Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Deti s autizmom sú pre štát ako kúsok puzzle, ktorý nikam nezapadá
Príbeh 30/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 10.10.2023
nedeľa 28.01.2024
Deti s autizmom sú pre štát ako kúsok puzzle, ktorý nikam nezapadá
Pri deťoch so zdravotným postihnutím nám každý rok „vyskakujú“ podnety týkajúce sa detí s autizmom alebo širšie – pervazívnou vývinovou poruchou , resp. poruchou autistického spektra (PAS). Starostlivosť o ne je náročná na špecifické zručnosti a odoberá množstvo mentálnej aj fyzickej kapacity. Štát by mal v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím poskytovať rodičom potrebnú pomoc pri starostlivosti o deti, no špecificky pri tejto skupine – detí s PAS to nerobí dostatočne. Jednak systematicky nepripravuje školy a nezabezpečuje pre ne potrebné personálne, finančné a materiálno-technické podmienky tak, aby školy zvládli zabezpečiť pre žiakov s PAS prezenčnú výučbu. Tá sa deje často len za cenu značného úsilia v individuálnych prípadoch. Deti s PAS potom zostávajú na domácom vzdelávaní s rodičmi, ktorí prichádzajú o možnosť zabezpečiť rodine príjem. Štát však ani tu v mnohých prípadoch neprichádza na pomoc a rodičom odopiera peňažný príspevok na opatrovanie. Prečo je to tak? Žiaľ, v rozpore s odbornými výskumami počúvame od predstaviteľov štátu rôzne laické vyjadrenia, napríklad, že tieto deti sú len nevychované, že ich je v poslednej dobe priveľa, aby to bola pravda, dokonca, že autizmus neexistuje (!). Tiež počúvame, že v prípade dieťaťa s autizmom ide o bežnú rodičovskú starostlivosť porovnateľnú s deťmi bez tejto vývinovej poruchy a rodič predsa má zvládať plniť si svoje rodičovské povinnosti. Ako je potom možné, že keď príde na kompenzácie, tak štát žiadnu náročnosť v rodičovskej starostlivosti o dieťa nevidí, ale keď príde na vzdelávanie, tieto deti sú hodnotené ako nezvládnuteľné v rámci výchovy v bežných školách, či dokonca ako bezpečnostné riziko? A kde ostal ústavný záväzok štátu poskytovať rodičom potrebnú pomoc pri starostlivosti o ich deti?
Príbeh 30/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 10.10.2023
nedeľa 28.01.2024
Milan je 13-ročný chlapec s diagnostikovaným autizmom, ktorý donedávna chodil do bežnej školy s rovesníkmi. Má však diagnózu autizmus a jeho mama Katarína, ako aj učitelia v škole si postupne začali všímať čoraz výraznejšie prejavy tejto poruchy. Zvládanie výchovy a vzdelávacieho procesu sa stávalo čoraz náročnejším, až dospelo do momentu, keď mu škola navrhla zníženie rozsahu vzdelávania v škole a
plnenie školskej dochádzky prednostne formou domáceho vzdelávania
. Pani Katarína návrh akceptovala, musela sa však vzdať svojej práce a ostať bez príjmu doma so synom. Milan, aj podľa lekárskych správ,
potrebuje neustály dohľad, pretože je fixovaný na oheň a má nutkavé potreby zapaľovať sporák, zápalky či sviečky.
Napriek tomu, že pani Katarína o všetkých skutočnostiach informovala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo a zdravotný stav syna riadne podložila lekárskymi správami, vrátane popísania jeho rizikového správania,
úrad práce jej žiadosti o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie syna nevyhovel
. Odôvodnil to tvrdením, že jej syn
vraj nepotrebuje nadmernú starostlivosť rodiča, je porovnateľná so starostlivosťou poskytovanej jeho rovesníkom
.
Ktoré články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sú v tomto prípade dotknuté?
Článok 7
–
Ochrana detí so zdravotným postihnutím
Dohovor osobitne zdôrazňuje potrebu zabezpečiť deťom so zdravotným postihnutím plné využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými deťmi. O akejkoľvek veci týkajúcej sa dieťaťa so zdravotným postihnutím treba konať tak, aby ako prvoradý bol vnímaný najlepší záujem dieťaťa.
Článok 19
–
Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
V Dohovore sa tiež zaručuje rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými. Štát sa zaväzuje prijať účinné a primerané opatrenia na ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti a zabezpečiť im
prístup k celému spektru podporných služieb a asistencie
, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej, a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti.
Článok 28
–
Primeraná životná úroveň a sociálna ochrana
Dohovor zaväzuje štát uznať
právo osôb so zdravotným postihnutím na primeranú životnú úroveň pre ne aj pre ich rodiny
a podniknúť príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia uplatňovanie tohto práva bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia.
V prípade pani Kataríny a jej syna Milana, rovnako ako v množstve podobných prípadov, však
štát reprezentovaný úradom práce tieto svoje záväzky nenaplnil.
Napriek tomu, že musela objektívne ostať so synom doma, keďže sa ďalej nemohol vzdelávať so svojimi rovesníkmi v priestoroch školy,
štát jej neposkytol potrebnú podporu
vo forme peňažného príspevku na opatrovanie.
Pani Katarína však nakoniec mala šťastie a s pomocou nášho úradu
uspela v odvolacom konaní.
Nielenže podala rozsiahle a podrobné písomne odvolanie, ale osobne sa rozprávala aj s vedúcou oddelenia kompenzácií na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, ktorú napokon
podrobným oboznámením so špecifikami výchovy dieťaťa s autizmom presvedčila, že osoba s touto diagnózou je skutočne odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v nezanedbateľnom rozsahu
, a to najmä vo vzťahu k dohľadu, ktorý kompenzuje hlavnú charakteristiku tejto poruchy – narušenú schopnosť fungovať v našom svete. Mnoho iných rodičov, ktorých počet sa alarmujúco zvyšuje, však toto šťastie nemá a končia v dlhoročných ťahaniciach po súdoch, kde sa snažia domôcť spravodlivosti a pomoci, prípadne rezignujú a čoraz hlbšie sa prepadajú do začarovaného kruhu zúfalstva bez vízie, že ich život s dieťaťom s autizmom sa niekedy zmení na niečo iné ako utrpenie a boj o prežitie zo dňa na deň.
Detail
Príbeh 30/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 10.10.2023
nedeľa 28.01.2024
Deti s autizmom sú pre štát ako kúsok puzzle, ktorý nikam nezapadá
Pri deťoch so zdravotným postihnutím nám každý rok „vyskakujú“ podnety týkajúce sa detí s autizmom alebo širšie – pervazívnou vývinovou poruchou , resp. poruchou autistického spektra (PAS). Starostlivosť o ne je náročná na špecifické zručnosti a odoberá množstvo mentálnej aj fyzickej kapacity. Štát by mal v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím poskytovať rodičom potrebnú pomoc pri starostlivosti o deti, no špecificky pri tejto skupine – detí s PAS to nerobí dostatočne. Jednak systematicky nepripravuje školy a nezabezpečuje pre ne potrebné personálne, finančné a materiálno-technické podmienky tak, aby školy zvládli zabezpečiť pre žiakov s PAS prezenčnú výučbu. Tá sa deje často len za cenu značného úsilia v individuálnych prípadoch. Deti s PAS potom zostávajú na domácom vzdelávaní s rodičmi, ktorí prichádzajú o možnosť zabezpečiť rodine príjem. Štát však ani tu v mnohých prípadoch neprichádza na pomoc a rodičom odopiera peňažný príspevok na opatrovanie. Prečo je to tak? Žiaľ, v rozpore s odbornými výskumami počúvame od predstaviteľov štátu rôzne laické vyjadrenia, napríklad, že tieto deti sú len nevychované, že ich je v poslednej dobe priveľa, aby to bola pravda, dokonca, že autizmus neexistuje (!). Tiež počúvame, že v prípade dieťaťa s autizmom ide o bežnú rodičovskú starostlivosť porovnateľnú s deťmi bez tejto vývinovej poruchy a rodič predsa má zvládať plniť si svoje rodičovské povinnosti. Ako je potom možné, že keď príde na kompenzácie, tak štát žiadnu náročnosť v rodičovskej starostlivosti o dieťa nevidí, ale keď príde na vzdelávanie, tieto deti sú hodnotené ako nezvládnuteľné v rámci výchovy v bežných školách, či dokonca ako bezpečnostné riziko? A kde ostal ústavný záväzok štátu poskytovať rodičom potrebnú pomoc pri starostlivosti o ich deti?
Príbeh 30/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 10.10.2023
nedeľa 28.01.2024
Milan je 13-ročný chlapec s diagnostikovaným autizmom, ktorý donedávna chodil do bežnej školy s rovesníkmi. Má však diagnózu autizmus a jeho mama Katarína, ako aj učitelia v škole si postupne začali všímať čoraz výraznejšie prejavy tejto poruchy. Zvládanie výchovy a vzdelávacieho procesu sa stávalo čoraz náročnejším, až dospelo do momentu, keď mu škola navrhla zníženie rozsahu vzdelávania v škole a
plnenie školskej dochádzky prednostne formou domáceho vzdelávania
. Pani Katarína návrh akceptovala, musela sa však vzdať svojej práce a ostať bez príjmu doma so synom. Milan, aj podľa lekárskych správ,
potrebuje neustály dohľad, pretože je fixovaný na oheň a má nutkavé potreby zapaľovať sporák, zápalky či sviečky.
Napriek tomu, že pani Katarína o všetkých skutočnostiach informovala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo a zdravotný stav syna riadne podložila lekárskymi správami, vrátane popísania jeho rizikového správania,
úrad práce jej žiadosti o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie syna nevyhovel
. Odôvodnil to tvrdením, že jej syn
vraj nepotrebuje nadmernú starostlivosť rodiča, je porovnateľná so starostlivosťou poskytovanej jeho rovesníkom
.
Ktoré články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sú v tomto prípade dotknuté?
Článok 7
–
Ochrana detí so zdravotným postihnutím
Dohovor osobitne zdôrazňuje potrebu zabezpečiť deťom so zdravotným postihnutím plné využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými deťmi. O akejkoľvek veci týkajúcej sa dieťaťa so zdravotným postihnutím treba konať tak, aby ako prvoradý bol vnímaný najlepší záujem dieťaťa.
Článok 19
–
Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
V Dohovore sa tiež zaručuje rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými. Štát sa zaväzuje prijať účinné a primerané opatrenia na ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti a zabezpečiť im
prístup k celému spektru podporných služieb a asistencie
, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej, a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti.
Článok 28
–
Primeraná životná úroveň a sociálna ochrana
Dohovor zaväzuje štát uznať
právo osôb so zdravotným postihnutím na primeranú životnú úroveň pre ne aj pre ich rodiny
a podniknúť príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia uplatňovanie tohto práva bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia.
V prípade pani Kataríny a jej syna Milana, rovnako ako v množstve podobných prípadov, však
štát reprezentovaný úradom práce tieto svoje záväzky nenaplnil.
Napriek tomu, že musela objektívne ostať so synom doma, keďže sa ďalej nemohol vzdelávať so svojimi rovesníkmi v priestoroch školy,
štát jej neposkytol potrebnú podporu
vo forme peňažného príspevku na opatrovanie.
Pani Katarína však nakoniec mala šťastie a s pomocou nášho úradu
uspela v odvolacom konaní.
Nielenže podala rozsiahle a podrobné písomne odvolanie, ale osobne sa rozprávala aj s vedúcou oddelenia kompenzácií na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, ktorú napokon
podrobným oboznámením so špecifikami výchovy dieťaťa s autizmom presvedčila, že osoba s touto diagnózou je skutočne odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v nezanedbateľnom rozsahu
, a to najmä vo vzťahu k dohľadu, ktorý kompenzuje hlavnú charakteristiku tejto poruchy – narušenú schopnosť fungovať v našom svete. Mnoho iných rodičov, ktorých počet sa alarmujúco zvyšuje, však toto šťastie nemá a končia v dlhoročných ťahaniciach po súdoch, kde sa snažia domôcť spravodlivosti a pomoci, prípadne rezignujú a čoraz hlbšie sa prepadajú do začarovaného kruhu zúfalstva bez vízie, že ich život s dieťaťom s autizmom sa niekedy zmení na niečo iné ako utrpenie a boj o prežitie zo dňa na deň.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
10.10.2023
20.10.2023
Npriznanie peňažného príspevku na opatrovanie syna s autizmom
Podávateľka podnetu žiada o pomoc vo veci odvolania sa proti zamietnutiu žiadosti o peňažný príspevok na opatrovanie syna s autizmom. Podávateľka namieta, že úrad práce a posudkový lekár vôbec neprihliadol na preložené lekárske správy a popísané nízke funkčné schopnosti jej syna.
Poučenie o správnom postupe - odvolanie
Nezadané
Žiadosť o poradenstvo
KZP/PO/0640/2023/07R
Elektronický formulár
Ukončené
Referát starostlivosti o maloletých
JUDr. Lenka Bodnárová
Žiadne prílohy