Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Odísť zo zariadenia sociálnych služieb a žiť nezávislý život? Dá sa to
Príbeh 3/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
pondelok 11.01.2021
utorok 18.10.2022
Odísť zo zariadenia sociálnych služieb a žiť nezávislý život? Dá sa to
Ľudia, ktorí majú záujem o poskytovanie sociálnej služby, často riešia problém s nájdením voľného miesta vo vhodnom zariadení sociálnych služieb. Stretávame sa však aj s opačnou situáciou, teda, že klient chce zo zariadenia odísť. Aj keď v prípade klienta plne spôsobilého na právne úkony je takáto situácia jasná a podľa Zákona o sociálnych službách stačí, aby klient jednoducho vypovedal zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, v praxi to nie je vždy také jednoduché. Úlohu tu zohrávajú zdravotný stav, ako aj majetkové pomery klientov. Poskytovatelia sociálnych služieb vnímajú odchod klientov odkázaných na výraznejšiu pomoc pri úkonoch sebaobsluhy ako riziko najmä vtedy, keď klientovi nechce v jeho snahe pomôcť rodina a nemá vyriešené bývanie. Na jednej strane teda stojí právo klienta odísť zo zariadenia, na druhej strane však obavy o to, ako zvládne reálny život, a aj o to, aby sa z neho nestal človek bez domova.
Príbeh 3/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
pondelok 11.01.2021
utorok 18.10.2022
Pán Branislav žil bežným životom - pracoval, časť života strávil v zahraničí, tam sa aj oženil a mal deti. Po rozvode sa vrátil na Slovensko, kde opäť pracoval, až kým v jeho živote nenastal zlom, keď sa jeho zdravotný stav nečakane výrazne zmenil. V nemocnici mu síce zachránili život, odvtedy sa však pohybuje iba s pomocou invalidného vozíka.
Istý čas býval u rodičov, ale podľa jeho slov nezvládal ich príliš ochranársky prístup: s odôvodnením, že je chorý, nemohol nikam chodiť, báli sa, aby sa mu niečo nestalo. Cítil sa ako nesvojprávny.
Rozhodol sa preto odísť do zariadenia sociálnych služieb. Keďže je plne spôsobilý na právne úkony, sám podpísal zmluvu o poskytovaní sociálnej služby.
Po čase chcel pán Branislav zo zariadenia odísť, ale zariadenie to podľa jeho vyjadrenia nechcelo rešpektovať.
Čo o tom hovorí Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím?
Článok 18 - Sloboda pohybu a štátna príslušnosť
Podľa tohto článku má pán Branislav právo na slobodu pohybu, a môže si teda slobodne zvoliť miesto svojho pobytu. A to aj vtedy, keď je klientom zariadenia sociálnych služieb.
Článok 19 - Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
Dohovor garantuje právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, zvoliť si miesto pobytu, ako aj to, kde a s kým budú žiť na rovnakom základe s ostatnými a aby neboli nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí, právo na prístup k všetkým službám prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej.
Zistili sme, že
pán Branislav bol primerane schopný zabezpečiť si úkony sebaobsluhy
, jeho majetkové pomery boli v tom čase skromné, jeho príjmom bol iba čiastočný invalidný dôchodok a nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť. Keďže mu však dôchodok doplatili spätne, mal v zariadení uloženú istú finančnú rezervu. Na otázku, ako si predstavuje svoj život po odchode zo zariadenia, povedal, že by chcel bývať so svojou priateľkou. S ohľadom na svoj vek nechcel ostať žiť do konca života v zariadení a nechcel ísť ani do iného zariadenia sociálnych služieb. Veď má iba 55 rokov a veľkú túžbu osamostatniť sa. Nevidel význam v kontaktovaní členov svojej rodiny, pretože tí o jeho snahe odísť zo zariadenia vedeli, a napriek tomu sa snažili ovplyvňovať personál, aby ho nikam zo zariadenia nepúšťali. V zariadení mal pán Branislav k dispozícii svoj vlastný telefón, telefonovať mohol kedykoľvek, zistili sme, že okrem obdobia pandémie chodil samostatne na vychádzky do najbližšieho mesta.
Predstavy a postoje pána Branislava sa s ohľadom na jeho celkovú situáciu zdali byť racionálne.
Podľa riaditeľa zariadenia sociálnych služieb pán Branislav nepodal výpoveď zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a zariadenie mu nebráni v slobodnom pohybe. Bol na dlhšej návšteve, z ktorej sa vrátil do zariadenia sám, dokonca aj skôr. V snahe poskytnúť pánovi Branislavovi pomoc pri zabezpečení bývania podniklo zariadenie aj konkrétne kroky, zatiaľ sa im však nepodarilo vhodné riešenie zabezpečiť. Riaditeľ zariadenia potvrdil, že
predstavy a požiadavky rodinných príslušníkov pána Branislava sú v úplnom rozpore s predstavami pána Branislava.
V snahe zabrániť mu v odchode zo zariadenia podali rodinní príslušníci návrh na súd na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Pán Branislav si preto chcel vybrať všetky svoje úspory, tento zámer mu však riaditeľ vyhovoril s tým, že finančnú rezervu bude určite pri riešení svojej situácie v budúcnosti potrebovať.
Porušenie práv pána Branislava zo strany zariadenia sme nezistili.
Aj my sme venovali pozornosť informovaniu pána Branislava o vhodnom postupe pri jeho odchode zo zariadenia:
Vysvetlili sme mu všetky náležitosti týkajúce sa vypovedania zmluvy a následného odchodu zo zariadenia, zároveň sme ho upozornili, že pre zamestnancov zariadenia je dôležité, aby im poskytol informácie o tom, ako má zabezpečené bývanie po odchode zo zariadenia. Dohodli sme sa, že pán Branislav bude rešpektovať odporúčanie riaditeľa zariadenia ohľadom jeho finančnej rezervy, ktorá môže byť veľmi dôležitá napríklad pri zabezpečení nájomného bývania, ktoré v jeho prípade predstavovalo jednu z reálnych možností. Poskytli sme mu aj informácie o iných druhoch sociálnych služieb (napríklad útulok), ako aj informácie z oblasti finančných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, o ktoré by po odchode zo zariadenia sociálnych služieb mohol požiadať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Po krátkom čase nám pán Branislav oznámil, že v zariadení písomne vypovedal zmluvu a zabezpečil si izbu v ubytovni, do ktorej zo zariadenia aj odišiel.
Tým sa ale príbeh nekončí.
Rodina pána Branislava hodlala zavŕšiť svoju snahu obmedziť ho v spôsobilosti na právne úkony.
Poskytli sme mu informácie o možnosti právneho zastúpenia Centrom právnej pomoci, aj kontakty na spolupracujúcich advokátov. Po našej vzájomnej konzultácii sa však pán Branislav rozhodol zastupovať sa na súde sám, všeobecne sme ho teda pripravili na pojednávanie, ako aj na priebeh celého konania.
Aké práva garantuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím v situácii, keď človeka so zdravotným postihnutím „ohrozuje“ jeho rodina snahou obmedziť ho v spôsobilosti na právne úkony? Ktoré články dohovoru sa tomu venujú?
Článok 13 - Prístup k spravodlivosti
Zmluvné strany zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými, a to aj poskytnutím procesných a veku primeraných úprav s cieľom uľahčiť im účinné plnenie ich úlohy priamych a nepriamych účastníkov vrátane úlohy svedkov, vo všetkých súdnych konaniach, a to aj vo fáze vyšetrovania a predbežného konania.
Článok 12 - Rovnosť pred zákonom
Zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva. Zmluvné strany uznávajú, že osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými.
Pán Branislav má týmito článkami dohovoru garantované právo na účinný prístup k spravodlivosti aj na rovnosť pred zákonom a uznanie svojej osoby ako subjektu práva.
Súd v konaní o spôsobilosti na právne úkony ustanovil pánovi Branislavovi znalca. Zo spracovaného znaleckého posudku, ktorý nám pán Branislav poslal, bolo zrejmé, že
znalec nezistil žiadne dôvody na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony a súd tento návrh následne zamietol.
Odľahlo nám, keď sme sa to dozvedeli, pretože zo súdnych konaní, ktoré máme za sedem rokov činnosti úradu za sebou, sme boli veľakrát konfrontovaní so závermi znalcov, v ktorých niekedy viac prihliadajú na potenciálne riziká vyplývajúce z dôsledkov zdravotného stavu, ako na reálne schopnosti osôb so zdravotným postihnutím samostatne sa rozhodovať pri právnych úkonoch.
Pri poslednom rozhovore nám pán Branislav povedal, že v
súčasnosti býva so svojou priateľkou v prenajatom byte a je spokojný s celkovou zmenou vo svojom živote.
Chcel zmeniť svoju životnú situáciu a pre svoj odchod zo zariadenia podnikol aj reálne kroky. Na odchod zo zariadenia bol dobre pripravený, a ani súdny znalec nespochybnil jeho plnú spôsobilosť samostatne sa vo svojom živote rozhodovať a zabezpečovať si aj s tým spojené právne úkony.
Detail
Príbeh 3/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
pondelok 11.01.2021
utorok 18.10.2022
Odísť zo zariadenia sociálnych služieb a žiť nezávislý život? Dá sa to
Ľudia, ktorí majú záujem o poskytovanie sociálnej služby, často riešia problém s nájdením voľného miesta vo vhodnom zariadení sociálnych služieb. Stretávame sa však aj s opačnou situáciou, teda, že klient chce zo zariadenia odísť. Aj keď v prípade klienta plne spôsobilého na právne úkony je takáto situácia jasná a podľa Zákona o sociálnych službách stačí, aby klient jednoducho vypovedal zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, v praxi to nie je vždy také jednoduché. Úlohu tu zohrávajú zdravotný stav, ako aj majetkové pomery klientov. Poskytovatelia sociálnych služieb vnímajú odchod klientov odkázaných na výraznejšiu pomoc pri úkonoch sebaobsluhy ako riziko najmä vtedy, keď klientovi nechce v jeho snahe pomôcť rodina a nemá vyriešené bývanie. Na jednej strane teda stojí právo klienta odísť zo zariadenia, na druhej strane však obavy o to, ako zvládne reálny život, a aj o to, aby sa z neho nestal človek bez domova.
Príbeh 3/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
pondelok 11.01.2021
utorok 18.10.2022
Pán Branislav žil bežným životom - pracoval, časť života strávil v zahraničí, tam sa aj oženil a mal deti. Po rozvode sa vrátil na Slovensko, kde opäť pracoval, až kým v jeho živote nenastal zlom, keď sa jeho zdravotný stav nečakane výrazne zmenil. V nemocnici mu síce zachránili život, odvtedy sa však pohybuje iba s pomocou invalidného vozíka.
Istý čas býval u rodičov, ale podľa jeho slov nezvládal ich príliš ochranársky prístup: s odôvodnením, že je chorý, nemohol nikam chodiť, báli sa, aby sa mu niečo nestalo. Cítil sa ako nesvojprávny.
Rozhodol sa preto odísť do zariadenia sociálnych služieb. Keďže je plne spôsobilý na právne úkony, sám podpísal zmluvu o poskytovaní sociálnej služby.
Po čase chcel pán Branislav zo zariadenia odísť, ale zariadenie to podľa jeho vyjadrenia nechcelo rešpektovať.
Čo o tom hovorí Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím?
Článok 18 - Sloboda pohybu a štátna príslušnosť
Podľa tohto článku má pán Branislav právo na slobodu pohybu, a môže si teda slobodne zvoliť miesto svojho pobytu. A to aj vtedy, keď je klientom zariadenia sociálnych služieb.
Článok 19 - Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
Dohovor garantuje právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, zvoliť si miesto pobytu, ako aj to, kde a s kým budú žiť na rovnakom základe s ostatnými a aby neboli nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí, právo na prístup k všetkým službám prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej.
Zistili sme, že
pán Branislav bol primerane schopný zabezpečiť si úkony sebaobsluhy
, jeho majetkové pomery boli v tom čase skromné, jeho príjmom bol iba čiastočný invalidný dôchodok a nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť. Keďže mu však dôchodok doplatili spätne, mal v zariadení uloženú istú finančnú rezervu. Na otázku, ako si predstavuje svoj život po odchode zo zariadenia, povedal, že by chcel bývať so svojou priateľkou. S ohľadom na svoj vek nechcel ostať žiť do konca života v zariadení a nechcel ísť ani do iného zariadenia sociálnych služieb. Veď má iba 55 rokov a veľkú túžbu osamostatniť sa. Nevidel význam v kontaktovaní členov svojej rodiny, pretože tí o jeho snahe odísť zo zariadenia vedeli, a napriek tomu sa snažili ovplyvňovať personál, aby ho nikam zo zariadenia nepúšťali. V zariadení mal pán Branislav k dispozícii svoj vlastný telefón, telefonovať mohol kedykoľvek, zistili sme, že okrem obdobia pandémie chodil samostatne na vychádzky do najbližšieho mesta.
Predstavy a postoje pána Branislava sa s ohľadom na jeho celkovú situáciu zdali byť racionálne.
Podľa riaditeľa zariadenia sociálnych služieb pán Branislav nepodal výpoveď zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a zariadenie mu nebráni v slobodnom pohybe. Bol na dlhšej návšteve, z ktorej sa vrátil do zariadenia sám, dokonca aj skôr. V snahe poskytnúť pánovi Branislavovi pomoc pri zabezpečení bývania podniklo zariadenie aj konkrétne kroky, zatiaľ sa im však nepodarilo vhodné riešenie zabezpečiť. Riaditeľ zariadenia potvrdil, že
predstavy a požiadavky rodinných príslušníkov pána Branislava sú v úplnom rozpore s predstavami pána Branislava.
V snahe zabrániť mu v odchode zo zariadenia podali rodinní príslušníci návrh na súd na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Pán Branislav si preto chcel vybrať všetky svoje úspory, tento zámer mu však riaditeľ vyhovoril s tým, že finančnú rezervu bude určite pri riešení svojej situácie v budúcnosti potrebovať.
Porušenie práv pána Branislava zo strany zariadenia sme nezistili.
Aj my sme venovali pozornosť informovaniu pána Branislava o vhodnom postupe pri jeho odchode zo zariadenia:
Vysvetlili sme mu všetky náležitosti týkajúce sa vypovedania zmluvy a následného odchodu zo zariadenia, zároveň sme ho upozornili, že pre zamestnancov zariadenia je dôležité, aby im poskytol informácie o tom, ako má zabezpečené bývanie po odchode zo zariadenia. Dohodli sme sa, že pán Branislav bude rešpektovať odporúčanie riaditeľa zariadenia ohľadom jeho finančnej rezervy, ktorá môže byť veľmi dôležitá napríklad pri zabezpečení nájomného bývania, ktoré v jeho prípade predstavovalo jednu z reálnych možností. Poskytli sme mu aj informácie o iných druhoch sociálnych služieb (napríklad útulok), ako aj informácie z oblasti finančných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, o ktoré by po odchode zo zariadenia sociálnych služieb mohol požiadať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Po krátkom čase nám pán Branislav oznámil, že v zariadení písomne vypovedal zmluvu a zabezpečil si izbu v ubytovni, do ktorej zo zariadenia aj odišiel.
Tým sa ale príbeh nekončí.
Rodina pána Branislava hodlala zavŕšiť svoju snahu obmedziť ho v spôsobilosti na právne úkony.
Poskytli sme mu informácie o možnosti právneho zastúpenia Centrom právnej pomoci, aj kontakty na spolupracujúcich advokátov. Po našej vzájomnej konzultácii sa však pán Branislav rozhodol zastupovať sa na súde sám, všeobecne sme ho teda pripravili na pojednávanie, ako aj na priebeh celého konania.
Aké práva garantuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím v situácii, keď človeka so zdravotným postihnutím „ohrozuje“ jeho rodina snahou obmedziť ho v spôsobilosti na právne úkony? Ktoré články dohovoru sa tomu venujú?
Článok 13 - Prístup k spravodlivosti
Zmluvné strany zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými, a to aj poskytnutím procesných a veku primeraných úprav s cieľom uľahčiť im účinné plnenie ich úlohy priamych a nepriamych účastníkov vrátane úlohy svedkov, vo všetkých súdnych konaniach, a to aj vo fáze vyšetrovania a predbežného konania.
Článok 12 - Rovnosť pred zákonom
Zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva. Zmluvné strany uznávajú, že osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými.
Pán Branislav má týmito článkami dohovoru garantované právo na účinný prístup k spravodlivosti aj na rovnosť pred zákonom a uznanie svojej osoby ako subjektu práva.
Súd v konaní o spôsobilosti na právne úkony ustanovil pánovi Branislavovi znalca. Zo spracovaného znaleckého posudku, ktorý nám pán Branislav poslal, bolo zrejmé, že
znalec nezistil žiadne dôvody na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony a súd tento návrh následne zamietol.
Odľahlo nám, keď sme sa to dozvedeli, pretože zo súdnych konaní, ktoré máme za sedem rokov činnosti úradu za sebou, sme boli veľakrát konfrontovaní so závermi znalcov, v ktorých niekedy viac prihliadajú na potenciálne riziká vyplývajúce z dôsledkov zdravotného stavu, ako na reálne schopnosti osôb so zdravotným postihnutím samostatne sa rozhodovať pri právnych úkonoch.
Pri poslednom rozhovore nám pán Branislav povedal, že v
súčasnosti býva so svojou priateľkou v prenajatom byte a je spokojný s celkovou zmenou vo svojom živote.
Chcel zmeniť svoju životnú situáciu a pre svoj odchod zo zariadenia podnikol aj reálne kroky. Na odchod zo zariadenia bol dobre pripravený, a ani súdny znalec nespochybnil jeho plnú spôsobilosť samostatne sa vo svojom živote rozhodovať a zabezpečovať si aj s tým spojené právne úkony.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
11.01.2021
07.07.2021
Žiadosť o poradenstvo pri opustení zariadenia sociálnych služieb
Podávateľ podnetu žiada o pomoc pri opustení zariadenia sociálnych služieb. Podávateľ podnetu je svojprávny a chcel by ísť bývať k priateľke.
Vyjadrenie k výsledku posúdenia podnetu - nebolo zistené porušenie práva podľa dohovoru (§ 24 zákona č. 176/2015 Z. z.)
Nezadané
Podnet na preskúmanie
KZP/0188/2021/06R
E-mail
Ukončené
Referát sociálnych služieb a vzdelávania
Mgr. Peter Szabo
Žiadne prílohy