Deti s autizmom sú pre štát ako kúsok puzzle, ktorý nikam nezapadá

Pri deťoch so zdravotným postihnutím nám každý rok „vyskakujú“ podnety týkajúce sa detí s autizmom alebo širšie – pervazívnou vývinovou poruchou , resp. poruchou autistického spektra (PAS). Starostlivosť o ne je náročná na špecifické zručnosti a odoberá množstvo mentálnej aj fyzickej kapacity. Štát by mal v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím poskytovať rodičom potrebnú pomoc pri starostlivosti o deti, no špecificky pri tejto skupine – detí s PAS to nerobí dostatočne. Jednak systematicky nepripravuje školy a nezabezpečuje pre ne potrebné personálne, finančné a materiálno-technické podmienky tak, aby školy zvládli zabezpečiť pre žiakov s PAS prezenčnú výučbu. Tá sa deje často len za cenu značného úsilia v individuálnych prípadoch. Deti s PAS potom zostávajú na domácom vzdelávaní s rodičmi, ktorí prichádzajú o možnosť zabezpečiť rodine príjem. Štát však ani tu v mnohých prípadoch neprichádza na pomoc a rodičom odopiera peňažný príspevok na opatrovanie. Prečo je to tak? Žiaľ, v rozpore s odbornými výskumami počúvame od predstaviteľov štátu rôzne laické vyjadrenia, napríklad, že tieto deti sú len nevychované, že ich je v poslednej dobe priveľa, aby to bola pravda, dokonca, že autizmus neexistuje (!). Tiež počúvame, že v prípade dieťaťa s autizmom ide o bežnú rodičovskú starostlivosť porovnateľnú s deťmi bez tejto vývinovej poruchy a rodič predsa má zvládať plniť si svoje rodičovské povinnosti. Ako je potom možné, že keď príde na kompenzácie, tak štát žiadnu náročnosť v rodičovskej starostlivosti o dieťa nevidí, ale keď príde na vzdelávanie, tieto deti sú hodnotené ako nezvládnuteľné v rámci výchovy v bežných školách, či dokonca ako bezpečnostné riziko? A kde ostal ústavný záväzok štátu poskytovať rodičom potrebnú pomoc pri starostlivosti o ich deti?
Príbeh 30/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 10.10.2023
nedeľa 28.01.2024