Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Zariadenie sociálnych služieb nie je väzením
Príbeh 31/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
piatok 03.09.2021
piatok 10.12.2021
Zariadenie sociálnych služieb nie je väzením
Pri posudzovaní podnetov sa stretávam aj so snahou opatrovníkov zasahovať do práv opatrovaných osôb nad rámec zákona, ako aj s ich nepochopením zmyslu a podstaty sociálnych služieb poskytovaných v zariadeniach sociálnych služieb pobytovou formou. V niektorých prípadoch opatrovníci očakávajú, že úlohou zariadenia sociálnych služieb je zabezpečiť izoláciu klienta od okolia, či prinútiť ho ostať v zariadení sociálnych služieb, v ktorom si neželá byť. Aj keď ide o osoby obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, ich opatrovníci si nesmú svojvoľne vykladať svoje právomoci.
Príbeh 31/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
piatok 03.09.2021
piatok 10.12.2021
Riešila som pomerne komplikovaný prípad osoby so zdravotným postihnutím, ktorá má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Začalo sa to tým, že sa na mňa obrátila riaditeľka neverejného poskytovateľa sociálnej služby v špecializovanom zariadení, v ktorom poskytovali sociálnu službu danej osobe. Riaditeľka ma požiadala o stanovisko k možnostiam klienta ukončiť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. Podľa informácií poskytnutých zariadením
chcel ich klient odísť do iného zariadenia sociálnych služieb
, ktoré si sám vybral a vybavil si tam už aj prijatie. Dôvodom jeho snahy bola skutočnosť, že chcel ísť do mesta, ku ktorému mal väzbu a nové zariadenie sa nachádzalo práve v tomto meste. So
zmenou zariadenia však nesúhlasil jeho súdom ustanovený opatrovník.
Zariadenie mi predložilo právoplatný rozsudok súdu, ktorým bol klient obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, ale zároveň mi predložilo aj nový, zatiaľ neprávoplatný rozsudok súdu, ktorým bolo obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony následne rozšírené, a to na základe návrhu opatrovníka. Keďže proti novému rozsudku súdu podal klient zariadenia sociálnych služieb odvolanie, nebol tento rozsudok v čase doručenia podnetu právoplatný.
Obsahom podnetu boli aj informácie, že
súdom ustanovený opatrovník požaduje od zariadenia postupy, na ktoré nemajú zariadenia sociálnych služieb oprávnenie
, teda napríklad žiada,
aby zariadenie neumožnilo klientovi samému nikam mimo zariadenia chodiť a neumožnilo mu zo zariadenia odísť
.
Samotné zariadenie sociálnych služieb zhodnotilo požiadavky opatrovníka ako snahu o porušovanie práv klienta a nebolo ochotné požiadavky opatrovníka akceptovať, čo malo za následok
konflikty opatrovníka v zariadení a vyhrážanie sa podaním trestného oznámenia na zariadenie
.
Na základe oboznámenia sa s rozsahom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony klienta v právoplatnom rozsudku súdu som zistila, že klient bol obmedzený pri právnych úkonoch spojených iba s nakladaním s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi jeho invalidný dôchodok a pri rozhodovaní o spôsobe liečby jeho ochorenia. Zariadeniu sociálnych služieb som preto zaslala stanovisko, že
pokiaľ nenadobudol právoplatnosť žiaden iný neskorší rozsudok súdu a mesačný príjem klienta postačuje na zaplatenie úhrady za poskytovanú sociálnu službu v novom zariadení sociálnych služieb,
zastávam názor, že
klient môže v
tomto konkrétnom prípade
ukončiť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby a uzatvoriť novú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, a to aj napriek nesúhlasu jeho súdom ustanoveného opatrovníka
.
Následne sme zistili, že klient odišiel do nového zariadenia sociálnych služieb.
Po krátkom období mi však bol doručený ďalší podnet ohľadom toho istého klienta. Išlo o podnet, ktorý mi zaslala riaditeľka nového zariadenia sociálnych služieb, do ktorého klient odišiel. Išlo o verejného poskytovateľa sociálnej služby a riaditeľka tohto zariadenia sociálnych služieb ma žiadala o
poradenstvo ohľadom postupu zariadenia v situácii, keď od nich súdom ustanovený opatrovník požaduje realizáciu neakceptovateľných obmedzení klienta
.
Aj toto zariadenie sociálnych služieb, rovnako ako predchádzajúce, pokladalo požiadavky opatrovníka na obmedzenia klienta za nedôvodné a porušujúce jeho základné ľudské práva. Konkrétne si
opatrovník predstavoval, že klient nesmie zo zariadenia sám nikam chodiť a opatrovník má právo rozhodovať o tom, s kým sa klient môže alebo nemôže stretávať
. Zariadenie mi zaslalo aj nové rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony klienta, ktoré medzičasom nadobudlo právoplatnosť, pričom v tomto rozsudku
súd výrazne rozšíril obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony klienta zariadenia sociálnych služieb
, okrem iného už
klient nebol spôsobilý rozhodovať ani o mieste svojho pobytu
, na čo sa opatrovník pri svojich požiadavkách odvolával.
Opatrovník sa zariadeniu vyhrážal
, že ak nebude akceptovať jeho požiadavky, podá na zariadenie trestné oznámenie, sťažnosti zriaďovateľovi, prípadne, že dokonca ukončí poskytovanie sociálnej služby a
premiestni klienta do nejakého uzatvoreného zariadenia, či dlhodobej psychiatrickej hospitalizácie
.
Keďže išlo v krátkom časovom období o doručenie už druhého podania zaslaného od dvoch rôznych zariadení sociálnych služieb (riadne zapísaných do registra poskytovateľov sociálnych služieb), ktoré nezávisle od seba
vyhodnotili požiadavky súdom ustanoveného opatrovníka ako nedôvodné a zasahujúce do základných ľudských práv ich klienta
, obratom
som požiadala príslušný súd o vykonanie kontroly výkonu opatrovníckych práv
. Súdu som poskytla všetky relevantné informácie, na základe ktorých
som súd zároveň požiadala
aj o prehodnotenie možnosti,
aby klient mohol
s podporou zariadenia, v ktorom mu je poskytovaná sociálna služba,
spravovať svoje záležitosti samostatne alebo vo výrazne väčšom rozsahu
, keďže svojim konaním preukazuje, že je toho schopný.
Riaditeľke zariadenia sociálnych služieb som poskytla stanovisko, že
súdom ustanovený opatrovník je iba právnym zástupcom opatrovanca, pričom medzi právne úkony nemožno
podľa môjho názoru
zaradiť rozhodnutie stretnúť sa s inou osobou, či rozhodnutie ísť sa v okolí svojho bydliska prejsť.
Opatrovník musí podľa môjho názoru konať v prospech zastupovanej osoby, pričom by mal rešpektovať aj želania tejto osoby, pokiaľ ide o želania realizovateľné, ktoré nie sú v rozpore s jej záujmami. Riaditeľku zariadenia sociálnych služieb som zároveň podporila v stanovisku, že
zariadenie sociálnych služieb nemôže akceptovať požiadavky opatrovníka, ktoré sú v rozpore so zákonnými kompetenciami zariadení sociálnych služieb a sú v rozpore aj so zmyslom a účelom poskytovania sociálnej služby.
Bezdôvodným obmedzovaním bežnej prechádzky klienta či obmedzovaním jeho práva na kontakt s osobou, ktorú si sám určí, by zariadenie porušovalo jeho základné ľudské práva a slobody. Poskytovanie sociálnej služby takýmto spôsobom by mohlo nadobudnúť charakter nedobrovoľnej detencie, ktorú zariadenia sociálnych služieb nevykonávajú.
V doručených podnetoch podávatelia často upozorňujú na nekontrolované konanie opatrovníkov zasahujúce do ľudských práv osoby, ktorej sú ustanovení za opatrovníka. Takéto rozhodovanie opatrovníkov vo veľa prípadoch vedie k obmedzovaniu osobnej slobody, čím dochádza k zásahu do práv osoby so zdravotným postihnutím garantovaných v Článku 14
[1]
Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. V takýchto prípadoch o obmedzení osobnej slobody nerozhodol súd.
[2]
Obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby rozhodovať o mieste svojho pobytu neznamená zároveň aj obmedzenie jej slobodného pohybu a nepodmieňuje slobodný pohyb takejto fyzickej osoby súhlasom opatrovníka.
Vo svojom stanovisku som vychádzala aj z pôsobnosti zariadení sociálnych služieb, ktorú upravuje zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 448/2008 Z. z.), konkrétne :
Podľa § 10 zákona č. 448/2008 Z. z., nemožno pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadení používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Prostriedky obmedzenia prijímateľa sociálnych služieb, konkrétne špecifikované v zákone o sociálnych službách, je možné použiť výlučne v prípade priameho ohrozenia života alebo zdravia prijímateľa sociálnej služby alebo iných fyzických osôb, a to len na čas nevyhnutne potrebný na odstránenie priameho ohrozenia.
Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 448/2008 Z. z., má fyzická osoba právo na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojim rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti.
Podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 448/2008 Z. z., má prijímateľ sociálnej služby právo na zabezpečenie osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania sociálnych väzieb s rodinou a komunitou a udržiavania partnerských vzťahov.
Po doručení môjho stanoviska ma riaditeľka zariadenia sociálnych služieb informovala, že
klient podal príslušnému súdu návrh na čiastočné prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony
.
Verím, že na základe môjho oznámenia bude súd pri vykonávaní dokazovania brať do úvahy aj reálne skúsenosti zamestnancov zariadení sociálnych služieb, ktorí klienta poznajú na základe svojho každodenného kontaktu s ním a môžu byť súdu nápomocní pri reálnom zhodnotení správania klienta a jeho schopností.
[1]
Článok 14 Sloboda a osobná bezpečnosť 1. Zmluvné strany zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými a) využívali právo na slobodu a osobnú bezpečnosť; b) neboli nezákonne alebo svojvoľne zbavené slobody, aby každé zbavenie slobody bolo v súlade so zákonom a aby existencia zdravotného postihnutia nebola za nijakých okolností dôvodom na zbavenie slobody. 2. Zmluvné strany zabezpečia, aby v prípade, ak boli osoby so zdravotným postihnutím akýmkoľvek postupom zbavené slobody, mali na rovnakom základe s ostatnými nárok na záruky v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a aby sa s nimi zaobchádzalo v zhode s cieľmi a zásadami tohto dohovoru vrátane poskytnutia primeraných úprav.
[2]
Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení § 252 až § 271 Civilného mimosporového poriadku.
Detail
Príbeh 31/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
piatok 03.09.2021
piatok 10.12.2021
Zariadenie sociálnych služieb nie je väzením
Pri posudzovaní podnetov sa stretávam aj so snahou opatrovníkov zasahovať do práv opatrovaných osôb nad rámec zákona, ako aj s ich nepochopením zmyslu a podstaty sociálnych služieb poskytovaných v zariadeniach sociálnych služieb pobytovou formou. V niektorých prípadoch opatrovníci očakávajú, že úlohou zariadenia sociálnych služieb je zabezpečiť izoláciu klienta od okolia, či prinútiť ho ostať v zariadení sociálnych služieb, v ktorom si neželá byť. Aj keď ide o osoby obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, ich opatrovníci si nesmú svojvoľne vykladať svoje právomoci.
Príbeh 31/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
piatok 03.09.2021
piatok 10.12.2021
Riešila som pomerne komplikovaný prípad osoby so zdravotným postihnutím, ktorá má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Začalo sa to tým, že sa na mňa obrátila riaditeľka neverejného poskytovateľa sociálnej služby v špecializovanom zariadení, v ktorom poskytovali sociálnu službu danej osobe. Riaditeľka ma požiadala o stanovisko k možnostiam klienta ukončiť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. Podľa informácií poskytnutých zariadením
chcel ich klient odísť do iného zariadenia sociálnych služieb
, ktoré si sám vybral a vybavil si tam už aj prijatie. Dôvodom jeho snahy bola skutočnosť, že chcel ísť do mesta, ku ktorému mal väzbu a nové zariadenie sa nachádzalo práve v tomto meste. So
zmenou zariadenia však nesúhlasil jeho súdom ustanovený opatrovník.
Zariadenie mi predložilo právoplatný rozsudok súdu, ktorým bol klient obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, ale zároveň mi predložilo aj nový, zatiaľ neprávoplatný rozsudok súdu, ktorým bolo obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony následne rozšírené, a to na základe návrhu opatrovníka. Keďže proti novému rozsudku súdu podal klient zariadenia sociálnych služieb odvolanie, nebol tento rozsudok v čase doručenia podnetu právoplatný.
Obsahom podnetu boli aj informácie, že
súdom ustanovený opatrovník požaduje od zariadenia postupy, na ktoré nemajú zariadenia sociálnych služieb oprávnenie
, teda napríklad žiada,
aby zariadenie neumožnilo klientovi samému nikam mimo zariadenia chodiť a neumožnilo mu zo zariadenia odísť
.
Samotné zariadenie sociálnych služieb zhodnotilo požiadavky opatrovníka ako snahu o porušovanie práv klienta a nebolo ochotné požiadavky opatrovníka akceptovať, čo malo za následok
konflikty opatrovníka v zariadení a vyhrážanie sa podaním trestného oznámenia na zariadenie
.
Na základe oboznámenia sa s rozsahom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony klienta v právoplatnom rozsudku súdu som zistila, že klient bol obmedzený pri právnych úkonoch spojených iba s nakladaním s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi jeho invalidný dôchodok a pri rozhodovaní o spôsobe liečby jeho ochorenia. Zariadeniu sociálnych služieb som preto zaslala stanovisko, že
pokiaľ nenadobudol právoplatnosť žiaden iný neskorší rozsudok súdu a mesačný príjem klienta postačuje na zaplatenie úhrady za poskytovanú sociálnu službu v novom zariadení sociálnych služieb,
zastávam názor, že
klient môže v
tomto konkrétnom prípade
ukončiť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby a uzatvoriť novú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, a to aj napriek nesúhlasu jeho súdom ustanoveného opatrovníka
.
Následne sme zistili, že klient odišiel do nového zariadenia sociálnych služieb.
Po krátkom období mi však bol doručený ďalší podnet ohľadom toho istého klienta. Išlo o podnet, ktorý mi zaslala riaditeľka nového zariadenia sociálnych služieb, do ktorého klient odišiel. Išlo o verejného poskytovateľa sociálnej služby a riaditeľka tohto zariadenia sociálnych služieb ma žiadala o
poradenstvo ohľadom postupu zariadenia v situácii, keď od nich súdom ustanovený opatrovník požaduje realizáciu neakceptovateľných obmedzení klienta
.
Aj toto zariadenie sociálnych služieb, rovnako ako predchádzajúce, pokladalo požiadavky opatrovníka na obmedzenia klienta za nedôvodné a porušujúce jeho základné ľudské práva. Konkrétne si
opatrovník predstavoval, že klient nesmie zo zariadenia sám nikam chodiť a opatrovník má právo rozhodovať o tom, s kým sa klient môže alebo nemôže stretávať
. Zariadenie mi zaslalo aj nové rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony klienta, ktoré medzičasom nadobudlo právoplatnosť, pričom v tomto rozsudku
súd výrazne rozšíril obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony klienta zariadenia sociálnych služieb
, okrem iného už
klient nebol spôsobilý rozhodovať ani o mieste svojho pobytu
, na čo sa opatrovník pri svojich požiadavkách odvolával.
Opatrovník sa zariadeniu vyhrážal
, že ak nebude akceptovať jeho požiadavky, podá na zariadenie trestné oznámenie, sťažnosti zriaďovateľovi, prípadne, že dokonca ukončí poskytovanie sociálnej služby a
premiestni klienta do nejakého uzatvoreného zariadenia, či dlhodobej psychiatrickej hospitalizácie
.
Keďže išlo v krátkom časovom období o doručenie už druhého podania zaslaného od dvoch rôznych zariadení sociálnych služieb (riadne zapísaných do registra poskytovateľov sociálnych služieb), ktoré nezávisle od seba
vyhodnotili požiadavky súdom ustanoveného opatrovníka ako nedôvodné a zasahujúce do základných ľudských práv ich klienta
, obratom
som požiadala príslušný súd o vykonanie kontroly výkonu opatrovníckych práv
. Súdu som poskytla všetky relevantné informácie, na základe ktorých
som súd zároveň požiadala
aj o prehodnotenie možnosti,
aby klient mohol
s podporou zariadenia, v ktorom mu je poskytovaná sociálna služba,
spravovať svoje záležitosti samostatne alebo vo výrazne väčšom rozsahu
, keďže svojim konaním preukazuje, že je toho schopný.
Riaditeľke zariadenia sociálnych služieb som poskytla stanovisko, že
súdom ustanovený opatrovník je iba právnym zástupcom opatrovanca, pričom medzi právne úkony nemožno
podľa môjho názoru
zaradiť rozhodnutie stretnúť sa s inou osobou, či rozhodnutie ísť sa v okolí svojho bydliska prejsť.
Opatrovník musí podľa môjho názoru konať v prospech zastupovanej osoby, pričom by mal rešpektovať aj želania tejto osoby, pokiaľ ide o želania realizovateľné, ktoré nie sú v rozpore s jej záujmami. Riaditeľku zariadenia sociálnych služieb som zároveň podporila v stanovisku, že
zariadenie sociálnych služieb nemôže akceptovať požiadavky opatrovníka, ktoré sú v rozpore so zákonnými kompetenciami zariadení sociálnych služieb a sú v rozpore aj so zmyslom a účelom poskytovania sociálnej služby.
Bezdôvodným obmedzovaním bežnej prechádzky klienta či obmedzovaním jeho práva na kontakt s osobou, ktorú si sám určí, by zariadenie porušovalo jeho základné ľudské práva a slobody. Poskytovanie sociálnej služby takýmto spôsobom by mohlo nadobudnúť charakter nedobrovoľnej detencie, ktorú zariadenia sociálnych služieb nevykonávajú.
V doručených podnetoch podávatelia často upozorňujú na nekontrolované konanie opatrovníkov zasahujúce do ľudských práv osoby, ktorej sú ustanovení za opatrovníka. Takéto rozhodovanie opatrovníkov vo veľa prípadoch vedie k obmedzovaniu osobnej slobody, čím dochádza k zásahu do práv osoby so zdravotným postihnutím garantovaných v Článku 14
[1]
Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. V takýchto prípadoch o obmedzení osobnej slobody nerozhodol súd.
[2]
Obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby rozhodovať o mieste svojho pobytu neznamená zároveň aj obmedzenie jej slobodného pohybu a nepodmieňuje slobodný pohyb takejto fyzickej osoby súhlasom opatrovníka.
Vo svojom stanovisku som vychádzala aj z pôsobnosti zariadení sociálnych služieb, ktorú upravuje zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 448/2008 Z. z.), konkrétne :
Podľa § 10 zákona č. 448/2008 Z. z., nemožno pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadení používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Prostriedky obmedzenia prijímateľa sociálnych služieb, konkrétne špecifikované v zákone o sociálnych službách, je možné použiť výlučne v prípade priameho ohrozenia života alebo zdravia prijímateľa sociálnej služby alebo iných fyzických osôb, a to len na čas nevyhnutne potrebný na odstránenie priameho ohrozenia.
Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 448/2008 Z. z., má fyzická osoba právo na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojim rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti.
Podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 448/2008 Z. z., má prijímateľ sociálnej služby právo na zabezpečenie osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania sociálnych väzieb s rodinou a komunitou a udržiavania partnerských vzťahov.
Po doručení môjho stanoviska ma riaditeľka zariadenia sociálnych služieb informovala, že
klient podal príslušnému súdu návrh na čiastočné prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony
.
Verím, že na základe môjho oznámenia bude súd pri vykonávaní dokazovania brať do úvahy aj reálne skúsenosti zamestnancov zariadení sociálnych služieb, ktorí klienta poznajú na základe svojho každodenného kontaktu s ním a môžu byť súdu nápomocní pri reálnom zhodnotení správania klienta a jeho schopností.
[1]
Článok 14 Sloboda a osobná bezpečnosť 1. Zmluvné strany zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými a) využívali právo na slobodu a osobnú bezpečnosť; b) neboli nezákonne alebo svojvoľne zbavené slobody, aby každé zbavenie slobody bolo v súlade so zákonom a aby existencia zdravotného postihnutia nebola za nijakých okolností dôvodom na zbavenie slobody. 2. Zmluvné strany zabezpečia, aby v prípade, ak boli osoby so zdravotným postihnutím akýmkoľvek postupom zbavené slobody, mali na rovnakom základe s ostatnými nárok na záruky v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a aby sa s nimi zaobchádzalo v zhode s cieľmi a zásadami tohto dohovoru vrátane poskytnutia primeraných úprav.
[2]
Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení § 252 až § 271 Civilného mimosporového poriadku.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
03.09.2021
27.09.2021
Obmedzenie slobody pohybu
Súdom určená opatrovníčka nedovolí prijímateľovi soc.služby slobodný pohyb mimo areál DSS. Poskytovateľ odmieta obmedzovať ľudské práva svojho klienta a myslí si, že opatrovníčka si zle vysvetlila rozhodnutie súdu o nespôsobilosti svojho opatrovanca. Opatrovníčka, chce opatrovanca premiestniť do nejakého uzatvoreného prostredia, s čím on nesúhlasí.
Poradenstvo (Usmernenie alebo žiadosť o radu)
Nezadané
Žiadosť o poradenstvo
KZP/0466/2021/06R
Elektronický formulár
Ukončené
Referát sociálnych služieb a vzdelávania
Mgr. Peter Szabo
Žiadne prílohy