Rodičia detí s autizmom či Aspergerovým syndrómom narážajú na odmietnutie opatrovateľského príspevku. Ide o legislatívnu a systémovú nezrovnalosť

O situácii chlapca s autizmom a jeho mamy sme sa dozvedeli od redaktorky RTVS, ktorá nás oslovila do pripravovanej reportáže. Keďže ide o dôležitú tému týkajúcu sa mnohých rodín, zverejňujeme rozšírené odpovede poskytnuté RTVS, ktoré pre krátky časový priestor neboli v reportáži odvysielané.

Stretávate sa s takýmito prípadmi?
Aké majú možnosti rodiny s autistickým deťmi, keď im úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nepriznajú opatrovateľský príspevok na dieťa, ktoré nechodí do školy na celé vyučovanie, no zároveň nemôže byť doma samo?
V čom vidíte chybu, prečo sa to deje?

Áno, stretávame sa s tým často, najmä v prípade detí s autizmom či Aspergerovým syndrómom, ale aj s ďalšími zdravotnými postihnutiami patriacimi do kategórie duševné poruchy a poruchy správania. Dlhodobo poukazujeme na legislatívnu a systémovú nezrovnalosť (napr. aj v najnovšej výročnej správe), ktorá spočíva v tom, že posudzovanie odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (čo je podmienkou pre vznik nároku na príspevok na opatrovanie) je v praxi zamerané najmä na posudzovanie fyzickej neschopnosti vykonávať sebaobslužné úkony (v zmysle posudzovania funkčnosti končatín a schopnosti hýbať sa). Len 1 z 12 bodov, ktoré sa posudzujú a bodujú rovnako, reflektuje aj obmedzenia mentálneho charakteru (tzv. potreba dohľadu), resp. čiastočne sa to odzrkadľuje v potrebe pomoci pri dodržiavaní liečebného režimu. Môžeme teda hovoriť o nerovnocennom prístupe k jednotlivým druhom zdravotného postihnutia, čo sa týka nastavenia posudkového systému (fyzické verzus mentálne/duševné).
 
V prípade detí narážame aj na nekompatibilitu kompenzačného systému ako podpory rodiča pri starostlivosti o dieťa s zdravotným postihnutím a školského systému, ktorý zabezpečuje počas dňa starostlivosť o dieťa a rodič tak môže chodiť do práce. Často sa stáva, že škola dieťa odkáže na domáce vzdelávanie (keď je potrebné, aby rodič ostal s dieťaťom doma), ale kompenzačný systém (peňažný príspevok na opatrovanie) na to nijak nereflektuje a štát neposkytuje rodičovi riešenie, ako môže byť rodič doma s dieťaťom, ktoré nechodí prezenčne do školy, resp. len v čiastočnom rozsahu (4, a nie 8 hodín denne). Rodič má len veľmi málo možností, ako zabezpečiť starostlivosť o dieťa s autizmom, ak nedostane peňažný príspevok na opatrovanie, a teda nemá príjem.
 
Opakovane na to upozorňujeme v našich výročných správach o činnosti Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny, aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, no zatiaľ k náprave nedošlo. 

Naposledy komisárka Zuzana Stavrovská otvorila problematiku systému posudzovania odkázanosti na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia v septembri 2022 na stretnutí so štátnou tajomníčkou MPSVaR Soňou Gaborčákovou. Boli sme informovaní, že rezort práce  pripravuje komplexnú zmenu systému posudzovania: má sa prejsť na hodnotenie podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) – metodikou WHODAS.  Ministerstvo potvrdilo, že prizve do pracovnej skupiny aj Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Nový systém jednotnej posudkovej činnosti, ktorý by mal vychádzať z metodiky sebahodnotenia, by mal začať fungovať v praxi v prvom štvrťroku 2024. Nový systém posudzovania odkázanosti vítame, pretože môže priniesť aj zmeny v prípade detí s Aspergerovým syndrómom alebo autizmom, ktoré v súčasnosti často nemajú zabezpečené sociálne služby a ich opatrovatelia – rodičia márne žiadajú o opatrovateľský príspevok. Boli sme informovaní, že na jeseň 2022 nám príde pozvánka do pracovnej skupiny, ktorá to bude pripravovať, no nestalo sa tak. Nevieme teda, či táto pracovná skupina už funguje, a či sa teda zmena posudzovania odkázanosti na kompenzácie reálne pripravuje tak, ako nám bolo avizované v reakcii na dlhodobo ukladané opatrenia v tejto veci.
 

Je pravdou, že posudzovanie žiadosti o opatrovateľský príspevok závisí od mesta, kde oň požiadajú?
Je v našej legislatíve správne upravená diagnóza autizmu práve v súvislosti s týmito posudkami? 

Nezaznamenali sme, že by záležalo na tom, ktorý úrad posudzuje odkázanosť na opatrovanie, ale skôr záleží na tom, ako posudzujúca osoba (na úrade práce) chápe a vníma, že poškodenia mozgových funkcií sú rovnako závažné ako poškodenia iných orgánov (napr. končatín) a odkázanosť na pomoc nesúvisí s nejakým nedostatkom snahy rodiča či dieťaťa, a že zdravotné postihnutie tohto charakteru nie je odstrániteľné správnou výchovou, vedením a podobne, ako často nachádzame v argumentácii zamietavých rozhodnutí úradov práce.

Problém môže byť aj v samotných interných metodických postupoch ústredia práce, ktoré obsahujú inštrukcie, ako má pracovník úradu práce postupovať, no tieto metodické postupy nie sú verejne dostupné, následne ani obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia, pričom v niekoľkých prípadoch sme zistili, že ich znenie bolo oproti zneniu zákona reštriktívne, teda zužovali podmienky vzniku nároku oproti zneniu samotného zákona (to je ale protizákonné).


 
 Bojujú o opatrovateľský príspevok na syna (Reportáž odvysielaná v Správach RTVS 19. 4. 2023 o 19:00)
 




Odkaz na reportáž:
RTVS (19. 4. 2023): Správy RTVS - Televízny archív – pôvodná tvorba i športové relácie online
 
Fotografie:
Správy RTVS (19. 4. 2023)