Rodičia starajúci sa o deti s ťažkým zdravotným postihnutím často narážajú pri posudzovaní odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby na diskrimináciu ich detí založenú na veku. Ide o starostlivosť, ktorá nielen svojím druhom, ale najmä rozsahom nezodpovedá bežnej rodičovskej starostlivosti. Táto starostlivosť vyplýva priamo zo zdravotného postihnutia dieťaťa, nie z jeho veku. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe metodického pokynu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny si však ustanovenia zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vykladajú tak, že v prípade dieťaťa sa vôbec nezohľadňujú celé skupiny úkonov, ktoré sa podľa formy poskytujú aj bežnému dieťaťu (napr. sprievod). Tým úplne ignorujú skutočnosť, že v prípade dieťaťa so zdravotným postihnutím tieto úkony rodič musí vykonávať vo väčšom rozsahu, sú časovo náročnejšie, resp. ich vykonanie je neprimerane zaťažujúce oproti zdravému dieťaťu. Týmto postupom úradov práce, soc. vecí a rodiny dochádza k jednoznačnej diskriminácii detí pre ich vek, keďže len z toho dôvodu nie sú zohľadnené dôsledky zdravotného postihnutia, ktoré majú a ktoré by v prípade iného veku boli zohľadnené. Úrady práce pri hodnotení odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby dlhodobo nezohľadňujú ani judikatúru slovenských súdov vrátane Najvyššieho súdu SR, ktoré jasne povedali, že pri hodnotení odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je nevyhnutné prihliadať aj na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov a posudzovať ju v súlade s týmito záväzkami. Počas roka 2021 sa zrejme aj vďaka dostupnosti informácií o tomto nesprávnom postupe úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na mňa obrátilo množstvo rodičov, ktorí sa s týmto problémom boria a márne žiadajú o pomoc zo strany štátu, pričom nápravy sa dostáva len tým najvytrvalejším a právne zorientovaným rodičom.