piatok 11.03.2016

Príhovor komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím

Dovoľte mi, prosím, aby som začala celkom tradične. Sme na začiatku. Sme na začiatku plnenia náročných úloh, ktoré súvisia so zavedením inštitútu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím do právneho poriadku Slovenskej republiky. Takýto okamih prirodzene zvádza k veľkým očakávaniam, vyjasňovaniu predstáv, prijímaniu predsavzatí i vyhodnoteniu skutočností, ktoré tomuto momentu predchádzali.
 
Základným predpokladom vzniku inštitútu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím bolo schválenie zákona Národnej rady SR zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) dňa 25. júna 2015 (účinnosť 1. septembra 2015).

Zákon vytvoril inštitucionálne zabezpečenie verejnej ochrany práv dieťaťa a verejnej ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím. Predmetom jeho právnej úpravy je úprava pôsobnosti, postavenia, voľby, podmienok výkonu funkcie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj zriadenie a úlohy Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. V tomto príspevku bude ďalej venovaná pozornosť len tým ustanoveniam zákona, ktoré sa zaoberajú problematikou práv osôb so zdravotným postihnutím.

Prijatím zákona splnila naša republika svoj dlh voči medzinárodným záväzkom vyplývajúcim z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor“). Dohovor prijatý v roku 2006 nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť 25. júna 2010.
V článku 33 ods. 2 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa zmluvné strany Dohovoru zaviazali v súlade so svojím právnym a správnym systémom zachovávať, posilňovať, zriadiť alebo ustanoviť na vnútroštátnej úrovni systém zahŕňajúci jeden, prípadne viac nezávislých mechanizmov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania tohto dohovoru. Pri ustanovovaní alebo zriaďovaní týchto mechanizmov zmluvné strany prihliadajú na zásady týkajúce sa postavenia a činnosti vnútroštátnych inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv.
Na Slovensku práve reprezentatívne organizácie vyvíjali veľké úsilie na presadzovanie myšlienok dohovoru a prijatie zákona, za čo im patrí moje veľké uznanie a srdečná vďaka.

Zámerom toho príspevku je venovať pozornosť najmä problematike pôsobnosti a oprávneniam komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ďalej len „komisár“).
Podľa ustanovenia § 8 sa komisár podieľa na ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím podporou a presadzovaním práv priznaných osobe so zdravotným postihnutím medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide o vyššie uvedené medzinárodné dohovory.

Komisár je nezávislý orgán, ktorý svoju pôsobnosť vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis ustanovuje kompetencie v oblasti ochrany ľudských práv. Týmto ustanovením je jednoznačne deklarované nezávislé postavenie komisára v súlade s prílohou rezolúcie 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Parížske princípy). V Dôvodovej správe k zákonu je konštatované, že vzhľadom na skutočnosť, že komisár sa podieľa na ochrane práv podporou a presadzovaním práv osobitne zaručených špecifickým skupinám, ktorými sú osoby so zdravotným postihnutím, medzinárodnými dohovormi, jeho nezávislosť okrem iného spočíva aj v tom, že orgány verejnej moci nemôžu zasiahnuť do výkonu jeho pôsobností a oprávnení.

Možnosť obrátiť sa na komisára vo veci porušovania alebo ohrozovania práv osôb so zdravotným postihnutím je koncipovaná širokým spôsobom. Dôvodová správa uvádza, že právna úprava umožňuje urobiť podania aj subjektov dotknutých nepriamo.

Každý má právo obrátiť sa na komisára vo veci porušovania práv osoby so zdravotným postihnutím alebo ohrozovania práv osoby so zdravotným postihnutím.

Fyzická osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, má právo obrátiť sa na komisára priamo alebo prostredníctvom inej osoby bez vedomia zákonného zástupcu (opatrovníka). Dieťa má právo obrátiť sa na komisára rovnako ako na komisára pre deti, teda samo alebo prostredníctvom inej osoby aj bez vedomia rodičov, poručníka, opatrovníka alebo inej osoby, ktorej bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.
Každý, kto má právo obrátiť sa na komisára, môže pri styku s komisárom používať svoj materinský jazyk a komunikovať vo forme komunikácie pre neho prístupnej. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Zákon podrobne upravuje postup pri vybavovaní podnetu. Komisár môže posudzovať dodržiavanie práv osoby so zdravotným postihom aj na základe vlastnej iniciatívy.

Pôsobnosť komisára sa vzťahuje na subjekty, ktoré pôsobia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím, alebo ktorých činnosť sa môže práv osôb so zdravotným postihnutím dotýkať.
Podľa ustanovenia § 9 ide o tieto subjekty:
  1. orgány verejnej správy, ktorými sú na účely tohto zákona orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného predpisu zasahujú do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a
  2. právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov neuvedených v predchádzajúcom bode.

Komisár nemá právomoc zasahovať do súkromných vzťahov.

Pôsobnosť komisára sa nevzťahuje na výkon právomocí národnej rady, prezidenta, vlády, ústavného súdu, prokuratúry, súdu, najvyššieho kontrolného úradu, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, spravodajských služieb a na výkon právomocí policajta, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní, to neplatí, ak ide o právomoci, ktoré tieto orgány vykonávajú ako orgány verejnej správy.
Zákon v ustanovení § 10 vypočítava široké oprávnenia komisára pri posudzovaní a monitorovaní práv osôb so zdravotným postihnutím, presadzovaním záujmov týchto osôb v spoločnosti, organizovaní aktivít na podporu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím a na zvyšovanie povedomia o ich právach. 

Komisár je oprávnený požadovať od povinných subjektov informácie a údaje na účely posúdenia dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím ako aj na účely monitorovania dodržiavania týchto práv. Ďalej je oprávnený požadovať k výsledkom posúdenia stanoviská a prijatie opatrení, ak výsledkom posúdenia alebo monitorovacej činnosti bolo zistené porušenie alebo ohrozenie práva osoby so zdravotným postihnutím, ako aj navrhovať prostriedky nápravy týmto subjektom.

Komisár je oprávnený od subjektov požadovať kópie spisovej dokumentácie, vrátane kópií dokladov, obrazových záznamov, zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov. Osobitným oprávnením komisára je požadovať od orgánov verejnej správy výkon ich oprávnení. Osobitosť oprávnenia spočíva v tom, že takúto pôsobnosť doposiaľ nemá žiadny orgán, ktorému osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ľudských práv.

Komisár je oprávnený hovoriť aj bez prítomností tretích osôb s osobou so zdravotným postihnutím, ktorá je umiestnená v mieste, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, detencia, ochranné liečenie alebo ústavné liečenie, alebo v mieste, kde sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie alebo predbežné opatrenie.

Ďalším závažným oprávnením komisára je predkladať oznámenia v mene osoby so zdravotným postihnutím alebo osôb so zdravotným postihnutím podľa opčného protokolu, v prípade, ak sa vyčerpali všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky (to neplatí v prípade, ak sa uplatňovanie opravných prostriedkov bezdôvodne predlžuje, alebo ak je nepravdepodobné, že prinesú účinnú nápravu). Rovnaké právo majú podľa ustanovenia čl. 1 citovaného protokolu aj osoby so zdravotným postihnutím ako aj skupiny osôb so zdravotným postihnutím.

Komisár je oprávnený podávať vyjadrenia v individuálnych prípadoch, ktoré posudzoval a vydávať stanoviská vo veciach dodržiavania práv osoby so zdravotným postihnutím. Môže tiež navrhovať prostriedky nápravy podľa výsledkov posúdenia veci alebo podľa výsledkov monitorovacej činnosti.

Komisár je oprávnený zúčastniť sa konania podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi. Zákon osobitne upravuje výlučné právo komisára hovoriť aj bez prítomnosti tretej osoby s osobou so zdravotným postihnutím v kolúznej väzbe.

Každoročne do konca marca je komisár povinný podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok. Súčasťou tejto správy sú najmä poznatky z jeho činnosti a návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Zákon oprávňuje komisára predložiť aj mimoriadnu správu, ak zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušovanie práv osôb so zdravotným postihnutím alebo ohrozovanie práv osôb so zdravotným postihnutím je závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb so zdravotným postihnutím. Súčasťou mimoriadnej správy môže byť aj návrh, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady.

Z uvedeného výpočtu oprávnení komisára vyplýva, že ide o široké oprávnenia závažného charakteru. Pre účely plnenia činností, ktoré vyplývajú z týchto oprávnení zriadil zákon Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ďalej len „úrad“) so sídlom v Bratislave. Úrad je právnická osoba, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra. Štatutárnym orgánom úradu je komisár.

Úlohy úradu plnia riaditeľ úradu a zamestnanci v právnom vzťahu podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Riaditeľa vymenúva a odvoláva komisár. Podrobnosti o organizácii, činnosti a úlohách úradu upravuje štatút.
Zákon upravuje aj voľbu, podmienky výkonu a zániku funkcie komisára. Historicky prvá voľba komisára sa uskutočnila 2. decembra 2015. Z ustanovenia § 30 ods. 2 vyplýva komisárovi povinnosť začať výkon svojej pôsobnosti najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zvolenia. Tento časový priestor dal zákon komisárovi za účelom utvorenia podmienok pre fungovanie úradu a riadny výkon funkcie.
Dňa 3. marca 2016 môžem konštatovať, že táto povinnosť je splnená. Úrad má svoje sídlo, prvých zamestnancov a začal vykonávať svoju pôsobnosť.

Zároveň sa mi žiada ľudsky povzdychnúť, že už len samotné hľadanie vyhovujúcich bezbariérových priestorov potvrdili opodstatnenosť zákonom poskytnutej časovej rezervy, ako aj potrebu prijatia zákona.

Na našej webovej stránke budeme pravidelne uverejňovať podrobnejší výklad jednotlivých ustanovení zákona, oboznamovať o našej činnosti, odpovedať na vaše otázky a reagovať na podnety. Bez spolupráce s jednotlivcami, osobami so zdravotným postihnutím, ich reprezentatívnymi organizáciami, rodinnými príslušníkmi, priateľmi a známymi, profesionálnymi pracovníkmi, či subjektmi povinnými podľa zákona, je naša činnosť nemysliteľná.


JUDr. Zuzana Stavrovská
komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím