Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Nie je schopná o sebe rozhodovať - tvrdil o pani Alene úrad práce. Presvedčila ho o opaku.
Príbeh 4/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
štvrtok 22.09.2022
pondelok 30.01.2023
Nie je schopná o sebe rozhodovať - tvrdil o pani Alene úrad práce. Presvedčila ho o opaku.
Aj osoby so zdravotným postihnutím majú právo žiť aktívnym životom, venovať sa svojim záľubám, vzdelávať sa, pracovať a cítiť sa užitočnými. Najmä, ak na to majú chuť a možnosti. Štát na to vytvoril nástroje, zakotvil ich do legislatívy, no napriek tomu štátne úrady občas v niektorých prípadoch rozhodujú tak, akoby chceli osôb so zdravotným postihnutím od aktívneho života skôr odradiť.
Príbeh 4/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
štvrtok 22.09.2022
pondelok 30.01.2023
Pani Alena je mladá dospelá žena s mentálnym postihnutím, prekonala detskú mozgovú obrnu a trpí ťažkou záchvatovou formou epilepsie a depresiami. Ťažšie sa pohybuje, pomoc pri tom však nepotrebuje, sama dokáže prejsť aj po schodoch. V neznámom prostredí sa ťažšie orientuje. Rozpráva trochu ťažšie a pomalšie. Býva s rodičmi. Napriek svojmu zdravotnému stavu žije aktívnym životom: denne navštevuje zariadenie sociálnych služieb - rehabilitačné polyfunkčné centrum, kde trávi 6 - 8 hodín denne. Venuje sa vyšívaniu, tkaniu, práci s hlinou, maľovaniu, chodí na prechádzky so psom, navštevuje kostol, chodí nakupovať, posedieť si s kamarátmi na kávu. Pri dopravovaní sa na tieto aktivity ju sprevádza mama. Mama jej asistuje aj pri nakupovaní, výbere oblečenia, príprave jedla, či podávaní liekov.
Na pomoc pri týchto činnostiach je možné poberať finančné príspevky od štátu. Najčastejšie ide o príspevok na osobnú asistenciu alebo príspevok na opatrovanie.
Aký je medzi nimi rozdiel?
Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri stanovených činnostiach. Jej cieľom je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných, vzdelávacích a voľnočasových aktivít.
[1]
Príspevok na opatrovanie
štát poskytuje na
zabezpečenie pomoci osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť, realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.
[2]
Spravidla sa poskytuje, ak je človek v piatom alebo šiestom stupni odkázanosti na pomoc inej osoby - teda v najťažších stupňoch.
Často ide o ležiacich ľudí odkázaných na niekoľkohodinovú, často aj 24-hodinovú starostlivosť denne.
Ktorý z týchto príspevkov by bol podľa vás vhodný v prípade pani Aleny? Ona aj jej mama sa správne domnievali, že adekvátny je príspevok na osobnú asistenciu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou im ho však neschválil. Podľa posudkového lekára totiž pani Alena nie je schopná kontrolovať svoje konanie, rozhodovať o sebe a svojich potrebách, nie je vraj schopná ani samostatného života, či adekvátne zvážiť a reagovať na životné situácie a je odkázaná na dohľad inej fyzickej osoby. Zaradil ju do šiesteho, najťažšieho stupňa odkázanosti.
Namiesto príspevku na osobnú asistenciu jej navrhol príspevok na opatrovanie, a to opakovane, takmer 10 rokov.
Z toho 6 uplynulých rokov im vytrvalo zamietal žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu.
Prečo úrad práce pani Alenu takto posúdil? Veď mu vymenovala všetky svoje voľnočasové aktivity a poukázala na to, že nie je ani ležiaca, ani nepotrebuje nepretržitý dohľad a s ohľadom na svoje postihnutie sa chce a dokáže začleniť do spoločnosti a komunity. Myslíte si, že pani Alena má právo žiť nezávisle, tak, aby nebolo porušené jej právo garantované v Článku 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím?
Článok 19 - Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
Tento článok zakotvuje právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými. Štát sa zaviazal prijať opatrenia, ktoré im umožnia plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti a zabezpečiť, aby mali možnosť zvoliť si, kde a s kým budú žiť, a aby neboli nútení žiť v určitom konkrétnom prostredí. Podľa dohovoru majú mať osoby so zdravotným postihnutím prístup k celému spektru podporných služieb, a to aj komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej, a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti.
Okrem toho úrad práce porušil aj práva pani Aleny podľa zákona o peňažných príspevkoch
[3]
a zákona o správnom konaní
[4]
, a to tým, že
nesprávne vyhodnotil jej situáciu a navrhol nevhodnú kompenzáciu
(zákon ustanovuje, že správny orgán vydá rozhodnutie na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu).
Pani Alenu sme sprevádzali v odvolacom konaní. V odvolaní poukázala na
diskriminačné rozhodnutie úradu práce
, ktoré spochybnilo jej najzákladnejšie ľudské schopnosti. Argumentovala, že vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie potrebuje pomoc a podporu osobného asistenta, aby jej pomohol prekonávať bariéry, ktoré z jej ochorenia vyplývajú. Zdôraznila, že jej diagnózy však neovplyvňujú jej záujmy, vie, čo rada robí, čo robiť chce, a preto má plné právo rozhodovať sa o základných veciach v živote. To, že
spĺňa kritériá odkázanosti na osobnú asistenciu, podložila aj nálezmi lekárov - špecialistov
, z ktorých vyplýva potreba dohľadu len nad niektorými činnosťami (nakupovanie, príprava jedla, preprava a premiestňovanie sa za voľnočasovými aktivitami).
Nasledovalo opätovné posúdenie jej zdravotného stavu na odvolacom orgáne - Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Pani Alena sa na ňom na vlastnú žiadosť zúčastnila - a aj
tu môžeme vidieť jej veľké odhodlanie a schopnosť postaviť sa za seba, prejaviť svoj názor a ovplyvniť svoj život
. Ústredie práce jednoznačne konštatovalo, že pani Alena spĺňa podmienky nároku na príspevok na osobnú asistenciu a hneď aj navrhlo rozsah hodín osobnej asistencie. Úrad práce tak musel rozhodnúť nanovo -
napokon, po takmer siedmich rokoch, pani Alene príspevok na osobnú asistenciu schválil.
Pani Alena sa tak môže ďalej naplno venovať svojim aktivitám a začleňovať sa do spoločnosti, tak, ako jej to garantuje dohovor.
[1]
§ 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[2]
§ 39 a nasl. zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[3]
§ 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[4]
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Detail
Príbeh 4/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
štvrtok 22.09.2022
pondelok 30.01.2023
Nie je schopná o sebe rozhodovať - tvrdil o pani Alene úrad práce. Presvedčila ho o opaku.
Aj osoby so zdravotným postihnutím majú právo žiť aktívnym životom, venovať sa svojim záľubám, vzdelávať sa, pracovať a cítiť sa užitočnými. Najmä, ak na to majú chuť a možnosti. Štát na to vytvoril nástroje, zakotvil ich do legislatívy, no napriek tomu štátne úrady občas v niektorých prípadoch rozhodujú tak, akoby chceli osôb so zdravotným postihnutím od aktívneho života skôr odradiť.
Príbeh 4/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
štvrtok 22.09.2022
pondelok 30.01.2023
Pani Alena je mladá dospelá žena s mentálnym postihnutím, prekonala detskú mozgovú obrnu a trpí ťažkou záchvatovou formou epilepsie a depresiami. Ťažšie sa pohybuje, pomoc pri tom však nepotrebuje, sama dokáže prejsť aj po schodoch. V neznámom prostredí sa ťažšie orientuje. Rozpráva trochu ťažšie a pomalšie. Býva s rodičmi. Napriek svojmu zdravotnému stavu žije aktívnym životom: denne navštevuje zariadenie sociálnych služieb - rehabilitačné polyfunkčné centrum, kde trávi 6 - 8 hodín denne. Venuje sa vyšívaniu, tkaniu, práci s hlinou, maľovaniu, chodí na prechádzky so psom, navštevuje kostol, chodí nakupovať, posedieť si s kamarátmi na kávu. Pri dopravovaní sa na tieto aktivity ju sprevádza mama. Mama jej asistuje aj pri nakupovaní, výbere oblečenia, príprave jedla, či podávaní liekov.
Na pomoc pri týchto činnostiach je možné poberať finančné príspevky od štátu. Najčastejšie ide o príspevok na osobnú asistenciu alebo príspevok na opatrovanie.
Aký je medzi nimi rozdiel?
Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri stanovených činnostiach. Jej cieľom je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných, vzdelávacích a voľnočasových aktivít.
[1]
Príspevok na opatrovanie
štát poskytuje na
zabezpečenie pomoci osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť, realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.
[2]
Spravidla sa poskytuje, ak je človek v piatom alebo šiestom stupni odkázanosti na pomoc inej osoby - teda v najťažších stupňoch.
Často ide o ležiacich ľudí odkázaných na niekoľkohodinovú, často aj 24-hodinovú starostlivosť denne.
Ktorý z týchto príspevkov by bol podľa vás vhodný v prípade pani Aleny? Ona aj jej mama sa správne domnievali, že adekvátny je príspevok na osobnú asistenciu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou im ho však neschválil. Podľa posudkového lekára totiž pani Alena nie je schopná kontrolovať svoje konanie, rozhodovať o sebe a svojich potrebách, nie je vraj schopná ani samostatného života, či adekvátne zvážiť a reagovať na životné situácie a je odkázaná na dohľad inej fyzickej osoby. Zaradil ju do šiesteho, najťažšieho stupňa odkázanosti.
Namiesto príspevku na osobnú asistenciu jej navrhol príspevok na opatrovanie, a to opakovane, takmer 10 rokov.
Z toho 6 uplynulých rokov im vytrvalo zamietal žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu.
Prečo úrad práce pani Alenu takto posúdil? Veď mu vymenovala všetky svoje voľnočasové aktivity a poukázala na to, že nie je ani ležiaca, ani nepotrebuje nepretržitý dohľad a s ohľadom na svoje postihnutie sa chce a dokáže začleniť do spoločnosti a komunity. Myslíte si, že pani Alena má právo žiť nezávisle, tak, aby nebolo porušené jej právo garantované v Článku 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím?
Článok 19 - Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
Tento článok zakotvuje právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými. Štát sa zaviazal prijať opatrenia, ktoré im umožnia plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti a zabezpečiť, aby mali možnosť zvoliť si, kde a s kým budú žiť, a aby neboli nútení žiť v určitom konkrétnom prostredí. Podľa dohovoru majú mať osoby so zdravotným postihnutím prístup k celému spektru podporných služieb, a to aj komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej, a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti.
Okrem toho úrad práce porušil aj práva pani Aleny podľa zákona o peňažných príspevkoch
[3]
a zákona o správnom konaní
[4]
, a to tým, že
nesprávne vyhodnotil jej situáciu a navrhol nevhodnú kompenzáciu
(zákon ustanovuje, že správny orgán vydá rozhodnutie na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu).
Pani Alenu sme sprevádzali v odvolacom konaní. V odvolaní poukázala na
diskriminačné rozhodnutie úradu práce
, ktoré spochybnilo jej najzákladnejšie ľudské schopnosti. Argumentovala, že vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie potrebuje pomoc a podporu osobného asistenta, aby jej pomohol prekonávať bariéry, ktoré z jej ochorenia vyplývajú. Zdôraznila, že jej diagnózy však neovplyvňujú jej záujmy, vie, čo rada robí, čo robiť chce, a preto má plné právo rozhodovať sa o základných veciach v živote. To, že
spĺňa kritériá odkázanosti na osobnú asistenciu, podložila aj nálezmi lekárov - špecialistov
, z ktorých vyplýva potreba dohľadu len nad niektorými činnosťami (nakupovanie, príprava jedla, preprava a premiestňovanie sa za voľnočasovými aktivitami).
Nasledovalo opätovné posúdenie jej zdravotného stavu na odvolacom orgáne - Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Pani Alena sa na ňom na vlastnú žiadosť zúčastnila - a aj
tu môžeme vidieť jej veľké odhodlanie a schopnosť postaviť sa za seba, prejaviť svoj názor a ovplyvniť svoj život
. Ústredie práce jednoznačne konštatovalo, že pani Alena spĺňa podmienky nároku na príspevok na osobnú asistenciu a hneď aj navrhlo rozsah hodín osobnej asistencie. Úrad práce tak musel rozhodnúť nanovo -
napokon, po takmer siedmich rokoch, pani Alene príspevok na osobnú asistenciu schválil.
Pani Alena sa tak môže ďalej naplno venovať svojim aktivitám a začleňovať sa do spoločnosti, tak, ako jej to garantuje dohovor.
[1]
§ 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[2]
§ 39 a nasl. zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[3]
§ 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[4]
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
22.09.2022
30.09.2022
Nepriznanie príspevku na osobnú asistenciu
V minulosti bol proti vôli rodiny priznaný osobe s ŤZP príspevok na opatrovanie, matka tento však od začiatku nepoberá. Dcéra požiadala o príspevok na osobnú asistenciu, pretože je mobilná, je mladá, chce chodiť do spoločnosti, stretávať sa so svojimi kamarátmi a zúčastňovať sa rôznych spol. podujatí a iných aktivít. Posudkový lekár však opako...
Poučenie o správnom postupe (§ 23 písm. a) 1. zákona č. 176/2015 Z. z.)
Nezadané
Podnet na preskúmanie
KZP/0436/2022/02R
E-mail
Ukončené
Referát služieb zamestnanosti a kompenzácie
JUDr. Zuzana Fechová
Žiadne prílohy