Maliarka Barbara Lebenshart Tomanová (61) je Bratislavčankou, otec bol stredoškolský profesor a matka farmaceutka. Absolvovala gymnázium na Mokrohájskej ulici a výtvarne sa vzdelávala u akad.mal. Miroslava Cipára.
Posledných dvadsať rokov žije v Domove sociálnych služieb Rozsutec v Bratislave. Tu, tvoriac a neúnavne pracujúc vo svojom ateliéri, vyrástla umelkyňa, s tvorbou ktorej sa mohli zoznámiť záujemcovia na mnohých výstavách nielen na Slovensku, ale aj v Prahe, Moskve a Lidiciach. 
Autorka sa vo svojom maliarskom umení zameriava predovšetkým na figurálnu a portrétovú tvorbu. Jej dielo je o to pozoruhodnejšie, že od narodenia žije s rečovými a pohybovými následkami mozgovej obrny, v súčasnosti je na vozíku a nehybnosťou má postihnuté všetky končatiny. 
Osobitné postavenie v portrétovaní osobností u nej zaujíma Edith Piaf. V jej dramatickom životnom osude sa Barbara vzhliada a dokumentuje to sériou jej stvárnení.
Cez židovské korene nás vťahuje do odkazu holokaustu a k biblickým postavám, cez český genetický kód k portrétom pražských kultúrnych dejateľov a cez záujem o svetovú kultúru k portrétom známych umelcov. 
Vo farebnosťou hýriacej  figurálnej tvorbe autorka ponúka dobro i zlo, radosť i smútok, nehu, túžbu, samotu, nádej, krásu ...tak, ako ich život prináša.
Návštevníci výstavy Barbary Lebenshart Tomanovej ocenia autorkine bohaté umelecké inšpirácie, ktorými ich vtiahne do svojich najvnútornejších pocitov. Vyvolané emócie určite privedú k zamysleniu a uznaniu, avšak pri poznaní jej fyzických obmedzení, aj k veľkému obdivu.
Barbara je nielen zrelou maliarkou, ale aj rovnako dobrou poetkou. Odveké tajomstvo tvorby má v jej osobe aj tento rozmer – ukážkouu je príznačná báseň Z môjho života. 

Motto:  Som, myslím, cítim, vidím, milujem všetko, len tmu nenávidím!
Ján Rob Poničan

...a čo si prežila ty, poviete si,
bola som mladé dievča v empírových bielych šatách,
zamilovaná Edith Piaf, vždy nešťastná,
chcela som voľne dýchať ako zvonár u Matky Božej,
ale bola som vždy uväznená do temna chorých,
zažila som trblietky slávy ako Marlene Dietrich,
ale upadla som hlboko na pokraj spoločnosti 
ako Gelsamina (Giulietta)

Bože, čo som ja prežila tragédie...
Barbara Lebenshart Tomanová

Moderátorkou vernisáže bola Barbarina dlhoročná a obetavá radkyňa a priateľka PhDr. Alena Kolesárová – Ličková.
Svoj príspevok predniesla komisárka pre zdravotne postihnutých JUDr. Zuzana Stavrovská a Mgr. Mikuláš Krippel PhD. podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja pre sociálne služby.
O hudobný podtón a spestrenie úvodného okamihu sa so svojimi žiačkami Lindou Dudášovou a Sarah Laurou Valentínovou postarala riaditeľka ZUŠ Eugena Suchoňa Mgr. Zuzana Horváthová.
Výstava je otvorená pre verejnosť v pracovných dňoch v čase, keď je Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím otvorený pre klientov.