štvrtok 09.04.2020

Návrh opatrení na podporu chránených dielní, chránených pracovísk a registrovaných sociálnych podnikov v mimoriadnej situácii spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 (Koronavírus)

Vážený pán Minister, dovoľujeme si predložiť Vám materiál vypracovaný subjektami, ktoré zastupujú mnohých ľudí so zdravotným postihnutím v pracovnom prostredí (chránené dielne, chránené pracoviská, sociálne podniky).
Predmetom materiálu je upozornenie na situáciu v tejto oblasti zamestnanosti, na doteraz neriešené postupy a návrhy na prijatie opatrení pre túto oblasť.
VEC: Návrh opatrení na podporu chránených dielní, chránených pracovísk a registrovaných sociálnych podnikov v mimoriadnej situácii spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 (Koronavírus)

Približne 10% z celkového počtu osôb so zdravotným postihnutím aktívnych na trhu práce[1] pracuje vďaka príspevku vyplácaného v zmysle § 60 (Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov) alebo § 53g (Vyrovnávacie príspevky integračnému podniku) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v zmysle neskorších predpisov. Pracovné uplatnenie mnohých z nich je možné len vďaka pracovnému asistentovi, ktorého mzda je rovnako zabezpečená prostredníctvom príspevku vyplácaného v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (§ 59).

O vyplácanie príspevkov v zmysle uvedených opatrení sa môže uchádzať 1 717 chránených dielní (údaj ku 31.12.2019), 4 593 chránených pracovísk (údaj ku 31.12.2019) a 99[2] registrovaných sociálnych podnikov (údaj ku 7.4.2020). V hrubom odhade je možné tvrdiť, že uvedené entity v súčte zamestnávajú cca 11 000 ľudí so zdravotným postihnutím. Vo významnej väčšine zamestnancov so zdravotným postihnutím ide o ľudí, ktorých zotrvanie v zamestnaní je podmienené príspevkom na úhradu ich celkovej ceny práce, nakoľko ide o zamestnancov, ktorým ich zdravotný stav nedovoľuje podávať pracovné výkony, prostredníctvom ktorých je možné pokryť všetky náklady spojené s ich zamestnávaním.
Okrem ľudí so zdravotným postihnutím uvedené entity zamestnávajú ďalších cca 2 500 ľudí bez zdravotného postihnutia, náklady na ich cenu práce však nie sú hradené z príspevkov vyplávaných v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Vzhľadom na to, že chránené dielne a sociálne podniky nevykonávajú momentálne hospodársku činnosť, tieto nie sú schopné generovať ani príjmy, ktoré by mohli použiť na splnenie zákonných povinností súvisiacich so zamestnávaním

zamestnancov bez zdravotného postihnutia. Chránené dielne a sociálne podniky spravidla nemajú vytvorené dostatočné finančné rezervy na to, aby mohli naďalej zamestnávať takýchto zamestnávateľov a reálne hrozí, že budú musieť pristúpiť k rozväzovaniu pracovných pomerov s nimi. Toto však spôsobí nielen nárast nezamestnanosti, ale zároveň vytvorí dodatočné náklady sociálnych podnikov a chránených dielní súvisiace so zákonnými povinnosťami voči týmto zamestnávateľom (napríklad odstupné). V situácii, ktorej momentálne chránené dielne a sociálne podniky čelia to znamená, že sa stanú dlžníkmi nielen voči sociálnym a zdravotným poisťovniam, ale aj voči samotným zamestnancom, s ktorými rozviažu pracovný pomer. V takom prípade sa iba zvýši riziko toho, že nebudú môcť čerpať podporu z prípadných iných finančných nástrojov, ktoré by im umožnili vzniknutú situáciu preklenúť.

Chránené dielne, chránené pracoviská a registrované sociálne podniky zamestnávajú ľudí, ktorí často trpia zníženou mierou imunity, ich dochádzanie na pracovisko v čase pandémie, preto ich zamestnávatelia často vyhodnotili ako vysoko rizikové. Vo väčšine prípadov rovnako nie je možné nariadiť prácu z domu (okrem iného i vďaka neprítomnosti pracovného asistenta), preto množstvo z týchto organizácií svoju prácu prerušilo, ich záväzok voči zamestnancom však trvá.
 
Napriek tomu, že uvedené entity je možné zaradiť do kategórie malých a stredných podnikateľov, tieto sa o záchranné opatrenia, ktoré Vláda SR pre uvedenú kategóriu podnikateľov pripravila, vo väčšine prípadov nemôžu uchádzať nakoľko:
  • Neboli uzatvorené na základe rozhodnutia hygienika.
  • Často nemajú vysporiadané záväzky voči štátu za predchádzajúci mesiac (vzhľadom na fakt, že väčšina prevádzok svoju činnosť prerušila okolo 16.3.2020, organizáciám vypadlo cca 50% mesačného obratu, preto často neboli schopné uhradiť svoje záväzky voči sociálnej/zdravotnej poisťovni).

Preto navrhujeme a žiadame:
  • Aby vyplácanie príspevkov v zmysle § 59 (príspevok na činnosť pracovného asistenta) podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v zmysle neskorších predpisov NEBOLO krátené na základe neprítomnosti zamestnanca so ZP na pracovisku[3] a vzhľadom na výpadok príjmov z hospodárskej činnosti, prostredníctvom ktorej je mzda pracovného asistenta dofinancovaná, vyplácanie príspevku na mzdu pracovného asistenta bolo dočasne navýšené na 100% ceny práce pracovného asistenta, a to bez ohľadu na to, či pracovný asistent vykonáva svoju činnosť na základe pracovno-právneho vzťahu (ako zamestnanec) alebo vykonáva túto činnosť na základe dohody so SZČO v zmysle Občianskeho zákonníka.
  • Aby vyplácanie príspevkov v zmysle § 60 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v zmysle neskorších predpisov NEBOLO krátené na základe počtu odpracovaných dní alebo neprítomnosti pracovníka na pracovisku.
  • Aby vyplácanie príspevkov v zmysle § 53g zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v zmysle neskorších predpisov určených pre dotáciu ceny práce zamestnancov integračných sociálnych podnikov znevýhodnených z dôvodu spočívajúcom v ich zdravotnom stave BOLO počas trvania výnimočného stavu dočasne navýšené na 100% ceny práce do maximálnej, zákonom určenej výšky. Ako dôvod uvádzame výpadok hospodárskej činnosti, ktorou sociálne podniky mzdy zamestnanca dofinancovali (25%).
  • Aby náklady zamestnávateľa na PN zamestnanca boli považované za oprávnený výdavok mzdových nákladov v prípade všetkých troch opatrení.
  • Aby vznikol nový nástroj na vykrytie nákladov zamestnávateľa súvisiacich s vyplácaním miezd zamestnancov bez zdravotného postihnutia, na ktorých ani chránené dielne ani sociálne podniky nečerpajú príspevky v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v zmysle neskorších predpisov, bez ktorých by však prevádzkovanie nebolo možné.

Sme otvorení diskusii o vylepšeniach návrhov, ktoré pomôžu tým, ktorí najviac prispievajú k zamestnávaniu ľudí so zdravotným postihnutím.


S pozdravom,


Zuzana Poláčková, Nezávislá platforma SocioFórum, o.z.
Maria Machajdíková, SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien
Zuzana Stavrovská, Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím
Iveta Mišová, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR
Branislav Mamojka, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR
Tatiana Winterová, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska
 
[1] Cca 38% z celkového počtu osôb so zdravotným postihnutím v produktívnom veku prispieva do systému sociálneho poistenia, na základe Čoho je možné predpokladať, že títo sú aktívni na trhu práce.
[2] Registrovaných sociálnych podnikov je k uvedenému dátumu registrovaných 100, jeden však nie je registrovaný ako integračný, preto nemá nárok na kompenzačnej pomoci.
[3] Výška mesačnej mzdy pracovného asistenta je v prípade neprítomnosti pracovníka so ZP, ktorému pracovný asistent pomáha, úmerne krátená.