rodiny a komunity. Pri strete s aktuálnym odôvodňovaním rozhodnutí o nepriznaní či odňatí peňažného príspevku na opatrovanie osobe s mentálnym postihnutím si však musíme klásť otázku: K čomu smeruje odoberanie peňažných príspevkov na kompenzáciu, keď to žiadnym spôsobom nenadväzuje na potrebné zmeny v ďalších, štátom poskytovaných podporných systémoch pomoci?
Príbeh 39/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
utorok 26.10.2021
utorok 30.11.2021