Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Znevýhodnenie invalidných dôchodcov z mladosti pri určení sumy ich invalidného dôchodku
Príbeh 28/2020 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2020
štvrtok 07.11.2019
nedeľa 31.01.2021
Znevýhodnenie invalidných dôchodcov z mladosti pri určení sumy ich invalidného dôchodku
Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému slobodu a rovnosť v dôstojnosti i v právach bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Zároveň Ústava Slovenskej republiky garantuje občanom právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Spôsob určenia sumy invalidného dôchodku z mladosti je upravený v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nemožnosť fyzických osôb - invalidných dôchodcov z mladosti dobrovoľne sa dôchodkovo pripoistiť a dodatočne spätne zaplatiť poistné, ktoré by mohlo ovplyvniť výšku ich invalidného dôchodku, je zjavne diskriminačné a znevýhodňujúce v porovnaní s fyzickými osobami, ktoré sa stali invalidnými po dovŕšení plnoletosti.
Príbeh 28/2020 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2020
štvrtok 07.11.2019
nedeľa 31.01.2021
Ročne sa niekoľko podávateľov obracia na mňa so žiadosťou o pomoc vo veci navýšenia ich invalidných dôchodkov „z mladosti“.
Jednou z nich je aj podávateľka podnetu, ktorá žiadala o pomoc pri riešení znevýhodneného postavenia invalidných dôchodkov z mladosti pri určení ich invalidného dôchodku v porovnaní s tzv. klasickými invalidnými dôchodkami. Ako príklad uviedla výpočet invalidného dôchodku z mladosti a invalidného dôchodku dvoch vekovo rovnakých osôb s rovnakou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
Príklad 1:
21 ročná osoba, od narodenia s diagnózou detská mozgová obrna, je odkázaná na invalidný vozík. Študuje na vysokej škole a má priznaný percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Od 18. roku veku (od roku 2016) poberá invalidný dôchodok z mladosti približne vo výške 0,67 x 44 x 10,9933 = 324 EUR mesačne. Po valorizáciách invalidný dôchodok z mladosti v roku 2019 predstavuje cca 340 EUR mesačne.
Príklad 2:
21 ročná osoba, ktorá vo svojich 21 rokoch (v roku 2019) mala autonehodu s následnou amputáciou dolných končatín a je odkázaná na invalidný vozík.
Študuje na vysokej škole a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Táto osoba si dodatočne spätne zaplatí poistné za jeden rok, napr. za rok 2018 z vymeriavacieho základu 1600 EUR, t. j. do systému sociálneho poistenia zaplatí sumu 5520 EUR (460 EUR x 12 mesiacov). Invalidný dôchodok tejto osoby bude 1 542 x 42 x 12,6657 = 820 EUR mesačne.
Rozdiel v sume invalidných dôchodkov u týchto dvoch osôb predstavuje 480 EUR mesačne. Oprávnene sa ma podávateľka podnetu spýtala, či takýto finančný rozdiel je trestom pre toho, kto mal smolu, že sa narodil so zdravotným postihnutím. Je život takejto osoby menej hodnotný a menej nákladný ako život vekovo rovnakej osoby, ktorá sa stala invalidnou v dospelosti?
Sociálna poisťovňa mi predložila písomné vyjadrenie, podľa ktorého o invalidných dôchodkoch z mladosti rozhoduje v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“). Zároveň poukázala na skutočnosť, že invalidný dôchodok z mladosti je vzhľadom na svoj charakter neporovnateľný s ostatnými dávkami dôchodkového poistenia, v ktorých sa prísne zohľadňuje princíp zásluhovosti. Zákon o sociálnom poistení umožňuje dodatočne zaplatiť dôchodkové poistenie každej fyzickej osobe počas období taxatívne vymenovaných v § 142 ods. 3 tohto zákona. Zdôraznila, že takto
dodatočne zaplatené poistné môže mať vplyv na sumu invalidného dôchodku jedine vtedy, ak bolo zaplatené za obdobie spadajúce do obdobia pred vznikom invalidity
. Ak by osoba, ktorej bola priznaná invalidita v čase nezaopatrenosti, t. j. v období, keď pre nepriaznivý zdravotný stav nemohla byť vôbec dôchodkovo poistená, dodatočne zaplatila poistné, takto zaplatené poistné je vo vzťahu k sume vyplácaného invalidného dôchodku z mladosti bezpredmetné a žiadnym spôsobom neovplyvní jeho výšku.
Ako komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím plne rešpektujem právne predpisy Slovenskej republiky a aj postup Sociálnej poisťovne v spôsobe určenia invalidného dôchodku z mladosti. Poukazujem však na zjavné znevýhodnenie invalidných dôchodcov z mladosti voči tzv. klasickým invalidným dôchodcom pri stanovení výšky ich dôchodku.
Podľa Článku 39 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Podrobnosti o týchto právach ustanoví zákon. Týmto zákonom je predovšetkým Zákon o sociálnom zabezpečení a súvisiace zákony, najmä Zákon o životnom minime a Zákon o zamestnanosti. Úroveň hmotného zabezpečenia musí byť v intenciách Článku 39 ods. 1 Ústavy SR primeraná tak vo vzťahu k predchádzajúcej úrovni hmotného zabezpečenia, ktorú mal občan pred vznikom sociálnej udalosti, ktorou je dovŕšenie dôchodkového veku (princíp zásluhovosti); ako aj vo vzťahu k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov (princíp solidarity). Filozofia právnej úpravy systému sociálneho poistenia
vychádza predovšetkým z kombinácie princípu zásluhovosti, z princípu individuálnej zodpovednosti a z princípu osobnej participácie poistenca na tvorbe zdrojov a primeranej miery solidarity. Kombinácia týchto princípov je nevyhnutná najmä z hľadiska finančnej udržateľnosti sociálneho systému.
Čo vlastne invalidný dôchodok z mladosti je?
Invalidný dôchodok fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, tzv. invalidný dôchodok z mladosti predstavuje atypickú dávku sociálneho poistenia. Ide o nepríspevkovú dôchodkovú dávku, ktorá sa poskytuje fyzickej osobe z invalidného poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení bez ohľadu na to, či táto osoba platila poistné na dôchodkové poistenie. Je to obligatórna, opakujúca sa peňažná dávka, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Pre vznik nároku na invalidný dôchodok z mladosti sa nevyžaduje splnenie podmienky získania potrebnej doby dôchodkového poistenia. Jedinou podmienkou pre priznanie tohto dôchodku je vznik invalidity v období, v ktorom je fyzická osoba nezaopatreným dieťaťom, t. j. v období pred dosiahnutím plnoletosti a trvalý pobyt tejto fyzickej osoby je na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že invalidný dôchodca z mladosti nepracoval, nemal vymeriavacie základy, z ktorých by platil poistné na invalidné poistenie, Zákon o sociálnom poistení stanovil spôsob určenia sumy invalidného dôchodku z mladosti a to ako súčin troch hodnôt:
osobného mzdového bodu, (ktorý je pre invalida z mladosti pevne stanovenou konštantou 0,67), pričom sa zohľadňuje aj percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou, tak ako u ostatných poistencov,
obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku,
aktuálnej dôchodkovej hodnoty (pre rok 2019 bola určená vo výške 12,6657, pre rok 2020 bola vo výške 13,6361).
Sociálna poisťovňa tak po dosadení konkrétnych hodnôt, viažucich sa invalida z mladosti jednoduchým spôsobom vypočíta základnú sumu jeho invalidného dôchodku, na ktorú mu vznikne nárok v čase, keď bol po dosiahnutí plnoletosti posúdený Sociálnou poisťovňou so záverom, že spĺňa podmienky, dané zákonom, pre vznik nároku na dávku a na výplatu dávky. Táto suma invalidného dôchodku z mladosti je každoročne zvyšovaná podľa valorizačného mechanizmu.
Takýto postup má logiku, ale stále mám
otázku - PREČO takýto značný finančný rozdiel v sumách invalidných dôchodkov u dvoch porovnateľných osôb, ktoré ako príklad uviedla podávateľka podnetu?
Zákon o sociálnom poistení umožňuje dodatočne zaplatiť dôchodkové poistenie fyzickej osobe počas období taxatívne vymenovaných v § 142 ods. 3 tohto zákona. Takto dodatočne zaplatené poistné však môže mať vplyv na sumu invalidného dôchodku jedine vtedy, ak bolo zaplatené za obdobie spadajúce do obdobia pred vznikom invalidity.
21-ročný študent, ktorý mal autonehodu a bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, potrebuje pre nárok na invalidný dôchodok minimálne jeden rok dôchodkového poistenia. Ak si tento študent doplatí spätne poistné za jeden rok štúdia, splní zákonnú podmienku a výškou doplateného poistného môže výrazne ovplyvniť výšku svojho dôchodku.
Podstatou značných rozdielov vo výške invalidného dôchodku z mladosti a invalidného dôchodku je skutočnosť, že fyzická osoba, ktorej bola priznaná invalidita v čase nezaopatrenosti, t. j. v období, keď pre nepriaznivý zdravotný stav nemohla byť vôbec dôchodkovo poistená, takúto možnosť dodatočného spätného zaplatenia poistného nemá.
Fyzická osoba, ktorá je invalidom z mladosti, podľa platného Zákona o sociálnom poistení nemá žiadne možnosti ovplyvniť výšku svojho dôchodku, napr. dodatočným zaplatením poistného. Takto sa invalid z mladosti dostáva do zjavnej nerovnosti voči tzv. klasickému invalidovi, ktorý toto právo má a môže si dodatočne spätne doplatiť poistné za obdobie pred vznikom invalidity, aby splnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia. Vylúčenie fyzických osôb (invalidov z mladosti) - nepoistencov z možnosti sa dobrovoľne dôchodkovo pripoistiť, tak ako to zákon o sociálnom poistení umožňuje iným fyzickým osobám - poistencom, považujem za zjavne diskriminačné ustanovenie voči osobám s ťažkým zdravotným postihnutím od narodenia, ktoré sa v konečnom dôsledku prejaví znížením ich životnej úrovne z titulu nízkej sumy invalidného dôchodku.
Článok 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím neobsahuje priamo aplikovateľné subjektívne práva fyzických osôb, ale je pozitívnym záväzkom štátu, resp. upravuje zásady, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov. A jednou z nich je aj zásada, aby osobám so zdravotným postihnutím bol zabezpečený rovnaký prístup k dávkam a programom dôchodkového zabezpečenia.
Z uvedeného dôvodu, v predchádzajúcom období v rámci mojich legislatívnych aktivít pri predložení novely Zákona o sociálnom poistení do medzirezortného pripomienkového konania, som niekoľkokrát upozorňovala na to, že invalidné dôchodky v nastavenom režime možno považovať za neprimerané zabezpečenie a v porovnaní s inými invalidnými dôchodkami za nepomerne rozdielne. Mám záujem v najbližšom období predložiť iniciatívny návrh na zmenu Zákona o sociálnom poistení tak, aby aj invalidní dôchodcovia z mladosti mali právo na dobrovoľné dôchodkové pripoistenie a právo na dodatočné spätné zaplatenie poistného, ktorým môžu ovplyvniť výšku svojho dôchodku.
Detail
Príbeh 28/2020 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2020
štvrtok 07.11.2019
nedeľa 31.01.2021
Znevýhodnenie invalidných dôchodcov z mladosti pri určení sumy ich invalidného dôchodku
Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému slobodu a rovnosť v dôstojnosti i v právach bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Zároveň Ústava Slovenskej republiky garantuje občanom právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Spôsob určenia sumy invalidného dôchodku z mladosti je upravený v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nemožnosť fyzických osôb - invalidných dôchodcov z mladosti dobrovoľne sa dôchodkovo pripoistiť a dodatočne spätne zaplatiť poistné, ktoré by mohlo ovplyvniť výšku ich invalidného dôchodku, je zjavne diskriminačné a znevýhodňujúce v porovnaní s fyzickými osobami, ktoré sa stali invalidnými po dovŕšení plnoletosti.
Príbeh 28/2020 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2020
štvrtok 07.11.2019
nedeľa 31.01.2021
Ročne sa niekoľko podávateľov obracia na mňa so žiadosťou o pomoc vo veci navýšenia ich invalidných dôchodkov „z mladosti“.
Jednou z nich je aj podávateľka podnetu, ktorá žiadala o pomoc pri riešení znevýhodneného postavenia invalidných dôchodkov z mladosti pri určení ich invalidného dôchodku v porovnaní s tzv. klasickými invalidnými dôchodkami. Ako príklad uviedla výpočet invalidného dôchodku z mladosti a invalidného dôchodku dvoch vekovo rovnakých osôb s rovnakou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
Príklad 1:
21 ročná osoba, od narodenia s diagnózou detská mozgová obrna, je odkázaná na invalidný vozík. Študuje na vysokej škole a má priznaný percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Od 18. roku veku (od roku 2016) poberá invalidný dôchodok z mladosti približne vo výške 0,67 x 44 x 10,9933 = 324 EUR mesačne. Po valorizáciách invalidný dôchodok z mladosti v roku 2019 predstavuje cca 340 EUR mesačne.
Príklad 2:
21 ročná osoba, ktorá vo svojich 21 rokoch (v roku 2019) mala autonehodu s následnou amputáciou dolných končatín a je odkázaná na invalidný vozík.
Študuje na vysokej škole a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Táto osoba si dodatočne spätne zaplatí poistné za jeden rok, napr. za rok 2018 z vymeriavacieho základu 1600 EUR, t. j. do systému sociálneho poistenia zaplatí sumu 5520 EUR (460 EUR x 12 mesiacov). Invalidný dôchodok tejto osoby bude 1 542 x 42 x 12,6657 = 820 EUR mesačne.
Rozdiel v sume invalidných dôchodkov u týchto dvoch osôb predstavuje 480 EUR mesačne. Oprávnene sa ma podávateľka podnetu spýtala, či takýto finančný rozdiel je trestom pre toho, kto mal smolu, že sa narodil so zdravotným postihnutím. Je život takejto osoby menej hodnotný a menej nákladný ako život vekovo rovnakej osoby, ktorá sa stala invalidnou v dospelosti?
Sociálna poisťovňa mi predložila písomné vyjadrenie, podľa ktorého o invalidných dôchodkoch z mladosti rozhoduje v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“). Zároveň poukázala na skutočnosť, že invalidný dôchodok z mladosti je vzhľadom na svoj charakter neporovnateľný s ostatnými dávkami dôchodkového poistenia, v ktorých sa prísne zohľadňuje princíp zásluhovosti. Zákon o sociálnom poistení umožňuje dodatočne zaplatiť dôchodkové poistenie každej fyzickej osobe počas období taxatívne vymenovaných v § 142 ods. 3 tohto zákona. Zdôraznila, že takto
dodatočne zaplatené poistné môže mať vplyv na sumu invalidného dôchodku jedine vtedy, ak bolo zaplatené za obdobie spadajúce do obdobia pred vznikom invalidity
. Ak by osoba, ktorej bola priznaná invalidita v čase nezaopatrenosti, t. j. v období, keď pre nepriaznivý zdravotný stav nemohla byť vôbec dôchodkovo poistená, dodatočne zaplatila poistné, takto zaplatené poistné je vo vzťahu k sume vyplácaného invalidného dôchodku z mladosti bezpredmetné a žiadnym spôsobom neovplyvní jeho výšku.
Ako komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím plne rešpektujem právne predpisy Slovenskej republiky a aj postup Sociálnej poisťovne v spôsobe určenia invalidného dôchodku z mladosti. Poukazujem však na zjavné znevýhodnenie invalidných dôchodcov z mladosti voči tzv. klasickým invalidným dôchodcom pri stanovení výšky ich dôchodku.
Podľa Článku 39 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Podrobnosti o týchto právach ustanoví zákon. Týmto zákonom je predovšetkým Zákon o sociálnom zabezpečení a súvisiace zákony, najmä Zákon o životnom minime a Zákon o zamestnanosti. Úroveň hmotného zabezpečenia musí byť v intenciách Článku 39 ods. 1 Ústavy SR primeraná tak vo vzťahu k predchádzajúcej úrovni hmotného zabezpečenia, ktorú mal občan pred vznikom sociálnej udalosti, ktorou je dovŕšenie dôchodkového veku (princíp zásluhovosti); ako aj vo vzťahu k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov (princíp solidarity). Filozofia právnej úpravy systému sociálneho poistenia
vychádza predovšetkým z kombinácie princípu zásluhovosti, z princípu individuálnej zodpovednosti a z princípu osobnej participácie poistenca na tvorbe zdrojov a primeranej miery solidarity. Kombinácia týchto princípov je nevyhnutná najmä z hľadiska finančnej udržateľnosti sociálneho systému.
Čo vlastne invalidný dôchodok z mladosti je?
Invalidný dôchodok fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, tzv. invalidný dôchodok z mladosti predstavuje atypickú dávku sociálneho poistenia. Ide o nepríspevkovú dôchodkovú dávku, ktorá sa poskytuje fyzickej osobe z invalidného poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení bez ohľadu na to, či táto osoba platila poistné na dôchodkové poistenie. Je to obligatórna, opakujúca sa peňažná dávka, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Pre vznik nároku na invalidný dôchodok z mladosti sa nevyžaduje splnenie podmienky získania potrebnej doby dôchodkového poistenia. Jedinou podmienkou pre priznanie tohto dôchodku je vznik invalidity v období, v ktorom je fyzická osoba nezaopatreným dieťaťom, t. j. v období pred dosiahnutím plnoletosti a trvalý pobyt tejto fyzickej osoby je na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že invalidný dôchodca z mladosti nepracoval, nemal vymeriavacie základy, z ktorých by platil poistné na invalidné poistenie, Zákon o sociálnom poistení stanovil spôsob určenia sumy invalidného dôchodku z mladosti a to ako súčin troch hodnôt:
osobného mzdového bodu, (ktorý je pre invalida z mladosti pevne stanovenou konštantou 0,67), pričom sa zohľadňuje aj percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou, tak ako u ostatných poistencov,
obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku,
aktuálnej dôchodkovej hodnoty (pre rok 2019 bola určená vo výške 12,6657, pre rok 2020 bola vo výške 13,6361).
Sociálna poisťovňa tak po dosadení konkrétnych hodnôt, viažucich sa invalida z mladosti jednoduchým spôsobom vypočíta základnú sumu jeho invalidného dôchodku, na ktorú mu vznikne nárok v čase, keď bol po dosiahnutí plnoletosti posúdený Sociálnou poisťovňou so záverom, že spĺňa podmienky, dané zákonom, pre vznik nároku na dávku a na výplatu dávky. Táto suma invalidného dôchodku z mladosti je každoročne zvyšovaná podľa valorizačného mechanizmu.
Takýto postup má logiku, ale stále mám
otázku - PREČO takýto značný finančný rozdiel v sumách invalidných dôchodkov u dvoch porovnateľných osôb, ktoré ako príklad uviedla podávateľka podnetu?
Zákon o sociálnom poistení umožňuje dodatočne zaplatiť dôchodkové poistenie fyzickej osobe počas období taxatívne vymenovaných v § 142 ods. 3 tohto zákona. Takto dodatočne zaplatené poistné však môže mať vplyv na sumu invalidného dôchodku jedine vtedy, ak bolo zaplatené za obdobie spadajúce do obdobia pred vznikom invalidity.
21-ročný študent, ktorý mal autonehodu a bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, potrebuje pre nárok na invalidný dôchodok minimálne jeden rok dôchodkového poistenia. Ak si tento študent doplatí spätne poistné za jeden rok štúdia, splní zákonnú podmienku a výškou doplateného poistného môže výrazne ovplyvniť výšku svojho dôchodku.
Podstatou značných rozdielov vo výške invalidného dôchodku z mladosti a invalidného dôchodku je skutočnosť, že fyzická osoba, ktorej bola priznaná invalidita v čase nezaopatrenosti, t. j. v období, keď pre nepriaznivý zdravotný stav nemohla byť vôbec dôchodkovo poistená, takúto možnosť dodatočného spätného zaplatenia poistného nemá.
Fyzická osoba, ktorá je invalidom z mladosti, podľa platného Zákona o sociálnom poistení nemá žiadne možnosti ovplyvniť výšku svojho dôchodku, napr. dodatočným zaplatením poistného. Takto sa invalid z mladosti dostáva do zjavnej nerovnosti voči tzv. klasickému invalidovi, ktorý toto právo má a môže si dodatočne spätne doplatiť poistné za obdobie pred vznikom invalidity, aby splnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia. Vylúčenie fyzických osôb (invalidov z mladosti) - nepoistencov z možnosti sa dobrovoľne dôchodkovo pripoistiť, tak ako to zákon o sociálnom poistení umožňuje iným fyzickým osobám - poistencom, považujem za zjavne diskriminačné ustanovenie voči osobám s ťažkým zdravotným postihnutím od narodenia, ktoré sa v konečnom dôsledku prejaví znížením ich životnej úrovne z titulu nízkej sumy invalidného dôchodku.
Článok 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím neobsahuje priamo aplikovateľné subjektívne práva fyzických osôb, ale je pozitívnym záväzkom štátu, resp. upravuje zásady, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov. A jednou z nich je aj zásada, aby osobám so zdravotným postihnutím bol zabezpečený rovnaký prístup k dávkam a programom dôchodkového zabezpečenia.
Z uvedeného dôvodu, v predchádzajúcom období v rámci mojich legislatívnych aktivít pri predložení novely Zákona o sociálnom poistení do medzirezortného pripomienkového konania, som niekoľkokrát upozorňovala na to, že invalidné dôchodky v nastavenom režime možno považovať za neprimerané zabezpečenie a v porovnaní s inými invalidnými dôchodkami za nepomerne rozdielne. Mám záujem v najbližšom období predložiť iniciatívny návrh na zmenu Zákona o sociálnom poistení tak, aby aj invalidní dôchodcovia z mladosti mali právo na dobrovoľné dôchodkové pripoistenie a právo na dodatočné spätné zaplatenie poistného, ktorým môžu ovplyvniť výšku svojho dôchodku.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
07.11.2019
28.12.2020
Diskriminačné invalidné dôchodky z detstva
Podávateľka podnetu žiada o zmenu legislatívy ohľadom invalidných dôchodkov z detstva. Považuje za diskriminačné to, že invalidné dôchodky z detstva sú priznávané úplne v najnižšej výške, nie je možné doplatiť odvod poistného za roky do získania splnenia podmienky poistenia. Poberatelia invaldných dôchodkov z detstva neboli sociálne poistení.
Podnet na zmenu právnej úpravy
Nezadané
Návrh na zmenu legislatívy
KZP/0579/2019/04R
Elektronický formulár
Ukončené
Referát zdravotníctva a sociálneho poistenia
Katarína Kohýlová, LL.M.
Žiadne prílohy