Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Aj človek obmedzený v spôsobilosti na právne úkony má svoje práva
Príbeh 24/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 28.03.2023
štvrtok 01.02.2024
Aj človek obmedzený v spôsobilosti na právne úkony má svoje práva
Často sa stretávame so situáciou, keď sa opatrovník rozhodne, že je potrebné umiestniť človeka obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony do zariadenia sociálnych služieb, no on sám s tým nesúhlasí, prípadne má inú predstavu o druhu a forme poskytovanej sociálnej služby. Na Slovensku neexistuje zákonná úprava pre takéto situácie. Zvlášť, ak je opatrovníkom danej osoby obec, ide o mimoriadne citlivú oblasť zásahov do práv osôb so zdravotným postihnutím. V obdobných prípadoch z iných krajín konal aj Európsky súd pre ľudské práva. Dôsledkom toho je napríklad aj nová zákonná úprava v Českej republike: ustanovuje, že ak sa človeku obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony má poskytovať pobytová sociálna služba a on s tým nesúhlasí, vždy musí konať príslušný súd.
Príbeh 24/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 28.03.2023
štvrtok 01.02.2024
55-ročná pani Jana nemala ľahký osud: od mladosti má duševné ochorenie, čo malo negatívne dopady aj na jej okolie. Susedia z paneláku, ktorí ju poznali od detstva, museli opakovane volať políciu alebo rýchlu zdravotnú pomoc – mávala ťažké obdobia trvajúce aj dva mesiace, keď ohrozovala seba, ale bola aj agresívna k svojmu okoliu. Zašlo to až tak ďaleko, že
susedia podali návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pani Jany na súd.
Garsónku, v ktorej bývala, predala a presťahovala sa do bytu k svojej mame, ktorá však po krátkom čase zomrela. Pani Jane poskytol samosprávny kraj sociálnu službu – podporu samostatného bývania.
Súd na základe vykonaného znaleckého dokazovania obmedzil pani Janu v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, okrem iného, aj pri nakladaní s nehnuteľnosťami, rozhodovaní o svojom zdravotnom stave, umiestnení do zariadenia sociálnych služieb, zdravotníckeho zariadenia a inom mieste svojho pobytu. Za
opatrovníka jej bol súdom ustanovený miestny úrad.
Aj v byte zdedenom po mame však na stav pani Jany upozornili susedia – behala bosá po chodbe, pokúsila sa vyskočiť cez zatvorené okno, nevnímala okolie. Privolaný opatrovník zalarmoval rýchlu zdravotnú službu, ktorá ju ihneď previezla do nemocnice, kde bola okamžite hospitalizovaná na jednotke intenzívnej starostlivosti a napojili ju na dýchacie prístroje. Existovala reálna možnosť, že stav, ktorý, ako sa zistilo, bol spôsobený extrémnou konzumáciou alkoholických nápojov, nezvládne a zomrie. Našťastie, jej stav sa podarilo stabilizovať a previezli ju na psychiatrické oddelenie.
Psychiatri odporučili opatrovníkovi umiestniť pani Janu do zariadenia sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou
, aby sa opäť nezopakovala situácia, keď ohrozovala či už svoje okolie, ale najmä seba. Opatrovník teda uzavrel za pani Janu zmluvu na poskytovanie sociálnej služby celoročnou pobytovou formou v špecializovanom zariadení. Keď sa pani Jana ubytovala v zariadení, neprejavovala žiadne známky nesúhlasu. Jej opatrovník ju v zariadení navštívil a vysvetlil jej aj dôvod takéhoto riešenia.
Približne po roku sa však pani Jana rozhodla, že zo zariadenia chce odísť.
V tejto situácii ma jej opatrovník požiadal o skonzultovanie možností ďalšieho riešenia jej situácie. Pani Jana chcela ísť opäť bývať do svojho bytu, kde by mohla mať ďalej zabezpečenú sociálnu službu od samosprávneho kraja – podporu samostatného bývania. Opatrovník však vnímal veľké riziká neúspechu návratu pani Jany do jej domáceho prostredia. Na zreteli mal aj závery súdno-znaleckého posudku, ako aj odporúčania lekárov, podľa ktorých
pani Jana nedokáže samostatne existovať v domácom prostredí, je odkázaná na 24-hodinovú starostlivosť a dohľad.
Pani Jana sa medzitým vracala na krátkodobé pobyty do svojho bytu – za pomoci sociálnej pracovníčky zo sociálnej služby podporovaného bývania. Z bytu sa vždy vrátila do zariadenia a. sociálna pracovníčka ju chodievala do zariadenia občas aj navštevovať, pričom vystupovala v pozícii priateľky, resp. dôverníčky. Opatrovník sa podľa vlastných slov pokúšal so sociálnou pracovníčkou dohodnúť na zabezpečení podpory samostatného bývania, ku konštruktívnej dohode z pohľadu opatrovníka však neprišlo.
Opatrovník informoval príslušný súd o tom, že pani Jana nechce v zariadení sociálnych služieb zostať a chce sa vrátiť do svojho bytu. Podal aj návrh na schválenie ním vykonaného právneho úkonu – uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Konajúci súd však na pojednávaní poučil opatrovníka, že pokiaľ je opatrovanec obmedzený v rozsahu rozhodovania o umiestnení do zariadenia sociálnych služieb, nemusí opatrovník podávať návrh na schválenie právneho úkonu. Inými slovami: opatrovník môže aj bez konania súdu a aj bez súhlasu pani Jany uzatvoriť zmluvu za pani Janu o poskytovaní inej sociálnej služby.
Súd sa už ďalej nijako nezaoberal tým, že pani Jana s pobytom v zariadení sociálnych služieb nesúhlasí.
S týmto postojom súdu som sa nestotožnila.
Zastávam názor, že súd mal konať a zaoberať sa tým, že pani Jana nesúhlasí s pobytom v celoročnom zariadení sociálnych služieb.
Podobný prípad totiž Česká republika prehrala:
Opatrovanec nesúhlasil s rozhodnutím opatrovníka o umiestnení v zariadení sociálnych služieb. Argumentoval tým, že o jeho umiestnení do zariadenia sociálnych služieb nerozhodol príslušný súd.
Európsky súd pre ľudské práva následne príslušnému súdu vytkol, že nerozhodol o obmedzení slobody danej osoby, a tým pádom táto osoba nemala zabezpečené právo na súdnu ochranu.
Jedným z najzávažnejších dôvodov, pre ktoré sa následne Česká republika rozhodla zaviesť zákonnú úpravu podmienok poskytovania pobytovej sociálnej služby bez súhlasu, bola absencia možnosti osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony domôcť sa súdnej ochrany práve v takýchto prípadoch.
Ktoré články Dohovoru sú v takýchto prípadoch a aj v prípade pani Jany ohrozené?
Nezabúdajme, že práva zakotvené v Dohovore sa vzťahujú aj na tie osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú obmedzené v spôsobilosti na právne úkony.
Článok 12
–
Rovnosť pred zákonom
Osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva.
Článok 13
–
Prístup k spravodlivosti
Osoby so zdravotným postihnutím majú právo na zabezpečenie prístupu k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými.
Článok 14
–
Sloboda a osobná bezpečnosť
Zmluvné strany majú zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými využívali
právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.
Je potrebné zabezpečiť, aby neboli nezákonne alebo svojvoľne zbavené slobody, aby každé zbavenie slobody bolo v súlade so zákonom a
aby existencia zdravotného postihnutia nebola za nijakých okolností dôvodom na zbavenie slobody.
Opatrovníka som bezodkladne požiadala o opätovné iniciovanie konania na príslušnom súde.
Opatrovník návrh na súd aj podal, pričom opakovane súd oboznámil s nesúhlasným stanoviskom pani Jany s jej pobytom v zariadení sociálnych služieb.
V prípade posudzovania postupu verejného opatrovníka je v takýchto prípadoch veľmi dôležitá aktívna komunikácia medzi opatrovníkom a opatrovancom tak, aby bol zrejmý záujem opatrovníka o hľadanie riešení pre naplnenie predstáv osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, ako aj poskytovanie informácií o jeho zámeroch.
Ako návrh ďalších možností riešenia situácie pani Jany som opatrovníkovi odporučila:
Pokračovať v hľadaní možností
(napríklad rodina, terénne sociálne služby) s cieľom umožniť pani Jane aj krátkodobé pobyty v jej byte.
Zvážiť možnosť poskytovania sociálnej služby v inom zariadení sociálnych služieb,
ktoré by pani Jana mohla vnímať ako určitú pozitívnu zmenu pri napĺňaní jej snahy o samostatné bývanie (napríklad zariadenie podporovaného bývania či sociálna služba poskytovaná týždennou formou v zariadení bližšie k miestu bydliska).
Ku koncu roka 2023 bola pani Jana stále v rovnakom zariadení sociálnych služieb. Na súde sa vedie konanie o zmenu jej opatrovníka, navrhovaným opatrovníkom je jej rodinná príslušníčka. Situáciu ďalej sledujeme.
Detail
Príbeh 24/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 28.03.2023
štvrtok 01.02.2024
Aj človek obmedzený v spôsobilosti na právne úkony má svoje práva
Často sa stretávame so situáciou, keď sa opatrovník rozhodne, že je potrebné umiestniť človeka obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony do zariadenia sociálnych služieb, no on sám s tým nesúhlasí, prípadne má inú predstavu o druhu a forme poskytovanej sociálnej služby. Na Slovensku neexistuje zákonná úprava pre takéto situácie. Zvlášť, ak je opatrovníkom danej osoby obec, ide o mimoriadne citlivú oblasť zásahov do práv osôb so zdravotným postihnutím. V obdobných prípadoch z iných krajín konal aj Európsky súd pre ľudské práva. Dôsledkom toho je napríklad aj nová zákonná úprava v Českej republike: ustanovuje, že ak sa človeku obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony má poskytovať pobytová sociálna služba a on s tým nesúhlasí, vždy musí konať príslušný súd.
Príbeh 24/2023 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
utorok 28.03.2023
štvrtok 01.02.2024
55-ročná pani Jana nemala ľahký osud: od mladosti má duševné ochorenie, čo malo negatívne dopady aj na jej okolie. Susedia z paneláku, ktorí ju poznali od detstva, museli opakovane volať políciu alebo rýchlu zdravotnú pomoc – mávala ťažké obdobia trvajúce aj dva mesiace, keď ohrozovala seba, ale bola aj agresívna k svojmu okoliu. Zašlo to až tak ďaleko, že
susedia podali návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pani Jany na súd.
Garsónku, v ktorej bývala, predala a presťahovala sa do bytu k svojej mame, ktorá však po krátkom čase zomrela. Pani Jane poskytol samosprávny kraj sociálnu službu – podporu samostatného bývania.
Súd na základe vykonaného znaleckého dokazovania obmedzil pani Janu v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, okrem iného, aj pri nakladaní s nehnuteľnosťami, rozhodovaní o svojom zdravotnom stave, umiestnení do zariadenia sociálnych služieb, zdravotníckeho zariadenia a inom mieste svojho pobytu. Za
opatrovníka jej bol súdom ustanovený miestny úrad.
Aj v byte zdedenom po mame však na stav pani Jany upozornili susedia – behala bosá po chodbe, pokúsila sa vyskočiť cez zatvorené okno, nevnímala okolie. Privolaný opatrovník zalarmoval rýchlu zdravotnú službu, ktorá ju ihneď previezla do nemocnice, kde bola okamžite hospitalizovaná na jednotke intenzívnej starostlivosti a napojili ju na dýchacie prístroje. Existovala reálna možnosť, že stav, ktorý, ako sa zistilo, bol spôsobený extrémnou konzumáciou alkoholických nápojov, nezvládne a zomrie. Našťastie, jej stav sa podarilo stabilizovať a previezli ju na psychiatrické oddelenie.
Psychiatri odporučili opatrovníkovi umiestniť pani Janu do zariadenia sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou
, aby sa opäť nezopakovala situácia, keď ohrozovala či už svoje okolie, ale najmä seba. Opatrovník teda uzavrel za pani Janu zmluvu na poskytovanie sociálnej služby celoročnou pobytovou formou v špecializovanom zariadení. Keď sa pani Jana ubytovala v zariadení, neprejavovala žiadne známky nesúhlasu. Jej opatrovník ju v zariadení navštívil a vysvetlil jej aj dôvod takéhoto riešenia.
Približne po roku sa však pani Jana rozhodla, že zo zariadenia chce odísť.
V tejto situácii ma jej opatrovník požiadal o skonzultovanie možností ďalšieho riešenia jej situácie. Pani Jana chcela ísť opäť bývať do svojho bytu, kde by mohla mať ďalej zabezpečenú sociálnu službu od samosprávneho kraja – podporu samostatného bývania. Opatrovník však vnímal veľké riziká neúspechu návratu pani Jany do jej domáceho prostredia. Na zreteli mal aj závery súdno-znaleckého posudku, ako aj odporúčania lekárov, podľa ktorých
pani Jana nedokáže samostatne existovať v domácom prostredí, je odkázaná na 24-hodinovú starostlivosť a dohľad.
Pani Jana sa medzitým vracala na krátkodobé pobyty do svojho bytu – za pomoci sociálnej pracovníčky zo sociálnej služby podporovaného bývania. Z bytu sa vždy vrátila do zariadenia a. sociálna pracovníčka ju chodievala do zariadenia občas aj navštevovať, pričom vystupovala v pozícii priateľky, resp. dôverníčky. Opatrovník sa podľa vlastných slov pokúšal so sociálnou pracovníčkou dohodnúť na zabezpečení podpory samostatného bývania, ku konštruktívnej dohode z pohľadu opatrovníka však neprišlo.
Opatrovník informoval príslušný súd o tom, že pani Jana nechce v zariadení sociálnych služieb zostať a chce sa vrátiť do svojho bytu. Podal aj návrh na schválenie ním vykonaného právneho úkonu – uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Konajúci súd však na pojednávaní poučil opatrovníka, že pokiaľ je opatrovanec obmedzený v rozsahu rozhodovania o umiestnení do zariadenia sociálnych služieb, nemusí opatrovník podávať návrh na schválenie právneho úkonu. Inými slovami: opatrovník môže aj bez konania súdu a aj bez súhlasu pani Jany uzatvoriť zmluvu za pani Janu o poskytovaní inej sociálnej služby.
Súd sa už ďalej nijako nezaoberal tým, že pani Jana s pobytom v zariadení sociálnych služieb nesúhlasí.
S týmto postojom súdu som sa nestotožnila.
Zastávam názor, že súd mal konať a zaoberať sa tým, že pani Jana nesúhlasí s pobytom v celoročnom zariadení sociálnych služieb.
Podobný prípad totiž Česká republika prehrala:
Opatrovanec nesúhlasil s rozhodnutím opatrovníka o umiestnení v zariadení sociálnych služieb. Argumentoval tým, že o jeho umiestnení do zariadenia sociálnych služieb nerozhodol príslušný súd.
Európsky súd pre ľudské práva následne príslušnému súdu vytkol, že nerozhodol o obmedzení slobody danej osoby, a tým pádom táto osoba nemala zabezpečené právo na súdnu ochranu.
Jedným z najzávažnejších dôvodov, pre ktoré sa následne Česká republika rozhodla zaviesť zákonnú úpravu podmienok poskytovania pobytovej sociálnej služby bez súhlasu, bola absencia možnosti osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony domôcť sa súdnej ochrany práve v takýchto prípadoch.
Ktoré články Dohovoru sú v takýchto prípadoch a aj v prípade pani Jany ohrozené?
Nezabúdajme, že práva zakotvené v Dohovore sa vzťahujú aj na tie osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú obmedzené v spôsobilosti na právne úkony.
Článok 12
–
Rovnosť pred zákonom
Osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva.
Článok 13
–
Prístup k spravodlivosti
Osoby so zdravotným postihnutím majú právo na zabezpečenie prístupu k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými.
Článok 14
–
Sloboda a osobná bezpečnosť
Zmluvné strany majú zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými využívali
právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.
Je potrebné zabezpečiť, aby neboli nezákonne alebo svojvoľne zbavené slobody, aby každé zbavenie slobody bolo v súlade so zákonom a
aby existencia zdravotného postihnutia nebola za nijakých okolností dôvodom na zbavenie slobody.
Opatrovníka som bezodkladne požiadala o opätovné iniciovanie konania na príslušnom súde.
Opatrovník návrh na súd aj podal, pričom opakovane súd oboznámil s nesúhlasným stanoviskom pani Jany s jej pobytom v zariadení sociálnych služieb.
V prípade posudzovania postupu verejného opatrovníka je v takýchto prípadoch veľmi dôležitá aktívna komunikácia medzi opatrovníkom a opatrovancom tak, aby bol zrejmý záujem opatrovníka o hľadanie riešení pre naplnenie predstáv osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, ako aj poskytovanie informácií o jeho zámeroch.
Ako návrh ďalších možností riešenia situácie pani Jany som opatrovníkovi odporučila:
Pokračovať v hľadaní možností
(napríklad rodina, terénne sociálne služby) s cieľom umožniť pani Jane aj krátkodobé pobyty v jej byte.
Zvážiť možnosť poskytovania sociálnej služby v inom zariadení sociálnych služieb,
ktoré by pani Jana mohla vnímať ako určitú pozitívnu zmenu pri napĺňaní jej snahy o samostatné bývanie (napríklad zariadenie podporovaného bývania či sociálna služba poskytovaná týždennou formou v zariadení bližšie k miestu bydliska).
Ku koncu roka 2023 bola pani Jana stále v rovnakom zariadení sociálnych služieb. Na súde sa vedie konanie o zmenu jej opatrovníka, navrhovaným opatrovníkom je jej rodinná príslušníčka. Situáciu ďalej sledujeme.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
28.03.2023
20.06.2023
Slobodná vôľa osoby obmedzenej na právne úkony
Podávateľka žiada o konzultáciu vo veci výkonu rozhodnutia OS o rozhodovaní opatrovníka o mieste pobytu opatrovanca a napĺňania slobodnej vôle osoby obmedzenej na právne úkony
Poradenstvo (Usmernenie alebo žiadosť o radu)
Nezadané
Žiadosť o poradenstvo
KZP/0184/2023/06R
E-mail
Ukončené
Referát sociálnych služieb a vzdelávania
Mgr. Peter Szabo
Žiadne prílohy