Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Až Najvyšší súd potvrdil mladej žene nárok na osobnú asistenciu, trvalo to však tak dlho, že jej to
Príbeh 4/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
pondelok 29.05.2023
utorok 27.02.2024
Až Najvyšší súd potvrdil mladej žene nárok na osobnú asistenciu, trvalo to však tak dlho, že jej to už nepomohlo
Často sme svedkami toho, keď úrady práce, sociálnych vecí a rodiny opakovane a vytrvalo mnohým ľuďom so zdravotným postihnutím zamietajú žiadosti o príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, hoci na ne spĺňajú nárok. Nie každý má energiu a odhodlanie bojovať za svoje práva na súdoch. Nasledujúci príbeh je dôkazom, že aj keď dá človekovi za pravdu až Najvyšší súd SR, môže to byť napokon Pyrrhovo víťazstvo: prišlo príliš neskoro a životné okolnosti (pre predošlé nesprávne rozhodnutia úradov) medzitým nabrali iný smer.
Príbeh 4/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
pondelok 29.05.2023
utorok 27.02.2024
Táňa s Aspergerovým syndrómom má 21 rokov. Táto pervazívna vývinová porucha sa u nej prejavuje sťaženou orientáciou v cudzom prostredí a potrebou podpory pri sociálnom začlenení a pri rozhodovaní sa pri bežných činnostiach, akými je napríklad výber oblečenia. Medzi jej diagnózy patrí aj porucha správania. Ťažšie nadväzuje priateľstvá a celkovo má oslabené socializačné schopnosti. napriek všetkým obmedzeniam, ktoré to pre jej život prináša, vychodila základnú školu a aj tri ročníky stredného odborného učilištia. Má veľa záľub – čítanie, návštevy knižnice, wellness, masáže, plávanie, modeling, návštevy starej matky či bohoslužieb, nakupovanie a je veľkou fanúšičkou futbalu. S podporou a asistenciou dokáže žiť naplnený a nezávislý život aj sa začleňovať do spoločnosti.
Tánina mama sa s odmietavými stanoviskami úradu práce stretáva už od Táninho detstva, keď jej neschválili príspevok na opatrovanie. Museli to zvládnuť bez finančnej podpory štátu. Mama nemohla naplno pracovať, musela Táňu sprevádzať pri všetkých aktivitách aj na ceste do a zo školy. Začiatkom roka 2020, keď mala 17 rokov, požiadala o príspevok na osobnú asistenciu, ktorú jej reálne poskytuje jej mama.
Obe dúfali, že Tánine voľnočasové aktivity, ako aj potreba jej sprevádzania do školy a zo školy sú dostatočným dôvodom, pre ktoré spĺňa nárok na osobnú asistenciu
[1]
. Žiaľ, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu neschválil.
S pomocou nášho úradu sa Táňa odvolala. Posudkový lekár v rámci odvolacieho konania na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny poukázal na správu pedopsychiatrického a psychologického vyšetrenia, podľa ktorého má Táňa problémy v pochopení zložitejších socio-komunikačných situácií, mentálnych prejavov jej osoby a v špecifických prípadoch nevie prispôsobiť primeranosť svojich prejavov k meniacemu sa kontextu. Povedali by ste, že táto anamnéza potvrdzuje potrebu osobnej asistencie? Omyl,
úrad práce to vyhodnotil presne naopak: ako prekážky priznania osobnej asistencie.
Vychádzal z toho, že predpokladom poskytnutia príspevku na osobnú asistenciu je okrem iného schopnosť osoby, ktorej sa osobná asistencia poskytuje,
organizovať si svoju činnosť
[2]
.
A ako
„čerešničku na torte“ dodal úrad práce návrh, aby Tánina mama požiadala o príspevok na opatrovanie a Táňu zaradil do najťažšieho – šiesteho stupňa odkázanosti.
Akoby jej tým chcel povedať, že nemá nikam chodiť, nikam sa začleňovať a len ostať sedieť doma.
Paradoxom pritom je, že keď o príspevok na opatrovanie žiadala Tánina mama počas Táninho detstva, príspevok jej neschválili.
Táňa sa so situáciou nechcela len tak zmieriť a napadla rozhodnutie odvolacieho orgánu žalobou na Krajskom súde v Žiline.
Správny súd pri rozbore jednotlivých posudkov však nezistil nezákonnosť
v závere, že Táňa nie je odkázaná na osobnú asistenciu v zmysle § 14 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch.
[3]
Súd kládol dôraz na to
, že
účel osobnej asistencie
spočívajúcej v aktivizácii, podpore sociálneho začlenenia a podpore nezávislosti rozhodovať a ovplyvňovať vykonávanie aktivít,
je viazaný na uznanie intelektuálnych schopností žiadateľa.
Ani teraz sa Táňa nevzdala a rozsudok krajského súdu napadla kasačnou sťažnosťou, so spísaním ktorej sme jej tiež pomáhali. O kasačnej sťažnosti rozhodoval
Najvyšší súd SR
, ktorý
skonštatoval, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto nesprávne stotožnili dve charakteristiky.
Podľa kasačného súdu požiadavka na chápanie socio-komunikačných situácií alebo predvídanie následkov svojho konania
neznamená, že Táňa nie je schopná si svoju činnosť organizovať
. Otázka organizácie činnosti je totiž otázkou toho, čo, kde a ako bude robiť, a nie to, k akým situáciám pri tom môže dôjsť a ako bude na ne reagovať. Pritom je zrejmé, že Táňa sa relatívne úspešne zúčastňuje minimálne na vzdelávacích a voľnočasových aktivitách, pri ktorých k sociálnym kontaktom dochádza a na ktoré sa prepravuje – škola, návštevy, nákupy, krúžky, záľuby.
Najvyšší súd SR
dospel k záveru, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto
nesprávne vyložili ustanovenie
§ 20 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a
možnosti naplnenia účelu osobnej asistencie
pri rozhodovaní o odkázanosti fyzickej osoby na ňu. Najvyšší súd SR preto
zmenil rozsudok
Krajského súdu v Žiline
a zrušil rozhodnutia
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto a
zaviazal ich
vychádzať z podaného výkladu a
opätovne posúdiť odkázanosť na požadovanú osobnú asistenciu.
Až koncom roka 2023, teda
takmer štyri roky od podania žiadosti, sa Táňa dopracovala k priznaniu príspevku na osobnú asistenciu.
Aj keď treba dodať, že úrad práce jej schválil príspevok na osobnú asistenciu len na 5 hodín mesačne, takpovediac „odrobinku“. Žiaľ, vzhľadom na to, že konanie trvalo veľmi dlho,
Tánina mama musela medzitým nastúpiť do práce, pretože nemala žiadny príjem a Táňa, keďže ju nemal kto sprevádzať do školy, nedokončila maturitnú nadstavbu školy.
Ak by Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny konali inak už skôr, mohlo sa predísť takémuto trpkému koncu. Táňa by mohla chodiť do školy, urobiť si maturitu, venovať sa svojim záľubám, presne tak, ako to garantuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Namiesto toho
štátne úrady svojím postupom „udupali“ Tánin potenciál, znemožnili jej socializačné aktivity, ktorých tréning je pre ňu aj v rámci jej diagnózy dôležitý, ba dokonca jej nepriamo znemožnili až prístup k vzdelaniu.
Postupom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako aj postupom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny došlo k porušeniu práva podľa Zákona o peňažných príspevkoch
[4]
a Zákona o správnom konaní
[5]
, ale aj k porušeniu práv osoby so zdravotným postihnutím vyplývajúcich z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím:
Článok 13 – Prístup k spravodlivosti
Zmluvné strany zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými.
Článok
19
– Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
Zmluvné strany zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb
vrátane osobnej asistencie
, ktoré sú
nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre
začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti.
Článok 24 – Vzdelávanie
Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na vzdelanie. Pri realizácii tohto práva zmluvné strany zabezpečia,
aby
osoby so zdravotným postihnutím neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené zo všeobecného systému vzdelávania
a aby deti so zdravotným postihnutím neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené z bezplatného a povinného základného vzdelávania alebo zo stredoškolského vzdelávania; osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú, a aby sa im poskytovali primerané úpravy v súlade s ich individuálnymi potrebami.
Táňa je vďačná aspoň za priznaných 5 hodín osobnej asistencie na mesiac. Osobnú asistenciu jej napokon poskytuje jej teta – sprevádza ju na voľnočasové aktivity, vďaka ktorým môže aspoň do istej miery začleňovať sa do spoločnosti a socializovať sa. Uvažuje aj o tom, že si doplní maturitu. Ak by v súvislosti so svojimi rozvíjajúcimi aktivitami žiadala o navýšenie hodín osobnej asistencie, radi jej v tom poskytneme podporu a pomoc.
[1]
§ 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých predpisov
účelom osobnej asistencie
je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.
[2]
Podľa § 20 ods. 2 zákon a č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých predpisov, účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a
možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať
plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.
[3]
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých predpisov, pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.
[4]
Podľa § 52 písm. f) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[5]
Podľa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Detail
Príbeh 4/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
pondelok 29.05.2023
utorok 27.02.2024
Až Najvyšší súd potvrdil mladej žene nárok na osobnú asistenciu, trvalo to však tak dlho, že jej to už nepomohlo
Často sme svedkami toho, keď úrady práce, sociálnych vecí a rodiny opakovane a vytrvalo mnohým ľuďom so zdravotným postihnutím zamietajú žiadosti o príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, hoci na ne spĺňajú nárok. Nie každý má energiu a odhodlanie bojovať za svoje práva na súdoch. Nasledujúci príbeh je dôkazom, že aj keď dá človekovi za pravdu až Najvyšší súd SR, môže to byť napokon Pyrrhovo víťazstvo: prišlo príliš neskoro a životné okolnosti (pre predošlé nesprávne rozhodnutia úradov) medzitým nabrali iný smer.
Príbeh 4/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
pondelok 29.05.2023
utorok 27.02.2024
Táňa s Aspergerovým syndrómom má 21 rokov. Táto pervazívna vývinová porucha sa u nej prejavuje sťaženou orientáciou v cudzom prostredí a potrebou podpory pri sociálnom začlenení a pri rozhodovaní sa pri bežných činnostiach, akými je napríklad výber oblečenia. Medzi jej diagnózy patrí aj porucha správania. Ťažšie nadväzuje priateľstvá a celkovo má oslabené socializačné schopnosti. napriek všetkým obmedzeniam, ktoré to pre jej život prináša, vychodila základnú školu a aj tri ročníky stredného odborného učilištia. Má veľa záľub – čítanie, návštevy knižnice, wellness, masáže, plávanie, modeling, návštevy starej matky či bohoslužieb, nakupovanie a je veľkou fanúšičkou futbalu. S podporou a asistenciou dokáže žiť naplnený a nezávislý život aj sa začleňovať do spoločnosti.
Tánina mama sa s odmietavými stanoviskami úradu práce stretáva už od Táninho detstva, keď jej neschválili príspevok na opatrovanie. Museli to zvládnuť bez finančnej podpory štátu. Mama nemohla naplno pracovať, musela Táňu sprevádzať pri všetkých aktivitách aj na ceste do a zo školy. Začiatkom roka 2020, keď mala 17 rokov, požiadala o príspevok na osobnú asistenciu, ktorú jej reálne poskytuje jej mama.
Obe dúfali, že Tánine voľnočasové aktivity, ako aj potreba jej sprevádzania do školy a zo školy sú dostatočným dôvodom, pre ktoré spĺňa nárok na osobnú asistenciu
[1]
. Žiaľ, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu neschválil.
S pomocou nášho úradu sa Táňa odvolala. Posudkový lekár v rámci odvolacieho konania na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny poukázal na správu pedopsychiatrického a psychologického vyšetrenia, podľa ktorého má Táňa problémy v pochopení zložitejších socio-komunikačných situácií, mentálnych prejavov jej osoby a v špecifických prípadoch nevie prispôsobiť primeranosť svojich prejavov k meniacemu sa kontextu. Povedali by ste, že táto anamnéza potvrdzuje potrebu osobnej asistencie? Omyl,
úrad práce to vyhodnotil presne naopak: ako prekážky priznania osobnej asistencie.
Vychádzal z toho, že predpokladom poskytnutia príspevku na osobnú asistenciu je okrem iného schopnosť osoby, ktorej sa osobná asistencia poskytuje,
organizovať si svoju činnosť
[2]
.
A ako
„čerešničku na torte“ dodal úrad práce návrh, aby Tánina mama požiadala o príspevok na opatrovanie a Táňu zaradil do najťažšieho – šiesteho stupňa odkázanosti.
Akoby jej tým chcel povedať, že nemá nikam chodiť, nikam sa začleňovať a len ostať sedieť doma.
Paradoxom pritom je, že keď o príspevok na opatrovanie žiadala Tánina mama počas Táninho detstva, príspevok jej neschválili.
Táňa sa so situáciou nechcela len tak zmieriť a napadla rozhodnutie odvolacieho orgánu žalobou na Krajskom súde v Žiline.
Správny súd pri rozbore jednotlivých posudkov však nezistil nezákonnosť
v závere, že Táňa nie je odkázaná na osobnú asistenciu v zmysle § 14 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch.
[3]
Súd kládol dôraz na to
, že
účel osobnej asistencie
spočívajúcej v aktivizácii, podpore sociálneho začlenenia a podpore nezávislosti rozhodovať a ovplyvňovať vykonávanie aktivít,
je viazaný na uznanie intelektuálnych schopností žiadateľa.
Ani teraz sa Táňa nevzdala a rozsudok krajského súdu napadla kasačnou sťažnosťou, so spísaním ktorej sme jej tiež pomáhali. O kasačnej sťažnosti rozhodoval
Najvyšší súd SR
, ktorý
skonštatoval, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto nesprávne stotožnili dve charakteristiky.
Podľa kasačného súdu požiadavka na chápanie socio-komunikačných situácií alebo predvídanie následkov svojho konania
neznamená, že Táňa nie je schopná si svoju činnosť organizovať
. Otázka organizácie činnosti je totiž otázkou toho, čo, kde a ako bude robiť, a nie to, k akým situáciám pri tom môže dôjsť a ako bude na ne reagovať. Pritom je zrejmé, že Táňa sa relatívne úspešne zúčastňuje minimálne na vzdelávacích a voľnočasových aktivitách, pri ktorých k sociálnym kontaktom dochádza a na ktoré sa prepravuje – škola, návštevy, nákupy, krúžky, záľuby.
Najvyšší súd SR
dospel k záveru, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto
nesprávne vyložili ustanovenie
§ 20 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a
možnosti naplnenia účelu osobnej asistencie
pri rozhodovaní o odkázanosti fyzickej osoby na ňu. Najvyšší súd SR preto
zmenil rozsudok
Krajského súdu v Žiline
a zrušil rozhodnutia
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto a
zaviazal ich
vychádzať z podaného výkladu a
opätovne posúdiť odkázanosť na požadovanú osobnú asistenciu.
Až koncom roka 2023, teda
takmer štyri roky od podania žiadosti, sa Táňa dopracovala k priznaniu príspevku na osobnú asistenciu.
Aj keď treba dodať, že úrad práce jej schválil príspevok na osobnú asistenciu len na 5 hodín mesačne, takpovediac „odrobinku“. Žiaľ, vzhľadom na to, že konanie trvalo veľmi dlho,
Tánina mama musela medzitým nastúpiť do práce, pretože nemala žiadny príjem a Táňa, keďže ju nemal kto sprevádzať do školy, nedokončila maturitnú nadstavbu školy.
Ak by Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny konali inak už skôr, mohlo sa predísť takémuto trpkému koncu. Táňa by mohla chodiť do školy, urobiť si maturitu, venovať sa svojim záľubám, presne tak, ako to garantuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Namiesto toho
štátne úrady svojím postupom „udupali“ Tánin potenciál, znemožnili jej socializačné aktivity, ktorých tréning je pre ňu aj v rámci jej diagnózy dôležitý, ba dokonca jej nepriamo znemožnili až prístup k vzdelaniu.
Postupom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako aj postupom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny došlo k porušeniu práva podľa Zákona o peňažných príspevkoch
[4]
a Zákona o správnom konaní
[5]
, ale aj k porušeniu práv osoby so zdravotným postihnutím vyplývajúcich z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím:
Článok 13 – Prístup k spravodlivosti
Zmluvné strany zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými.
Článok
19
– Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
Zmluvné strany zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb
vrátane osobnej asistencie
, ktoré sú
nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre
začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti.
Článok 24 – Vzdelávanie
Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na vzdelanie. Pri realizácii tohto práva zmluvné strany zabezpečia,
aby
osoby so zdravotným postihnutím neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené zo všeobecného systému vzdelávania
a aby deti so zdravotným postihnutím neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené z bezplatného a povinného základného vzdelávania alebo zo stredoškolského vzdelávania; osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú, a aby sa im poskytovali primerané úpravy v súlade s ich individuálnymi potrebami.
Táňa je vďačná aspoň za priznaných 5 hodín osobnej asistencie na mesiac. Osobnú asistenciu jej napokon poskytuje jej teta – sprevádza ju na voľnočasové aktivity, vďaka ktorým môže aspoň do istej miery začleňovať sa do spoločnosti a socializovať sa. Uvažuje aj o tom, že si doplní maturitu. Ak by v súvislosti so svojimi rozvíjajúcimi aktivitami žiadala o navýšenie hodín osobnej asistencie, radi jej v tom poskytneme podporu a pomoc.
[1]
§ 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých predpisov
účelom osobnej asistencie
je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.
[2]
Podľa § 20 ods. 2 zákon a č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých predpisov, účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a
možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať
plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.
[3]
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých predpisov, pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.
[4]
Podľa § 52 písm. f) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[5]
Podľa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
29.05.2023
06.06.2023
Žiadosť o pomoc s odvolaním
Podávateľka podnetu žiada o pomoc s odvolaním proti rozhodnutiu úradu práce o neschválení príspevku na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky.
Poučenie o správnom postupe - odvolanie
Nezadané
Podnet na preskúmanie
KZP/0311/2023/02R
E-mail
Ukončené
Referát služieb zamestnanosti a kompenzácie
JUDr. Zuzana Fechová
Žiadne prílohy