Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Keď človek s ťažkým mentálnym postihnutím vplyvom svojej diagnózy ruší nočný pokoj susedov. Čo s tým
Príbeh 12/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
štvrtok 22.09.2022
pondelok 16.01.2023
Keď človek s ťažkým mentálnym postihnutím vplyvom svojej diagnózy ruší nočný pokoj susedov. Čo s tým?
Život človeka s ťažkým mentálnym postihnutím nie je veľakrát jednoduchý preňho, ani pre jeho príbuzných, ktorí sa oňho starajú, a niekedy ani pre ich susedov. Príbuzní sa s nekontrolovateľnými a príliš hlasnými prejavmi musia zmieriť a naučiť sa s nimi žiť. Horšie je to už so susedmi, ktorí majú nárok na nočný pokoj. Je však v poriadku snažiť sa dostať z domu preč človeka s mentálnym postihnutím len preto, lebo ich jeho prejavy rušia? Je to to isté, ako keď niekto v noci úmyselne púšťa nahlas hudbu? Kde je hranica medzi vzájomnou toleranciou a právom na zachovanie nočného pokoja?
Príbeh 12/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
štvrtok 22.09.2022
pondelok 16.01.2023
Milan je mladý dospelý muž s ťažkým mentálnym postihnutím. Hneď po narodení mu diagnostikovali detskú mozgovú obrnu a ťažkú mentálnu retardáciu. Je úplne imobilný, nevie sa sám posadiť, nevie rozprávať ani komunikovať a jeho zvukové prejavy sa niekedy nedajú regulovať. Je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a jeho opatrovníčkou je sestra. Od detstva sa oňho obetavo a trpezlivo stará jeho mama a pomáha jej aj Milanova opatrovníčka.
Niekoľkým ich susedom sa však hlasné a nekontrolovateľné zvukové Milanove prejavy nepáčili. Sťažovali sa, že
narúša susedské spolunažívanie krikom najmä v nočných hodinách
. Jeho správanie prisudzovali tomu, že jeho matka, ktorá s ním žije v byte, sa mu riadne nevenuje a nezabezpečuje mu riadnu starostlivosť. Viedlo to až do začatia súdneho konania na zmenu Milanovho opatrovníka
.
Konanie na zmenu opatrovníka súd začal na základe podnetu susedky
[1]
, že sa matka o syna riadne nestará.
Milanova opatrovníčka odmietala tvrdenia susedov, že jeho matka sa o syna riadne nestará. Obávala sa, že ak by súd rozhodol o zmene opatrovníka, stalo by sa ním mesto, a potom budú susedia od mesta žiadať umiestniť Milana do zriadenia sociálnych služieb, a to nechcela.
O nevládneho Milana sa naďalej chcela starať jeho mama v domácom prostredí, až dokým bude vládať
. Uvedomujúc si pribúdajúci vek a ubúdajúce sily jeho mamy opatrovníčka sama požiadala Žilinský samosprávny kraj o sociálnu službu poskytovanú v zariadení s celoročnou pobytovou formou. Ale vzhľadom k tomu, že jeho stav je zatiaľ stabilizovaný, jeho umiestnenie v zariadení sociálnych služieb považuje za poslednú možnosť.
Ako by sa dala vyriešiť situácia, keď na jednej strane stoja susedia sťažujúci sa na rušenie nočného pokoja a na druhej strane matka a opatrovníčka starajúce sa o syna/brata s ťažkým mentálnym postihnutím?
Kde sú hranice tolerancie a dobrého susedského spolunažívania?
Nájdeme oporu v obhajobe ľudských práv v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím?
Článok 8 - Zvyšovanie povedomia
Štát sa zaviazal prijať okamžité, účinné a primerané opatrenia na zvýšenie povedomia v celej spoločnosti, a to aj na úrovni rodín, o postavení osôb so zdravotným postihnutím a na podporenie rešpektovania práv a dôstojnosti osôb so zdravotným postihnutím.
Článok 19 - Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
Podľa tohto článku má osoba so zdravotným postihnutím právo, aby si zvolila miesto svojho pobytu, ako aj to, kde a s kým bude žiť. Nesmie byť nútená žiť v určitom konkrétnom prostredí. Rovnako tieto osoby majú mať prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb.
Považujeme za nesmierne dôležité, aby
spoločnosť bola k osobám so zdravotným postihnutím viac tolerantná a vcítila sa do ich situácie, ale aj do situácie rodiny
, ktorá sa o takúto osobu stará.
O tom, že v Milanovom dome sa nezistili nedostatky závažného charakteru, nám opatrovníčka predložila správu z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, rovnako aj lekárske správy, ktoré preukazovali, že s Milanom pravidelne chodia k neurológovi, ktorý mu predpisuje lieky a pomôcky.
Na základe týchto informácií sme požiadali súd o vstup do konania a o zaslanie listín zo súdneho spisu. Doklady založené v súdnom spise potvrdili, že opatrovníčka si riadne plní svoje úlohy.
Vytýkané pochybenia vo vzťahu k poskytovanej osobnej opatrovateľskej starostlivosti v jeho domácom prostredí sa nepotvrdili.
Pracovníčky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny boli v domácom prostredí na šetrení viackrát. Milanovej mame nevytkli žiadne pochybenie v starostlivosti o syna. Aj zo správy mesta vyplýva, že opatrovníčka aj Milanova matka sú v kontakte s mestom, ktoré im poskytlo kompletné sociálne poradenstvo vo veci zabezpečenia sociálnych služieb, alternatívy riešenia ich situácie aj pomoc zo strany mesta.
Treba povedať, že opatrovník plní právno-ochrannú funkciu, to znamená, že zastupuje opatrovanca v rozsahu jeho obmedzení. Súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov
[2]
. Nepreukázalo sa, že by si opatrovníčka neplnila svoje povinnosti, či už smerom k pokynom súdu, alebo vo vzťahu k Milanovi. Námietky susedov nie sú Milanovej mame ľahostajné.
Nie je však v jej silách zabrániť mu v hlasitých prejavoch.
Snažila sa to riešiť aj liekmi, ktoré mu predpísala lekárka, no malo to opačný efekt a bol po nich čulejší.
Takéto správanie pána Milana nemožno dávať za vinu opatrovníkovi, a tiež to nemôže byť dôvodom na zmenu opatrovníka
. Aj v zápisnici o súdnom pojednávaní je zaznamenaná poznámka sudkyne, že v priebehu pojednávania došlo opakovane ku hlasitým Milanovým prejavom. Zástupca mesta sa na pojednávaní vyjadril, že súhlasí s ustanovením za opatrovníka, ale pokiaľ by do zariadenia sociálnych služieb odišla mama so synom spolu, zmena opatrovníka nie je potrebná. Takéto vyjadrenie nás iba utvrdilo v tom, aký bol skutočný motív podania návrhu na zmenu opatrovníka: snaha susedov zbaviť sa Milana a jeho mamy.
Na základe týchto skutočností
sme podali návrh na súd, aby konanie zastavil,
pretože neboli splnené podmienky na zmenu opatrovníka. V návrhu sme uviedli, že v prípade, že sa s naším návrhom súd nestotožní, žiadali sme doplniť dokazovanie k tomu, či zvukové prejavy Milana sú následkom jeho zdravotného postihnutia, alebo sú následkom toho, že mu nie je poskytovaná adekvátna sociálna a zdravotná starostlivosť. Navrhli sme zabezpečiť odborné vyjadrenie z odboru zdravotníctva, či sa Milanove zvukové prejavy dajú nejakým spôsobom korigovať.
Napokon súd konanie o zmenu opatrovníka zastavil
[3]
. Zdôraznil, že predmetom súdneho konania primárne nie je riešenie ťažko vnímateľnej situácie obyvateľov obytného domu, ale posudzovanie a rozhodovanie o otázke možnej zmeny opatrovníka, ak doterajšia starostlivosť ustanovenej opatrovníčky nie je na požadovanej úrovni. Súd uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že viacerí obyvatelia bytového domu prežívajú ako neúnosné okolnosti, súvisiace s rušením ich pokoja ako obyvateľov domu hlasnými prejavmi Milana, pričom uvádzané dávali do priameho súvisu s nedostatočnou starostlivosťou poskytovanou Milanovi.
Súd konštatoval
[4]
, že
napriek okolnostiam, ktoré vnímajú a vyhodnocujú obyvatelia obytného domu,
neboli preukázané na strane súčasnej opatrovníčky také okolnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako porušenie povinností opatrovníka alebo
zneužívanie svojho práva tak, aby bolo možné konštatovať, že nastali dôvody pre jej odvolanie z výkonu funkcie opatrovníka.
Súd uviedol, že v súčasnosti Milanovi zabezpečujú zdravotnú starostlivosť, osobnú a sociálnu starostlivosť najbližšie príbuzné osoby, a keďže dôkazmi zadováženými v konaní neboli potvrdené zásadné nedostatky v starostlivosti týchto osôb, ani ich nespôsobilosť,
nepovažuje zmenu opatrovníka za opodstatnenú, ani za žiaduce, aby v danom štádiu funkciu opatrovníka vykonávala cudzia osoba.
[1]
§ 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku.
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
[2]
Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku.
[3]
§ 23 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku: Ak sa konanie začalo bez návrhu, súd konanie zastaví, k odpadli dôvody, pre ktoré bolo začaté.
[4]
S poukazom na § 277 Civilného mimosporového poriadku.
Detail
Príbeh 12/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
štvrtok 22.09.2022
pondelok 16.01.2023
Keď človek s ťažkým mentálnym postihnutím vplyvom svojej diagnózy ruší nočný pokoj susedov. Čo s tým?
Život človeka s ťažkým mentálnym postihnutím nie je veľakrát jednoduchý preňho, ani pre jeho príbuzných, ktorí sa oňho starajú, a niekedy ani pre ich susedov. Príbuzní sa s nekontrolovateľnými a príliš hlasnými prejavmi musia zmieriť a naučiť sa s nimi žiť. Horšie je to už so susedmi, ktorí majú nárok na nočný pokoj. Je však v poriadku snažiť sa dostať z domu preč človeka s mentálnym postihnutím len preto, lebo ich jeho prejavy rušia? Je to to isté, ako keď niekto v noci úmyselne púšťa nahlas hudbu? Kde je hranica medzi vzájomnou toleranciou a právom na zachovanie nočného pokoja?
Príbeh 12/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
štvrtok 22.09.2022
pondelok 16.01.2023
Milan je mladý dospelý muž s ťažkým mentálnym postihnutím. Hneď po narodení mu diagnostikovali detskú mozgovú obrnu a ťažkú mentálnu retardáciu. Je úplne imobilný, nevie sa sám posadiť, nevie rozprávať ani komunikovať a jeho zvukové prejavy sa niekedy nedajú regulovať. Je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a jeho opatrovníčkou je sestra. Od detstva sa oňho obetavo a trpezlivo stará jeho mama a pomáha jej aj Milanova opatrovníčka.
Niekoľkým ich susedom sa však hlasné a nekontrolovateľné zvukové Milanove prejavy nepáčili. Sťažovali sa, že
narúša susedské spolunažívanie krikom najmä v nočných hodinách
. Jeho správanie prisudzovali tomu, že jeho matka, ktorá s ním žije v byte, sa mu riadne nevenuje a nezabezpečuje mu riadnu starostlivosť. Viedlo to až do začatia súdneho konania na zmenu Milanovho opatrovníka
.
Konanie na zmenu opatrovníka súd začal na základe podnetu susedky
[1]
, že sa matka o syna riadne nestará.
Milanova opatrovníčka odmietala tvrdenia susedov, že jeho matka sa o syna riadne nestará. Obávala sa, že ak by súd rozhodol o zmene opatrovníka, stalo by sa ním mesto, a potom budú susedia od mesta žiadať umiestniť Milana do zriadenia sociálnych služieb, a to nechcela.
O nevládneho Milana sa naďalej chcela starať jeho mama v domácom prostredí, až dokým bude vládať
. Uvedomujúc si pribúdajúci vek a ubúdajúce sily jeho mamy opatrovníčka sama požiadala Žilinský samosprávny kraj o sociálnu službu poskytovanú v zariadení s celoročnou pobytovou formou. Ale vzhľadom k tomu, že jeho stav je zatiaľ stabilizovaný, jeho umiestnenie v zariadení sociálnych služieb považuje za poslednú možnosť.
Ako by sa dala vyriešiť situácia, keď na jednej strane stoja susedia sťažujúci sa na rušenie nočného pokoja a na druhej strane matka a opatrovníčka starajúce sa o syna/brata s ťažkým mentálnym postihnutím?
Kde sú hranice tolerancie a dobrého susedského spolunažívania?
Nájdeme oporu v obhajobe ľudských práv v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím?
Článok 8 - Zvyšovanie povedomia
Štát sa zaviazal prijať okamžité, účinné a primerané opatrenia na zvýšenie povedomia v celej spoločnosti, a to aj na úrovni rodín, o postavení osôb so zdravotným postihnutím a na podporenie rešpektovania práv a dôstojnosti osôb so zdravotným postihnutím.
Článok 19 - Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
Podľa tohto článku má osoba so zdravotným postihnutím právo, aby si zvolila miesto svojho pobytu, ako aj to, kde a s kým bude žiť. Nesmie byť nútená žiť v určitom konkrétnom prostredí. Rovnako tieto osoby majú mať prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb.
Považujeme za nesmierne dôležité, aby
spoločnosť bola k osobám so zdravotným postihnutím viac tolerantná a vcítila sa do ich situácie, ale aj do situácie rodiny
, ktorá sa o takúto osobu stará.
O tom, že v Milanovom dome sa nezistili nedostatky závažného charakteru, nám opatrovníčka predložila správu z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, rovnako aj lekárske správy, ktoré preukazovali, že s Milanom pravidelne chodia k neurológovi, ktorý mu predpisuje lieky a pomôcky.
Na základe týchto informácií sme požiadali súd o vstup do konania a o zaslanie listín zo súdneho spisu. Doklady založené v súdnom spise potvrdili, že opatrovníčka si riadne plní svoje úlohy.
Vytýkané pochybenia vo vzťahu k poskytovanej osobnej opatrovateľskej starostlivosti v jeho domácom prostredí sa nepotvrdili.
Pracovníčky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny boli v domácom prostredí na šetrení viackrát. Milanovej mame nevytkli žiadne pochybenie v starostlivosti o syna. Aj zo správy mesta vyplýva, že opatrovníčka aj Milanova matka sú v kontakte s mestom, ktoré im poskytlo kompletné sociálne poradenstvo vo veci zabezpečenia sociálnych služieb, alternatívy riešenia ich situácie aj pomoc zo strany mesta.
Treba povedať, že opatrovník plní právno-ochrannú funkciu, to znamená, že zastupuje opatrovanca v rozsahu jeho obmedzení. Súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov
[2]
. Nepreukázalo sa, že by si opatrovníčka neplnila svoje povinnosti, či už smerom k pokynom súdu, alebo vo vzťahu k Milanovi. Námietky susedov nie sú Milanovej mame ľahostajné.
Nie je však v jej silách zabrániť mu v hlasitých prejavoch.
Snažila sa to riešiť aj liekmi, ktoré mu predpísala lekárka, no malo to opačný efekt a bol po nich čulejší.
Takéto správanie pána Milana nemožno dávať za vinu opatrovníkovi, a tiež to nemôže byť dôvodom na zmenu opatrovníka
. Aj v zápisnici o súdnom pojednávaní je zaznamenaná poznámka sudkyne, že v priebehu pojednávania došlo opakovane ku hlasitým Milanovým prejavom. Zástupca mesta sa na pojednávaní vyjadril, že súhlasí s ustanovením za opatrovníka, ale pokiaľ by do zariadenia sociálnych služieb odišla mama so synom spolu, zmena opatrovníka nie je potrebná. Takéto vyjadrenie nás iba utvrdilo v tom, aký bol skutočný motív podania návrhu na zmenu opatrovníka: snaha susedov zbaviť sa Milana a jeho mamy.
Na základe týchto skutočností
sme podali návrh na súd, aby konanie zastavil,
pretože neboli splnené podmienky na zmenu opatrovníka. V návrhu sme uviedli, že v prípade, že sa s naším návrhom súd nestotožní, žiadali sme doplniť dokazovanie k tomu, či zvukové prejavy Milana sú následkom jeho zdravotného postihnutia, alebo sú následkom toho, že mu nie je poskytovaná adekvátna sociálna a zdravotná starostlivosť. Navrhli sme zabezpečiť odborné vyjadrenie z odboru zdravotníctva, či sa Milanove zvukové prejavy dajú nejakým spôsobom korigovať.
Napokon súd konanie o zmenu opatrovníka zastavil
[3]
. Zdôraznil, že predmetom súdneho konania primárne nie je riešenie ťažko vnímateľnej situácie obyvateľov obytného domu, ale posudzovanie a rozhodovanie o otázke možnej zmeny opatrovníka, ak doterajšia starostlivosť ustanovenej opatrovníčky nie je na požadovanej úrovni. Súd uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že viacerí obyvatelia bytového domu prežívajú ako neúnosné okolnosti, súvisiace s rušením ich pokoja ako obyvateľov domu hlasnými prejavmi Milana, pričom uvádzané dávali do priameho súvisu s nedostatočnou starostlivosťou poskytovanou Milanovi.
Súd konštatoval
[4]
, že
napriek okolnostiam, ktoré vnímajú a vyhodnocujú obyvatelia obytného domu,
neboli preukázané na strane súčasnej opatrovníčky také okolnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako porušenie povinností opatrovníka alebo
zneužívanie svojho práva tak, aby bolo možné konštatovať, že nastali dôvody pre jej odvolanie z výkonu funkcie opatrovníka.
Súd uviedol, že v súčasnosti Milanovi zabezpečujú zdravotnú starostlivosť, osobnú a sociálnu starostlivosť najbližšie príbuzné osoby, a keďže dôkazmi zadováženými v konaní neboli potvrdené zásadné nedostatky v starostlivosti týchto osôb, ani ich nespôsobilosť,
nepovažuje zmenu opatrovníka za opodstatnenú, ani za žiaduce, aby v danom štádiu funkciu opatrovníka vykonávala cudzia osoba.
[1]
§ 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku.
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
[2]
Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku.
[3]
§ 23 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku: Ak sa konanie začalo bez návrhu, súd konanie zastaví, k odpadli dôvody, pre ktoré bolo začaté.
[4]
S poukazom na § 277 Civilného mimosporového poriadku.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
22.09.2022
29.09.2022
Zmena opatrovníka na návrh susedov osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony
Rodina žiada o pomoc v konaní vedenom na okresnom súde, pretože susedia podali návrh na zmenu opatrovníka, ktorým je sestra osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony z dôvodu, že je hlučný, čo údajne obťažuje susedov.
Vstup do súdneho konania (§ 10 ods. 2 písm. g) zákona č. 176/2015 Z. z.)
Nezadané
Podnet na preskúmanie
KZP/0435/2022/03R
E-mail
Ukončené
Referát občianskoprávnej a rodinnej agendy
JUDr. Jozef Pietrik
Žiadne prílohy