Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Absencia zdravotníckej (ošetrovateľskej) služby pre osamelých opatrovateľov, ktorí sa nepretržite st
Príbeh 22/2019 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2019
piatok 09.11.2018
pondelok 20.01.2020
Absencia zdravotníckej (ošetrovateľskej) služby pre osamelých opatrovateľov, ktorí sa nepretržite starajú o príbuzného v domácom prostredí
V súčasnosti absentuje akákoľvek právna úprava, ktorá by zabezpečila kooperujúce zdravotnícke zariadenie pre pacienta odkázaného na 24 hodinovú najmä ošetrovateľskú starostlivosť v domácej opatere, ak túto z objektívnych dôvodov nemôže zabezpečiť jeho opatrovateľ. V rámci zdravotníckych zariadení nemáme na Slovensku vybudované oddelenia následnej intenzívnej starostlivosti pre ventilovaných pacientov pri fakultných nemocniciach a ani agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti so zameraním na intenzívnu starostlivosť (3–6 hod.) aj napriek tomu, že táto povinnosť vyplýva Slovenskej republike z medzinárodných záväzkov, takúto starostlivosť neposkytujú. Je zrejmé, že absencia zdravotníckej odľahčovacej služby sa dotýka niekoľkých stoviek osamelých opatrovateľov, ktorí sa nepretržite starajú o rodinného príslušníka v domácom prostredí bez možnosti odpočinku alebo vybavenia si neodkladných súkromných záležitostí.
Príbeh 22/2019 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2019
piatok 09.11.2018
pondelok 20.01.2020
Podávateľka podnetu ma požiadala o pomoc pri riešení opatrovateľsko–ošetrovateľskej starostlivosti o syna v čase, keď ona sama z objektívnych dôvodov (napr. počas jej návštevy u lekára alebo ochorenia) nemôže starostlivosť synovi poskytnúť.
Podávateľka podnetu je opatrovateľkou 24–ročného syna, ktorý je od narodenia osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, má ťažkú atrofiu mozgu, je „hluchý, slepý“, ležiaci, vo všetkých úkonoch odkázaný na pomoc inej osoby a takmer 6 rokov na riadenej pľúcnej ventilácii v domácom prostredí. Starostlivosť o syna predstavuje nielen bežné opatrovateľské úkony, ale aj ovládanie zdravotníckych prístrojov (domácej umelej pľúcnej ventilácie – DUPV), ktoré udržujú syna pri živote. Na obsluhu týchto zariadení bola podávateľka podnetu pred šiestimi rokmi zaškolená zdravotníckym zariadením. Táto obsluha predstavuje okrem odsávania hlienov z dýchacích ciest, výmeny kanyly, aj správne reagovanie na stratu tepu, stratu saturácie kyslíka, zvýšenie alebo zníženie tlaku v systéme, na upchatie kanyly, odpojenie hadíc, ošetrovanie voperovanej sondy do žalúdka, ako aj správnu reakciu na výpadok elektrickej energie alebo v prípade potreby aj resuscitácie.
Od roku 2017 po smrti manžela podávateľka podnetu výlučne sama zabezpečuje nepretržitú 24 hodinovú starostlivosť o syna v domácom prostredí. V podnete opisuje nie ojedinelú situáciu, keď ona sama potrebovala zdravotnú starostlivosť a jej syna napojeného na DUPV odmietla dopravná zdravotná služba alebo rýchla zdravotnícka služba zobrať do vozidla s ňou a samotného ho doma nemohla nechať. Nakoniec našla zamestnanca ARO, ktorý za úhradu 10 eur/hodina plus doprava bol ochotný prísť k nej domov a postarať sa o syna počas jej lekárskeho vyšetrenia. Podávateľka podnetu nemôže v prípade potreby odísť na lekárske vyšetrenie, nemá možnosť si ani odpočinúť. Nákup liekov, plienok pre syna si dokázala zabezpečiť prostredníctvom zmluvnej agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, nákupy potravín a ostatných potrebných veci si zadovažuje cez internet.
Podávateľka podnetu už v minulosti komunikovala s úradom obce, v ktorej býva, s dennými stacionármi, ako aj s viacerými agentúrami ošetrovateľskej starostlivosti, aby jej poskytli odľahčovaciu/podpornú službu na nevyhnutný čas, ktorý potrebovala na vybavenie lekárskeho vyšetrenia alebo iných neodkladných súkromných záležitostí. Ani jeden z oslovených subjektov jej požiadavke nevyhovel z dôvodu, že starostlivosť o jej syna predstavuje hlavne ošetrovateľskú a nie opatrovateľskú starostlivosť. Jej
syn je odkázaný na odbornú starostlivosť zdravotníckych pracovníkov so špecializáciou na intenzívnu starostlivosť a túto starostlivosť oni nedokážu poskytnúť.
V záujme objektívneho posúdenia veci som požiadala o písomné stanovisko obecný úrad, v obci kde býva, ktorý potvrdil, že v rámci odľahčovacej služby nemá personálne, materiálne a ani technické možnosti na zabezpečenie ošetrovateľskej starostlivosti pre osobu odkázanú na DUPV.
Požiadala som o vyjadrenie aj Národný ústav detských chorôb v Bratislave, ktorý pred šiestimi rokmi požiadal o realizáciu DUPV pre syna podávateľky podnetu. Toto zdravotnícke zariadenie je v žiadosti uvedené ako kooperujúci poskytovateľ, t. j. že spolu s ARO sa bude podieľať na starostlivosti o pacienta, ak by matka pacienta (podávateľka podnetu) nebola schopná plniť ošetrovateľský a liečebný plán vlastnými silami. Vyjadrenie Národného ústavu detských chorôb, že pacient sa medzičasom stal plnoletým a nespadá do ich kompetencie, bez akéhokoľvek odporúčania na riešenie, považujem za ignorovanie vzniknutej situácie a zbavenie sa zodpovednosti z jeho strany.
Podávateľka podnetu je poberateľkou príspevku na opatrovanie, pričom má nárok na odľahčovaciu službu formou opatrovateľskej alebo pobytovej služby v sociálnych zariadeniach. Žiadna z týchto služieb však nie je schopná pokryť komplexnú starostlivosť o klienta na pľúcnej ventilácii, ktorého treba odsávať a kde treba obsluhovať tri prístroje udržujúce klienta pri živote. Pracovníci, ktorí vykonávajú domácu opatrovateľskú službu sú kvalifikovaní ako opatrovatelia s kurzom opatrovania. Domáca opatrovateľská služba poskytuje sebaobslužné úkony, výkony starostlivosti o domácnosť, zabezpečenie sociálnych aktivít a dohľad. Pobytové sociálne zariadenia (napr. denné stacionáre) nedisponujú materiálnym a ani personálnym vybavením pre požadovanú ošetrovateľskú starostlivosť. Jediným zariadením, kde by bolo možné klienta umiestniť, je oddelenie ARO v nemocničnom zariadení, ktoré dokáže zabezpečiť ošetrovateľskú starostlivosť, avšak toto
ARO pracovisko takúto „krátkodobú“ službu pre neakútnych pacientov neposkytuje.
Lustráciou právnych predpisov o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a sociálnych službách som dospela k záveru, že v Slovenskej republike v súčasnosti absentuje akákoľvek právna úprava, ktorá by zabezpečila kooperujúce zdravotnícke zariadenie pre pacienta odkázaného na 24 hodinovú najmä ošetrovateľskú starostlivosť v domácej starostlivosti, ak túto z objektívnych dôvodov nemôže zabezpečiť jeho opatrovateľ.
V rámci zdravotníckych zariadení nemáme vybudované oddelenia následnej intenzívnej starostlivosti pre ventilovaných pacientov pri fakultných nemocniciach a ani agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti so zameraním na intenzívnu starostlivosť (3–6 hod.) aj napriek tomu, že táto povinnosť vyplýva Slovenskej republike z medzinárodných záväzkov takúto službu neposkytujú.
Je zrejmé, že absencia zdravotníckej odľahčovacej služby sa dotýka niekoľkých stoviek osamelých opatrovateľov, ktorí sa nepretržite starajú o rodinného príslušníka v domácom prostredí bez možnosti odpočinku alebo vybavenia si neodkladných súkromných záležitostí. Nepretržitú 24 hodinovú starostlivosť o osobu odkázanú na život udržujúce prístroje, ktorú má zabezpečovať v domácom prostredí osamelý opatrovateľ, považujem z dlhodobého hľadiska pre osamelého opatrovateľa za neudržateľnú, vyčerpávajúcu a traumatizujúcu.
Samotná podávateľka podnetu uviedla, že neustále žije v obave, že raz vznikne situácia, že v prípade potreby nedokáže nikoho nájsť, kto by na nevyhnutný čas zabezpečil ošetrovanie syna počas jej neprítomnosti.
Vzhľadom na závažnosť uvedenej veci som v decembri 2019 písomne požiadala predsedu vlády Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky o predloženie stanoviska a možnosti riešenia zdravotníckej odľahčovacej služby pre osamelých opatrovateľov, ktoré však vo svojej odpovedi celú problematiku zľahčilo a odkázalo ma v zmysle zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov a stavovských organizácií v zdravotníctve na agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) bez toho aby sa vysporiadalo s vyššie uvedenými faktami, že podávateľka podnetu už oslovila v predmetnej veci všetky dostupné subjekty, z ktorých jej ani jeden nevedel pomôcť. Ministerstvo ďalej vo svojej odpovedi na moju žiadosť uviedlo, že v rámci navrhovanej legislatívnej úpravy – stratifikácie zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov a stavovských organizácií v zdravotníctve navrhlo okrem iného posilnenie poskytovateľov ošetrovateľskej a paliatívnej starostlivosti v ambulantných zdravotníckych zariadeniach ADOS rozšírením verejnej minimálnej siete, a že poskytovanie odľahčovacej opatrovateľskej služby fyzickej osobe zabezpečuje v zmysle zákona o sociálnych službách a zákona o živnostenskom podnikaní Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
S uvedeným stanoviskom, resp. reakciou Ministerstva zdravotníctva SR sa nestotožňujem v celom jeho rozsahu a obsahu. Reakciu Ministerstva zdravotníctva SR považujem za odignorovanie špecifík služby, ktorú podávateľka podnetu potrebuje, a teda ošetrovateľských úkonov zo strany zdravotníckeho personálu, ktorý spadá jednoznačne do gescie Ministerstva zdravotníctva SR, a za zbavenie sa, resp. prehodenie zodpovednosti na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v ktorého gescii je len poskytovanie sociálnych služieb a nie ošetrovateľských úkonov.
Ignorovaním tejto situácie podávateľky podnetu, a desiatok ďalších opatrovateľov starajúcich sa o svojich príbuzných v domácom prostredí, dochádza zo strany štátu k znižovaniu kvality života týchto ľudí, a teda aj k porušovaniu ich základného práva na ľudskú dôstojnosť. S podávateľkou podnetu sme v kontakte.
Posúdením tohto podnetu som dospela k záveru, že absenciou zdravotníckej (ošetrovateľskej) odľahčovacej služby, resp. služby zabezpečujúcej krátkodobú intenzívnu zdravotnú starostlivosť (3–6 hod.) pre osoby so zdravotným postihnutím a pre osamelých opatrovateľov, ktorí sa nepretržite starajú o príbuzného v domácom prostredí, dochádza k porušovaniu ich základného práva na ľudskú dôstojnosť a súkromný život, ktoré sú zakotvené v Článku 19 Ústavy SR a chránené Európskym Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd v Článku 8
[1]
a k porušeniu Článku 10
[2]
, Článku 19
[3]
a Článku 25
[4]
Dohovoru o ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím.
Z tohto dôvodu som Ministerstvu zdravotníctva SR uložila opatrenie (I) bezodkladne opätovne preveriť stav situácie podávateľky podnetu a ďalších opatrovateľov v rovnakej situácii, v zmysle vyššie uvedených námietok a so zohľadnením vyššie uvedených záverov obce; (II) vyvinúť iniciatívu smerujúcu k odstráneniu zisteného porušovania práv osôb so zdravotným postihnutím (prostredníctvom legislatívnej zmeny); (III) zriadenie inštitútu zdravotníckej odľahčovacej služby na území Slovenskej republiky (prípadne inej služby zabezpečujúcej krátkodobú intenzívnu zdravotnú starostlivosť (3–6 hod.).
Hoci je to boj na dlhšie časové obdobie, v rámci výkonu mojej funkcie sa ako komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím budem aj naďalej zaoberať problematikou absencie zdravotníckej odľahčovacej služby, budem pravidelne monitorovať legislatívne návrhy zákonov a iniciovať zmenu príslušných právnych predpisov, pretože verím, že každý človek si zaslúži žiť dôstojný život a je povinnosťou štátu mu takýto život umožniť.
[1]
Podľa Článok 8 Európskeho Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.“
[2]
Podľa Článok 10 Dohovoru „Zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že každá ľudská bytosť má prirodzené právo na život, a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie účinného využívania tohto práva osobami so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými.“
[3]
Podľa Článok 19 Dohovoru „Zmluvné strany uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, prijmú účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné využívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti a zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali možnosť zvoliť si miesto pobytu, ako aj to, kde a s kým budú žiť na rovnakom základe s ostatnými a aby neboli nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí; a aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti.“;
[4]
Podľa Článok 25 Dohovoru „Zmluvné strany uznávajú, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na dosiahnutie najlepšieho možného zdravia bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. Zmluvné strany musia najmä poskytovať zdravotnú starostlivosť, ktorú osoby so zdravotným postihnutím vrátane detí a starších osôb špecificky potrebujú v dôsledku svojho zdravotného postihnutia, a to vrátane včasného zistenia, prípadne intervencie a služby určené na minimalizáciu alebo prevenciu ďalšieho zdravotného postihnutia; poskytovať túto zdravotnú starostlivosť čo najbližšie k miestu bydliska danej osoby vrátane vidieckych oblastí; a zamedziť diskriminačné odopretie zdravotnej starostlivosti alebo zdravotníckych služieb alebo jedla a tekutín na základe zdravotného postihnutia.“.
Detail
Príbeh 22/2019 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2019
piatok 09.11.2018
pondelok 20.01.2020
Absencia zdravotníckej (ošetrovateľskej) služby pre osamelých opatrovateľov, ktorí sa nepretržite starajú o príbuzného v domácom prostredí
V súčasnosti absentuje akákoľvek právna úprava, ktorá by zabezpečila kooperujúce zdravotnícke zariadenie pre pacienta odkázaného na 24 hodinovú najmä ošetrovateľskú starostlivosť v domácej opatere, ak túto z objektívnych dôvodov nemôže zabezpečiť jeho opatrovateľ. V rámci zdravotníckych zariadení nemáme na Slovensku vybudované oddelenia následnej intenzívnej starostlivosti pre ventilovaných pacientov pri fakultných nemocniciach a ani agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti so zameraním na intenzívnu starostlivosť (3–6 hod.) aj napriek tomu, že táto povinnosť vyplýva Slovenskej republike z medzinárodných záväzkov, takúto starostlivosť neposkytujú. Je zrejmé, že absencia zdravotníckej odľahčovacej služby sa dotýka niekoľkých stoviek osamelých opatrovateľov, ktorí sa nepretržite starajú o rodinného príslušníka v domácom prostredí bez možnosti odpočinku alebo vybavenia si neodkladných súkromných záležitostí.
Príbeh 22/2019 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2019
piatok 09.11.2018
pondelok 20.01.2020
Podávateľka podnetu ma požiadala o pomoc pri riešení opatrovateľsko–ošetrovateľskej starostlivosti o syna v čase, keď ona sama z objektívnych dôvodov (napr. počas jej návštevy u lekára alebo ochorenia) nemôže starostlivosť synovi poskytnúť.
Podávateľka podnetu je opatrovateľkou 24–ročného syna, ktorý je od narodenia osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, má ťažkú atrofiu mozgu, je „hluchý, slepý“, ležiaci, vo všetkých úkonoch odkázaný na pomoc inej osoby a takmer 6 rokov na riadenej pľúcnej ventilácii v domácom prostredí. Starostlivosť o syna predstavuje nielen bežné opatrovateľské úkony, ale aj ovládanie zdravotníckych prístrojov (domácej umelej pľúcnej ventilácie – DUPV), ktoré udržujú syna pri živote. Na obsluhu týchto zariadení bola podávateľka podnetu pred šiestimi rokmi zaškolená zdravotníckym zariadením. Táto obsluha predstavuje okrem odsávania hlienov z dýchacích ciest, výmeny kanyly, aj správne reagovanie na stratu tepu, stratu saturácie kyslíka, zvýšenie alebo zníženie tlaku v systéme, na upchatie kanyly, odpojenie hadíc, ošetrovanie voperovanej sondy do žalúdka, ako aj správnu reakciu na výpadok elektrickej energie alebo v prípade potreby aj resuscitácie.
Od roku 2017 po smrti manžela podávateľka podnetu výlučne sama zabezpečuje nepretržitú 24 hodinovú starostlivosť o syna v domácom prostredí. V podnete opisuje nie ojedinelú situáciu, keď ona sama potrebovala zdravotnú starostlivosť a jej syna napojeného na DUPV odmietla dopravná zdravotná služba alebo rýchla zdravotnícka služba zobrať do vozidla s ňou a samotného ho doma nemohla nechať. Nakoniec našla zamestnanca ARO, ktorý za úhradu 10 eur/hodina plus doprava bol ochotný prísť k nej domov a postarať sa o syna počas jej lekárskeho vyšetrenia. Podávateľka podnetu nemôže v prípade potreby odísť na lekárske vyšetrenie, nemá možnosť si ani odpočinúť. Nákup liekov, plienok pre syna si dokázala zabezpečiť prostredníctvom zmluvnej agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, nákupy potravín a ostatných potrebných veci si zadovažuje cez internet.
Podávateľka podnetu už v minulosti komunikovala s úradom obce, v ktorej býva, s dennými stacionármi, ako aj s viacerými agentúrami ošetrovateľskej starostlivosti, aby jej poskytli odľahčovaciu/podpornú službu na nevyhnutný čas, ktorý potrebovala na vybavenie lekárskeho vyšetrenia alebo iných neodkladných súkromných záležitostí. Ani jeden z oslovených subjektov jej požiadavke nevyhovel z dôvodu, že starostlivosť o jej syna predstavuje hlavne ošetrovateľskú a nie opatrovateľskú starostlivosť. Jej
syn je odkázaný na odbornú starostlivosť zdravotníckych pracovníkov so špecializáciou na intenzívnu starostlivosť a túto starostlivosť oni nedokážu poskytnúť.
V záujme objektívneho posúdenia veci som požiadala o písomné stanovisko obecný úrad, v obci kde býva, ktorý potvrdil, že v rámci odľahčovacej služby nemá personálne, materiálne a ani technické možnosti na zabezpečenie ošetrovateľskej starostlivosti pre osobu odkázanú na DUPV.
Požiadala som o vyjadrenie aj Národný ústav detských chorôb v Bratislave, ktorý pred šiestimi rokmi požiadal o realizáciu DUPV pre syna podávateľky podnetu. Toto zdravotnícke zariadenie je v žiadosti uvedené ako kooperujúci poskytovateľ, t. j. že spolu s ARO sa bude podieľať na starostlivosti o pacienta, ak by matka pacienta (podávateľka podnetu) nebola schopná plniť ošetrovateľský a liečebný plán vlastnými silami. Vyjadrenie Národného ústavu detských chorôb, že pacient sa medzičasom stal plnoletým a nespadá do ich kompetencie, bez akéhokoľvek odporúčania na riešenie, považujem za ignorovanie vzniknutej situácie a zbavenie sa zodpovednosti z jeho strany.
Podávateľka podnetu je poberateľkou príspevku na opatrovanie, pričom má nárok na odľahčovaciu službu formou opatrovateľskej alebo pobytovej služby v sociálnych zariadeniach. Žiadna z týchto služieb však nie je schopná pokryť komplexnú starostlivosť o klienta na pľúcnej ventilácii, ktorého treba odsávať a kde treba obsluhovať tri prístroje udržujúce klienta pri živote. Pracovníci, ktorí vykonávajú domácu opatrovateľskú službu sú kvalifikovaní ako opatrovatelia s kurzom opatrovania. Domáca opatrovateľská služba poskytuje sebaobslužné úkony, výkony starostlivosti o domácnosť, zabezpečenie sociálnych aktivít a dohľad. Pobytové sociálne zariadenia (napr. denné stacionáre) nedisponujú materiálnym a ani personálnym vybavením pre požadovanú ošetrovateľskú starostlivosť. Jediným zariadením, kde by bolo možné klienta umiestniť, je oddelenie ARO v nemocničnom zariadení, ktoré dokáže zabezpečiť ošetrovateľskú starostlivosť, avšak toto
ARO pracovisko takúto „krátkodobú“ službu pre neakútnych pacientov neposkytuje.
Lustráciou právnych predpisov o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a sociálnych službách som dospela k záveru, že v Slovenskej republike v súčasnosti absentuje akákoľvek právna úprava, ktorá by zabezpečila kooperujúce zdravotnícke zariadenie pre pacienta odkázaného na 24 hodinovú najmä ošetrovateľskú starostlivosť v domácej starostlivosti, ak túto z objektívnych dôvodov nemôže zabezpečiť jeho opatrovateľ.
V rámci zdravotníckych zariadení nemáme vybudované oddelenia následnej intenzívnej starostlivosti pre ventilovaných pacientov pri fakultných nemocniciach a ani agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti so zameraním na intenzívnu starostlivosť (3–6 hod.) aj napriek tomu, že táto povinnosť vyplýva Slovenskej republike z medzinárodných záväzkov takúto službu neposkytujú.
Je zrejmé, že absencia zdravotníckej odľahčovacej služby sa dotýka niekoľkých stoviek osamelých opatrovateľov, ktorí sa nepretržite starajú o rodinného príslušníka v domácom prostredí bez možnosti odpočinku alebo vybavenia si neodkladných súkromných záležitostí. Nepretržitú 24 hodinovú starostlivosť o osobu odkázanú na život udržujúce prístroje, ktorú má zabezpečovať v domácom prostredí osamelý opatrovateľ, považujem z dlhodobého hľadiska pre osamelého opatrovateľa za neudržateľnú, vyčerpávajúcu a traumatizujúcu.
Samotná podávateľka podnetu uviedla, že neustále žije v obave, že raz vznikne situácia, že v prípade potreby nedokáže nikoho nájsť, kto by na nevyhnutný čas zabezpečil ošetrovanie syna počas jej neprítomnosti.
Vzhľadom na závažnosť uvedenej veci som v decembri 2019 písomne požiadala predsedu vlády Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky o predloženie stanoviska a možnosti riešenia zdravotníckej odľahčovacej služby pre osamelých opatrovateľov, ktoré však vo svojej odpovedi celú problematiku zľahčilo a odkázalo ma v zmysle zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov a stavovských organizácií v zdravotníctve na agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) bez toho aby sa vysporiadalo s vyššie uvedenými faktami, že podávateľka podnetu už oslovila v predmetnej veci všetky dostupné subjekty, z ktorých jej ani jeden nevedel pomôcť. Ministerstvo ďalej vo svojej odpovedi na moju žiadosť uviedlo, že v rámci navrhovanej legislatívnej úpravy – stratifikácie zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov a stavovských organizácií v zdravotníctve navrhlo okrem iného posilnenie poskytovateľov ošetrovateľskej a paliatívnej starostlivosti v ambulantných zdravotníckych zariadeniach ADOS rozšírením verejnej minimálnej siete, a že poskytovanie odľahčovacej opatrovateľskej služby fyzickej osobe zabezpečuje v zmysle zákona o sociálnych službách a zákona o živnostenskom podnikaní Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
S uvedeným stanoviskom, resp. reakciou Ministerstva zdravotníctva SR sa nestotožňujem v celom jeho rozsahu a obsahu. Reakciu Ministerstva zdravotníctva SR považujem za odignorovanie špecifík služby, ktorú podávateľka podnetu potrebuje, a teda ošetrovateľských úkonov zo strany zdravotníckeho personálu, ktorý spadá jednoznačne do gescie Ministerstva zdravotníctva SR, a za zbavenie sa, resp. prehodenie zodpovednosti na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v ktorého gescii je len poskytovanie sociálnych služieb a nie ošetrovateľských úkonov.
Ignorovaním tejto situácie podávateľky podnetu, a desiatok ďalších opatrovateľov starajúcich sa o svojich príbuzných v domácom prostredí, dochádza zo strany štátu k znižovaniu kvality života týchto ľudí, a teda aj k porušovaniu ich základného práva na ľudskú dôstojnosť. S podávateľkou podnetu sme v kontakte.
Posúdením tohto podnetu som dospela k záveru, že absenciou zdravotníckej (ošetrovateľskej) odľahčovacej služby, resp. služby zabezpečujúcej krátkodobú intenzívnu zdravotnú starostlivosť (3–6 hod.) pre osoby so zdravotným postihnutím a pre osamelých opatrovateľov, ktorí sa nepretržite starajú o príbuzného v domácom prostredí, dochádza k porušovaniu ich základného práva na ľudskú dôstojnosť a súkromný život, ktoré sú zakotvené v Článku 19 Ústavy SR a chránené Európskym Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd v Článku 8
[1]
a k porušeniu Článku 10
[2]
, Článku 19
[3]
a Článku 25
[4]
Dohovoru o ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím.
Z tohto dôvodu som Ministerstvu zdravotníctva SR uložila opatrenie (I) bezodkladne opätovne preveriť stav situácie podávateľky podnetu a ďalších opatrovateľov v rovnakej situácii, v zmysle vyššie uvedených námietok a so zohľadnením vyššie uvedených záverov obce; (II) vyvinúť iniciatívu smerujúcu k odstráneniu zisteného porušovania práv osôb so zdravotným postihnutím (prostredníctvom legislatívnej zmeny); (III) zriadenie inštitútu zdravotníckej odľahčovacej služby na území Slovenskej republiky (prípadne inej služby zabezpečujúcej krátkodobú intenzívnu zdravotnú starostlivosť (3–6 hod.).
Hoci je to boj na dlhšie časové obdobie, v rámci výkonu mojej funkcie sa ako komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím budem aj naďalej zaoberať problematikou absencie zdravotníckej odľahčovacej služby, budem pravidelne monitorovať legislatívne návrhy zákonov a iniciovať zmenu príslušných právnych predpisov, pretože verím, že každý človek si zaslúži žiť dôstojný život a je povinnosťou štátu mu takýto život umožniť.
[1]
Podľa Článok 8 Európskeho Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.“
[2]
Podľa Článok 10 Dohovoru „Zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že každá ľudská bytosť má prirodzené právo na život, a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie účinného využívania tohto práva osobami so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými.“
[3]
Podľa Článok 19 Dohovoru „Zmluvné strany uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, prijmú účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné využívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti a zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali možnosť zvoliť si miesto pobytu, ako aj to, kde a s kým budú žiť na rovnakom základe s ostatnými a aby neboli nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí; a aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti.“;
[4]
Podľa Článok 25 Dohovoru „Zmluvné strany uznávajú, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na dosiahnutie najlepšieho možného zdravia bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. Zmluvné strany musia najmä poskytovať zdravotnú starostlivosť, ktorú osoby so zdravotným postihnutím vrátane detí a starších osôb špecificky potrebujú v dôsledku svojho zdravotného postihnutia, a to vrátane včasného zistenia, prípadne intervencie a služby určené na minimalizáciu alebo prevenciu ďalšieho zdravotného postihnutia; poskytovať túto zdravotnú starostlivosť čo najbližšie k miestu bydliska danej osoby vrátane vidieckych oblastí; a zamedziť diskriminačné odopretie zdravotnej starostlivosti alebo zdravotníckych služieb alebo jedla a tekutín na základe zdravotného postihnutia.“.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
09.11.2018
13.03.2020
Neexistencia zdravotníckej odľahčovacej služby
Podávateľka podnetu je opatrovateľkou svojho 24 ročného syna, o ktorého sa stará v domácom prostredí, a ktorý je už viac ako 6 rokov na riadenej pľúcnej ventilácii. Jej syn je už od narodenia zdravotne ťažko postihnutou osobou, má ťažkú atrofiu mozgu, je nepočujúci, nevidiaci a ležiaci a vo všetkých úkonoch odkázaný na pomoc inej osoby. Starostl...
Vyjadrenie k výsledku posúdenia podnetu - došlo k porušeniu práva podľa dohovoru aj v rozpore so zákonom a bol navrhnutý prostriedok nápravy (§ 24 zákona č. 176/2015 Z. z.)
Nezadané
Podnet na preskúmanie
KZP/0471/2018/04R
Elektronický formulár
Ukončené
Referát zdravotníctva a sociálneho poistenia
Katarína Kohýlová, LL.M.
Dátumy
Príloha
Veľkosť
21.04.2020
no_image_news.png
image/png
no_image_news.png
image/png
.png
0 MB (261 KB)
0 MB (261 KB)
Stiahnuť