nedeľa 15.09.2019

Tabuľkoví ľudia: Úrady hádžu rodičom hendikepovaných detí polená pod nohy

(Plus 7 Dní) Opatrovateľský príspevok pre tých, ktorí sa starajú o príbuzného, je biedny. Aj oň však treba bojovať. Osud sa s nimi naozaj nemazná, rodiny, ktoré majú hendikepované deti, to nemajú jednoduché. No aj tak musia často celé mesiace bojovať o opatrovateľský príspevok či parkovací preukaz invalida.
Klára Dynisová, ktorá má vnučku autistku, vytvorila na Facebooku skupinu, kde si ľudia navzájom radia. Ona sama prešla rakovinou a s dcérou Klárou už niekoľkýkrát bojujú za opatrovateľský príspevok.

Snažia sa

Dlhý stôl v komunitnom centre na Zámockej ulici kúsok pod parlamentom sa zapĺňa. Niektorí ľudia si ťažko sadajú, odkladajú barly, iní usádzajú svoje deti a robia priestor pre invalidný vozík. „Pozdravujú vás aj ďalší, ktorí by radi prišli, najmä z východného Slovenska, ale nemôžu si to dovoliť,“ víta prichádzajúcich energická blondína. Je to Klára Dynisová. Tvorkyňa facebookovej skupiny pre ľudí, ktorí si navzájom radia a pomáhajú s opatrovateľskými príspevkami, preukazmi ťažko zdravotne postihnutých či kompenzáciami. Na stretnutie prichádzajú ľudia najmä zo stredného alebo západného Slovenska. Majú to bližšie. Všetkých spája rovnaký osud, zdravotné postihnutie. Či už ich samých, alebo ich detí. A boj s úradmi o príspevky a pomoc. Každý v skratke vyrozpráva svoj príbeh, aby sa ostatným, s ktorými sa pozná zatiaľ len cez internet, predstavil.

Každú chvíľu

Zakladateľka skupiny Klára je sama zdravotne postihnutá. Prekonala rakovinu. Vedomosti a schopnosti, ako sa brániť proti niekedy zvláštnym postupom úradov, však získala kvôli vnučke. „Sofia má teraz 11 rokov a má ťažký autizmus. Od troch do piatich rokov dcéra poberala predĺžený rodičovský príspevok, potom jej ho však nepredĺžili,“ vysvetľuje Dynisová. Keď úrad práce zamietol žiadosť aj druhýkrát, obrátili sa na ombudsmanku a tá zistila, že úrad práce nepostupoval podľa zákona, a postúpila vec na prokuratúru. „Rodičovský príspevok dcére spätne priznali, ale trvalo to 13 mesiacov,“ hovorí Dynisová. O rok však prišiel ďalší boj, tentoraz o opatrovateľský príspevok. Postup bol rovnaký ako predtým, prvú aj druhú žiadosť zamietli. „Opakovane sme podali podnet u ombudsmanky, príspevok jej napokon priznali. Takisto to trvalo viac ako rok,“ vysvetľuje Dynisová.

„Podľa našich zistení sa do lekárskeho posudku nedostali všetky potrebné informácie z lekárskych správ rozhodujúce pre priznanie príspevku. Ako obsahovo nedostatočný sme hodnotili aj vyhotovený sociálny posudok. Pretože úrad práce pri vydaní rozhodnutia v súvislosti s príspevkom na opatrovanie vychádzal z nedostatočných, nejasných a riadne nezdôvodnených podkladov a zistených skutočností, vo výsledku rozhodnutie nebolo vydané v súlade s článkom 46 odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré v sebe zahŕňa práva na zákonný postup orgánov verejnej správy. S týmto záverom sme sa obrátili na úrad práce a vtedy aj ústredie práce. Ústredie zrušilo rozhodnutie úradu práce a vec vrátilo na nové konanie. Úrad práce vypracoval nové posudky, na zá­klade ktorých podávateľke príspevok na opatrovanie maloletej dcéry priznal,“ vysvetľuje Michaela Pavelková, hovorkyňa Kancelárie verejného ochrancu práv.

Bez mamy to nejde

Opatrovateľský príspevok v podstate nahrádza pre rodinného príslušníka zdravotne postihnutého príjem. Vláda ho nedávno zvýšila na úroveň čistej minimálnej mzdy, teda na 430 eur mesačne. „Títo ľudia si to bezpochyby zaslúžia a zaslúžia si aj viac, pretože nikto nemôže poskytnúť osobe s ťažkým zdravotným postihnutím lepšiu starostlivosť ako jeho najbližší,“ nedávno vyhlasoval minister práce Ján Richter. Ľudia na stretnutí to síce chvália, no hovoria, že im pripadá, akoby bolo ťažšie ho získať. Aj dcéra Kláry Dynisovej o príspevok vlani prišla. „Opakovane sme podali podnet u ombudsmanky, je to v štádiu riešenia. Prešiel viac ako rok a mama je doma bez príjmu. Zo všetkých posudkov vypichli lekársku správu o tom, že vnučka má nadpriemerné IQ. Tá bola pritom z roku 2012,“ tvrdí Dynisová. „Aktuálne preskúmavame nový podnet, podľa ktorého došlo k prehodnoteniu zdravotného stavu dcéry podávateľky a z neho vyplývajúcej odkázanosti na kompenzáciu dôsledkov ťažko zdravotne postihnutej osoby tak, že dieťaťu sa údajne zlepšil zdravotný stav a že už ani nie je posudzované ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Po podaní odvolania ústredie práce lekárske posúdenie zmenilo tak, že maloletá síce je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaná na kompenzácie dôsledkov okrem potreby sprievodcu. Podnet je stále v štádiu riešenia, v súčasnosti vyhodnocujeme stanovisko úradu práce,“ vraví Pavelková z kancelárie ombudsmanky.

„Sofia má pritom ťažké symptómy autistického spektra, poruchu pozornosti a hyperaktivitu, obsesívno-kompulzívnu poruchu a iné diagnózy. Je integrovaná v klasickej škole s asistentom učiteľa,“opisuje vnučku. Sofia je podľa nej ľahko vystresovateľná, úzkostlivá, má rokmi zaužívané rituály a potrebuje časté lekárske kontroly kvôli liekom. „Vo všetkom potrebuje dohľad blízkej osoby, teda mamy. Nevie ísť sama do školy. Lekári špecialisti, ktorí ju dlhodobo liečia, opakovane odporúčajú zvýšenú starostlivosť matky, to znamená, že matka dieťaťa by mala dostávať príspevok na opatrovanie, ale úrady odporúčania akosi neberú do úvahy,“ dodáva babka malej Sofie. Tú jej mama musí vodiť až k dverám triedy a po štyroch hodinách po ňu prichádza. „Ako si môže nájsť robotu na necelé štyri hodiny, kto takto zamestná mamu autistického dieťaťa?“pýta sa Dynisová.

Byt v dražbe

Obrovské problémy pre odňatý opatrovateľský príspevok postihli aj rodinu Ambrušovcov. „Vlani nám takmer vydražili byt, lebo sme žili len z manželovho platu a mohli sme si dovoliť platiť iba jedlo,“ vraví Ingrid Ambrušová. Tá sa stará o syna Petra (17), ktorý má detskú mozgovú obrnu, roztrúsenú sklerózu a je mentálne zaostalý. „O opatrovateľský príspevok sme prišli, lebo úradníci zhodnotili, že syn dozrel. Stalo sa to po tom, ako sme požiadali o príspevok na pohonné látky. Nerozumiem tomu, ako mohol dozrieť. Chodí do špeciálnej školy a keď som to ukázala riaditeľovi, horko sa zasmial a krútil nad tým hlavou,“ vysvetľuje Ambrušová. Ako dodáva, podľa úradníkov by mala pracovať. „Ale kamkoľvek prídem a poviem, že mám ťažko postihnuté dieťa, hneď sa pýtajú, čo mu je a ako to budem riešiť s ním a s prácou. A hneď o robotu aj prídem,“ hovorí. Dodáva, že syn je nevyspytateľný. „Zapol napríklad sporák a zabudol naň,“ hovorí. Ich prípad sa stále rieši, keďže sa proti odňatiu príspevku odvolala.

Nech ide pracovať

So synom Ernestom (18) prišla na stretnutie Petra Baranová. Ernest mal od detstva veľké problémy s obličkami. Neskôr absolvoval transplantáciu. No objavili sa ďalšie problémy s chrbticou a pľúcami. „Veľmi rýchlo sa unaví. Žiadali sme o invalidný dôchodok, no uznali ho za invalidného len na 60 percent. Vraj má ísť pracovať,“hovorí Petra Baranová. Jej sa časť rokov, počas ktorých sa o neho starala, nepočíta ani do dôchodku. „Ernest nemôže byť pre transplantovanú obličku na slnku, môže robiť v chránenej dielni. Snaží sa aspoň študovať, no pre rýchlu únavu je to pre neho náročné,“ vysvetľuje Baranová.

Gynekológ posudzuje chrbticu

Častá kritika ľudí na stretnutí smerovala na posudkových lekárov. Hodnotia vraj diagnózy mimo svojho odboru. Napríklad neurologické ochorenie chrbtice vraj v jednom prípade hodnotil gynekológ. Podnety tohto typu dostáva aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. „Za základný problém považujem nie celkom jednoznačnú právnu úpravu v tejto oblasti. Zákon stanovuje podmienku, že lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár, teda lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo,“ hovorí komisárka Zuzana Stavrovská.

Ako dodáva, podľa zákona takýto lekár spolupracuje so špecialistami. „Zákon však nikde bližšie nedefinuje uvedenú spoluprácu, respektíve jej vyznačenie v posudku. V prípade podnetu s námietkou inej špecializácie posudkového lekára, pod ktorú patrí diagnóza žiadateľa o kompenzácie, žiadam príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o preukázanie súčinnosti s lekárom v príslušnom špecializačnom odbore. V tejto oblasti vidím priestor na jednu z mojich úloh, ktorou je iniciovať zmenu uvedeného zákona tak, aby posudkový lekár bol povinný vykonať posúdenie žiadateľa o kompenzácie v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore,“ vysvetľuje Stavrovská.

Podľa najnovších poznatkov

Dodáva, že ako komisárka eviduje viacero podnetov týkajúcich sa nejednotného, nesprávneho, ale aj nespravodlivého posudzovania miery invalidity pri jednotlivých zdravotných postihnutiach na účely invalidného dôchodku, ako aj miery funkčnej poruchy na účely kompenzácií. „Pre túto oblasť som podala návrhy a prijala opatrenia. V rámci medzirezortných pripomienkových konaní k zákonu o sociálnom poistení som predložila viaceré návrhy na zmenu. Najmä aby percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov k tomuto zákonu bola stanovená tak, aby bola v súlade s najnovšími poznatkami vedy a techniky a aby odzrkadľovala reálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,“ dodáva Stavrovská.



 Zdroj: Plus 7 Dní

Celý článok na portáli pluska.sk