Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Neochota zamestnávateľa umožniť parkovanie pre zamestnankyňu s ťažkým zdravotným postihnutím
Príbeh 17/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 11.10.2022
pondelok 31.07.2023
Neochota zamestnávateľa umožniť parkovanie pre zamestnankyňu s ťažkým zdravotným postihnutím
Mať prácu stále nie je pre ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku samozrejmosťou. Prvými, kto by pre nich mal vytvárať pracovné podmienky, by mali byť štátne inštitúcie. Smutné je, ak práve štátna inštitúcia nie je ochotná prispôsobiť pracovné podmienky zamestnancovi so zdravotným postihnutím. Na problematiku poukazuje prípad pani Kristíny, ktorej meno sme na jej žiadosť zmenili.
Príbeh 17/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 11.10.2022
pondelok 31.07.2023
Pani Kristína prekonala vážne onkologické ochorenie. Po liečbe sa má momentálne dobre, chodí do práce. Ako onkologická pacientka má status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, na základe čoho má parkovací preukaz ŤZP. Pred domom problém s parkovaním nemá (má garážové státie), ale pre nedostatok parkovacích miest v lokalite, kde pracuje,
chodí do práce až o dve hodiny skôr, aby mala kde zaparkovať.
Pracuje v štátnej inštitúcii s približne 150 zamestnancami. Pred budovou má táto inštitúcia parkovisko s trojakým režimom:
Parkovacia plocha pre verejnosť (klientov a návštevníkov inštitúcie) bez akejkoľvek rampy či kontroly vstupu; v rámci tohto parkoviska sú aj dve miesta označené ako parkovacie miesta pre ŤZP.
Parkovisko pre bežných zamestnancov, kde však platí pravidlo "kto skôr príde, ten skôr melie", pretože počet parkovacích miest nepostačuje.
Parkovanie za rampou pre vedúcich zamestnancov, resp. takých, ktorým vedenie inštitúcie "povolí" vjazd na čipovú kartu; v rámci tohto parkovania sú aj dve miesta označené ako miesta pre ŤZP.
Pani Kristína, ktorá v
inštitúcii pracuje už 15 rokov, požiadala pred viac ako dvoma rokmi o pridelenie parkovacieho miesta
, pretože keď prichádzala do práce, len výnimočne našla voľné parkovacie miesto. Po tom, keď v lokalite začala platiť parkovacia politika, sa situácia ešte zhoršila – na parkovisku pre verejnosť parkujú aj celodenne obyvatelia okolitých panelákov. Pani Kristína musí prísť do práce už o 06:15, aby zaparkovala. V uličkách v okolí už nezaparkuje – práve pre parkovaciu politiku.
Zamestnávateľ má vedomosť o diagnóze a statuse ŤZP pani Kristíny. V rámci parkovacej plochy za rampou (na čipovú kartu) sú vyhradené dve miesta pre osoby s ŤZP, ktoré sú pridelené iným dvom zamestnancom s preukazom ŤZP. Na žiadosť pani Kristíny najskôr zamestnávateľ dlho nereagoval. Po vyše roku jej
prisľúbil parkovacie miesto s tým, že jej ho pridelí, keď sa nejaké uvoľní
. No keď sa skutočne miesto uvoľnilo, kartičku s čipom
pridelil podľa jej slov inej zamestnankyni.
Pani Kristíne nepodal presvedčivé ani dostatočné vysvetlenie. Uviedol jej údajne iba toľko, že môže parkovať na parkovacej ploche pre verejnosť, kde sú dve miesta pre držiteľov preukazov ŤZP. Sú to však miesta pre verejnosť (klientov inštitúcie), a nie pre zamestnancov. Pani Kristína tam z princípu nechce parkovať celý deň, pretože ak príde verejnosť – občan s preukazom ŤZP, nebude mať kde zaparkovať. Navyše, dve spomínané parkovacie miesta pre držiteľov preukazu ŤZP na parkovisku pre verejnosť sú
viditeľne užšie, než by podľa platnej legislatívy mali byť
. Osobne sme ich rozmery boli odmerať: šírka jedného takto označeného parkovacieho miesta
je 2,4 m
, pričom podľa vyhlášky
[1]
šírka stojiska na odstavnej ploche pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
musí byť najmenej 3,5 m
. Ak by vedľa seba potrebovali zaparkovať napríklad dve autá, v ktorých by sa viezli ľudia odkázaní na invalidný vozík, nemali by ani ako z auta vystúpiť.
Zamestnávateľa sme oslovili a požiadali o stanovisko. Uviedol, že pred budovou sú dve vyhradené parkovacie miesta pre osoby s preukazom ŤZP. O tom, ako plánuje riešiť situáciu pani Kristíny, nenapísal nič.
Ktoré články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sú ohrozené?
Článok 9
–
Prístupnosť
Štát má zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými prístup o. i. k
fyzickému prostrediu, doprave
, ako aj ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti.
Vzťahuje sa to okrem iného na budovy, cesty
, dopravné a iné vnútorné a vonkajšie zariadenia vrátane škôl, obytných budov, zdravotníckych zariadení a
pracovísk
.
Článok 27
–
Práca a zamestnávanie
Osoby so zdravotným postihnutím majú
právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné
osobám so zdravotným postihnutím. Zmluvné strany zaručujú a podporujú uplatňovanie práva na prácu, a to aj osobám, ktoré sa stali zdravotne postihnutými v priebehu zamestnania,
prijímaním primeraných opatrení
, a to aj legislatívnych, ktorými okrem iného:
budú chrániť na rovnakom základe s ostatnými práva osôb so zdravotným postihnutím na
spravodlivé a uspokojivé
pracovné podmienky
vrátane
rovnakých príležitostí
, na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;
budú podporovať zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím
v súkromnom sektore prostredníctvom primeranej politiky a
primeraných opatrení
, medzi ktoré môžu patriť
programy pozitívnych opatrení, motivačné a iné opatrenia
;
zabezpečia, aby sa pre osoby so zdravotným postihnutím na pracovisku realizovali primerané úpravy
;
budú podporovať pracovnú a profesijnú rehabilitáciu osôb so zdravotným postihnutím a programy zamerané na
udržanie si pracovného miesta a na uľahčenie návratu do práce
.
Slovenské právne predpisy priamo zamestnávateľovi neukladajú povinnosť, že má vyhradiť parkovacie miesta pre svojich zamestnancov s ťažkým zdravotným postihnutím.
V rámci zabezpečenia pracovných podmienok pre takýchto zamestnancov je však v Zákonníku práce uvedené, že zamestnávateľ má zabezpečiť
čo najlepšie podmienky pre výkon práce zamestnanca so zdravotným postihnutím a prácu mu čo najviac uľahčiť
[2]
.
Ak to teda v prípade pani Kristíny znamená dostupné parkovanie, mal by sa zamestnávateľ snažiť jej situáciu vyriešiť. V
opačnom prípade môžeme hovoriť o nepriamej diskriminácii – znevýhodňovaní zamestnanca so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľovi som preto navrhla niekoľko opatrení na nápravu.
OPATRENIA NA NÁPRAVU
Uložené podľa § 10 ods. 2 písm. a) bod 4 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím
Vydané dňa 23. januára 2023
Zamestnávateľa som požiadala o prijatie opatrení, ktoré
povedú k úprave dvoch parkovacích miest
pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu
vyhradených
na parkovacej ploche
určenej pre verejnosť
–
klientov a návštevníkov inštitúcie
tak, aby
vyhradené parkovacie miesta zodpovedali kritériám podľa vyhlášky, teda aby šírka stojiska bola 3,5 m.
Ďalej som ho požiadala o riešenie situácie pani Kristíny tak, aby bolo
pani Kristíne umožnené parkovať
na parkovacej ploche určenej pre zamestnancov, resp. aby na parkovacej ploche určenej pre zamestnancov bolo pani Kristíne
pridelené konkrétne parkovacie miesto
. Zároveň som zamestnávateľa požiadala, aby ma v termíne do 31. marca 2023 písomne informoval o opatreniach, ktoré prijal a zrealizoval.
VYHODNOTENIE OPATRENÍ
K 31. decembru 2023
Zamestnávateľ vo svojom stanovisku uviedol, že rešpektovanie dopravného značenia z jeho strany nie je možné zabezpečiť a parkovacie miesto pre pani Kristínu nevyhradil. Riešenie problému vo februári 2023 odstúpil svojmu nadriadenému orgánu, ktorým je Okresný úrad Bratislava. Ten v určenej lehote úpravu parkovacích miest nezrealizoval. V októbri 2023 nám Okresný úrad Bratislava oznámil, že už dvakrát požiadal správcu majetku štátu Ministerstva vnútra SR, ktorým je Centrum podpory Bratislava o úpravu parkoviska. Na výsledok čakáme. V závislosti od výsledku zvážime, či sa obrátime aj na najvyšší nadriadený orgán, ktorým je Ministerstvo vnútra SR.
[1]
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorá stanovuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
[2]
§
158 Zákonníka práce,
podľa ktorého je zamestnávateľ povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Ďalej
je zamestnávateľ povinný
utvárať podmienky
, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia, a
zlepšovať vybavenie pracovísk
, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a
aby mu bola práca čo najviac uľahčená
.
Detail
Príbeh 17/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 11.10.2022
pondelok 31.07.2023
Neochota zamestnávateľa umožniť parkovanie pre zamestnankyňu s ťažkým zdravotným postihnutím
Mať prácu stále nie je pre ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku samozrejmosťou. Prvými, kto by pre nich mal vytvárať pracovné podmienky, by mali byť štátne inštitúcie. Smutné je, ak práve štátna inštitúcia nie je ochotná prispôsobiť pracovné podmienky zamestnancovi so zdravotným postihnutím. Na problematiku poukazuje prípad pani Kristíny, ktorej meno sme na jej žiadosť zmenili.
Príbeh 17/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 11.10.2022
pondelok 31.07.2023
Pani Kristína prekonala vážne onkologické ochorenie. Po liečbe sa má momentálne dobre, chodí do práce. Ako onkologická pacientka má status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, na základe čoho má parkovací preukaz ŤZP. Pred domom problém s parkovaním nemá (má garážové státie), ale pre nedostatok parkovacích miest v lokalite, kde pracuje,
chodí do práce až o dve hodiny skôr, aby mala kde zaparkovať.
Pracuje v štátnej inštitúcii s približne 150 zamestnancami. Pred budovou má táto inštitúcia parkovisko s trojakým režimom:
Parkovacia plocha pre verejnosť (klientov a návštevníkov inštitúcie) bez akejkoľvek rampy či kontroly vstupu; v rámci tohto parkoviska sú aj dve miesta označené ako parkovacie miesta pre ŤZP.
Parkovisko pre bežných zamestnancov, kde však platí pravidlo "kto skôr príde, ten skôr melie", pretože počet parkovacích miest nepostačuje.
Parkovanie za rampou pre vedúcich zamestnancov, resp. takých, ktorým vedenie inštitúcie "povolí" vjazd na čipovú kartu; v rámci tohto parkovania sú aj dve miesta označené ako miesta pre ŤZP.
Pani Kristína, ktorá v
inštitúcii pracuje už 15 rokov, požiadala pred viac ako dvoma rokmi o pridelenie parkovacieho miesta
, pretože keď prichádzala do práce, len výnimočne našla voľné parkovacie miesto. Po tom, keď v lokalite začala platiť parkovacia politika, sa situácia ešte zhoršila – na parkovisku pre verejnosť parkujú aj celodenne obyvatelia okolitých panelákov. Pani Kristína musí prísť do práce už o 06:15, aby zaparkovala. V uličkách v okolí už nezaparkuje – práve pre parkovaciu politiku.
Zamestnávateľ má vedomosť o diagnóze a statuse ŤZP pani Kristíny. V rámci parkovacej plochy za rampou (na čipovú kartu) sú vyhradené dve miesta pre osoby s ŤZP, ktoré sú pridelené iným dvom zamestnancom s preukazom ŤZP. Na žiadosť pani Kristíny najskôr zamestnávateľ dlho nereagoval. Po vyše roku jej
prisľúbil parkovacie miesto s tým, že jej ho pridelí, keď sa nejaké uvoľní
. No keď sa skutočne miesto uvoľnilo, kartičku s čipom
pridelil podľa jej slov inej zamestnankyni.
Pani Kristíne nepodal presvedčivé ani dostatočné vysvetlenie. Uviedol jej údajne iba toľko, že môže parkovať na parkovacej ploche pre verejnosť, kde sú dve miesta pre držiteľov preukazov ŤZP. Sú to však miesta pre verejnosť (klientov inštitúcie), a nie pre zamestnancov. Pani Kristína tam z princípu nechce parkovať celý deň, pretože ak príde verejnosť – občan s preukazom ŤZP, nebude mať kde zaparkovať. Navyše, dve spomínané parkovacie miesta pre držiteľov preukazu ŤZP na parkovisku pre verejnosť sú
viditeľne užšie, než by podľa platnej legislatívy mali byť
. Osobne sme ich rozmery boli odmerať: šírka jedného takto označeného parkovacieho miesta
je 2,4 m
, pričom podľa vyhlášky
[1]
šírka stojiska na odstavnej ploche pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
musí byť najmenej 3,5 m
. Ak by vedľa seba potrebovali zaparkovať napríklad dve autá, v ktorých by sa viezli ľudia odkázaní na invalidný vozík, nemali by ani ako z auta vystúpiť.
Zamestnávateľa sme oslovili a požiadali o stanovisko. Uviedol, že pred budovou sú dve vyhradené parkovacie miesta pre osoby s preukazom ŤZP. O tom, ako plánuje riešiť situáciu pani Kristíny, nenapísal nič.
Ktoré články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sú ohrozené?
Článok 9
–
Prístupnosť
Štát má zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými prístup o. i. k
fyzickému prostrediu, doprave
, ako aj ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti.
Vzťahuje sa to okrem iného na budovy, cesty
, dopravné a iné vnútorné a vonkajšie zariadenia vrátane škôl, obytných budov, zdravotníckych zariadení a
pracovísk
.
Článok 27
–
Práca a zamestnávanie
Osoby so zdravotným postihnutím majú
právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné
osobám so zdravotným postihnutím. Zmluvné strany zaručujú a podporujú uplatňovanie práva na prácu, a to aj osobám, ktoré sa stali zdravotne postihnutými v priebehu zamestnania,
prijímaním primeraných opatrení
, a to aj legislatívnych, ktorými okrem iného:
budú chrániť na rovnakom základe s ostatnými práva osôb so zdravotným postihnutím na
spravodlivé a uspokojivé
pracovné podmienky
vrátane
rovnakých príležitostí
, na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;
budú podporovať zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím
v súkromnom sektore prostredníctvom primeranej politiky a
primeraných opatrení
, medzi ktoré môžu patriť
programy pozitívnych opatrení, motivačné a iné opatrenia
;
zabezpečia, aby sa pre osoby so zdravotným postihnutím na pracovisku realizovali primerané úpravy
;
budú podporovať pracovnú a profesijnú rehabilitáciu osôb so zdravotným postihnutím a programy zamerané na
udržanie si pracovného miesta a na uľahčenie návratu do práce
.
Slovenské právne predpisy priamo zamestnávateľovi neukladajú povinnosť, že má vyhradiť parkovacie miesta pre svojich zamestnancov s ťažkým zdravotným postihnutím.
V rámci zabezpečenia pracovných podmienok pre takýchto zamestnancov je však v Zákonníku práce uvedené, že zamestnávateľ má zabezpečiť
čo najlepšie podmienky pre výkon práce zamestnanca so zdravotným postihnutím a prácu mu čo najviac uľahčiť
[2]
.
Ak to teda v prípade pani Kristíny znamená dostupné parkovanie, mal by sa zamestnávateľ snažiť jej situáciu vyriešiť. V
opačnom prípade môžeme hovoriť o nepriamej diskriminácii – znevýhodňovaní zamestnanca so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľovi som preto navrhla niekoľko opatrení na nápravu.
OPATRENIA NA NÁPRAVU
Uložené podľa § 10 ods. 2 písm. a) bod 4 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím
Vydané dňa 23. januára 2023
Zamestnávateľa som požiadala o prijatie opatrení, ktoré
povedú k úprave dvoch parkovacích miest
pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu
vyhradených
na parkovacej ploche
určenej pre verejnosť
–
klientov a návštevníkov inštitúcie
tak, aby
vyhradené parkovacie miesta zodpovedali kritériám podľa vyhlášky, teda aby šírka stojiska bola 3,5 m.
Ďalej som ho požiadala o riešenie situácie pani Kristíny tak, aby bolo
pani Kristíne umožnené parkovať
na parkovacej ploche určenej pre zamestnancov, resp. aby na parkovacej ploche určenej pre zamestnancov bolo pani Kristíne
pridelené konkrétne parkovacie miesto
. Zároveň som zamestnávateľa požiadala, aby ma v termíne do 31. marca 2023 písomne informoval o opatreniach, ktoré prijal a zrealizoval.
VYHODNOTENIE OPATRENÍ
K 31. decembru 2023
Zamestnávateľ vo svojom stanovisku uviedol, že rešpektovanie dopravného značenia z jeho strany nie je možné zabezpečiť a parkovacie miesto pre pani Kristínu nevyhradil. Riešenie problému vo februári 2023 odstúpil svojmu nadriadenému orgánu, ktorým je Okresný úrad Bratislava. Ten v určenej lehote úpravu parkovacích miest nezrealizoval. V októbri 2023 nám Okresný úrad Bratislava oznámil, že už dvakrát požiadal správcu majetku štátu Ministerstva vnútra SR, ktorým je Centrum podpory Bratislava o úpravu parkoviska. Na výsledok čakáme. V závislosti od výsledku zvážime, či sa obrátime aj na najvyšší nadriadený orgán, ktorým je Ministerstvo vnútra SR.
[1]
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorá stanovuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
[2]
§
158 Zákonníka práce,
podľa ktorého je zamestnávateľ povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Ďalej
je zamestnávateľ povinný
utvárať podmienky
, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia, a
zlepšovať vybavenie pracovísk
, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a
aby mu bola práca čo najviac uľahčená
.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
11.10.2022
23.01.2023
Vyhradené parkovacie miesto
Podávateľka namieta, že zamestnávateľ Okresný úrad Bratislava – katastrálny odbor (ďalej len „úrad“), jej ako osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odmietol prideliť parkovacie miesto. V podnete uviedla, že pred budovou úradu je parkovisko, na ktorom je časť parkovacích miest (11 parkovacích miest) ohraničená rampou a zvyšná časť je určená pr...
Vyjadrenie k výsledku posúdenia podnetu - došlo k porušeniu práva podľa dohovoru aj v rozpore so zákonom a bol navrhnutý prostriedok nápravy (§ 24 zákona č. 176/2015 Z. z.)
Nezadané
Podnet na preskúmanie
KZP/0465/2022/05R
Pošta
Ukončené so sledovaním
Referát bezbariérových prístupností
JUDr. Eva Domoráková Arnoldová
Žiadne prílohy