Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Právo nevidiaceho chlapca na aktívny, nezávislý život
Príbeh 55/2019 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2019
štvrtok 28.02.2019
streda 11.12.2019
Právo nevidiaceho chlapca na aktívny, nezávislý život
Mladá mamička, starajúca sa o nevidiaceho syna, žiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky o zvýšenie nároku syna na osobnú asistenciu. Jej syn, navštevujúci druhý stupeň základnej školy je napriek svojmu zdravotnému postihnutiu veľmi aktívny chlapec, športuje, vzdeláva sa v hudbe, chodí na výlety, zlepšuje svoje zručnosti a rozvíja schopnosti. S narastajúcim vekom túži byť so svojimi kamarátmi aj bez sprievodu rodičov, byť čo najviac samostatný. Podávateľka podnetu žiadala o pomoc pri zvýšení peňažného príspevku na osobnú asistenciu pre syna. Na úrade práce sa však stretla s neochotou, spochybňovaním nárokov syna, a preto sa obrátila na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Príbeh 55/2019 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2019
štvrtok 28.02.2019
streda 11.12.2019
Podávateľka podnetu sa na mňa obrátila po opakovaných negatívnych skúsenostiach s pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Pri snahe podať žiadosť o zvýšenie nároku na osobnú asistenciu pre syna, trpiaceho praktickou slepotou oboch očí, sa stretla s odrádzaním od podania žiadosti so zdôvodnením, že deťom sa priznáva asistencia len na úkony ako predčítavanie a sprievod do školy. Ostatnú pomoc synovi majú zabezpečiť rodičia, a to bez nároku na akúkoľvek pomoc zo strany štátu a bez ohľadu na to, že nemôžu byť v práci a zároveň aj pri synovi. Rovnako úrad práce podávateľke podnetu tvrdil, že žiadosť o navýšenie rozsahu asistencie môže podať až po prázdninách, lebo školopovinné dieťa má nárok na pomoc osobného asistenta len počas školského roka.
Bezradná podávateľka podnetu nás požiadala o poradenstvo, usmernenie, ako to podľa zákona je a či má úrad práce pravdu.
Podľa aktuálnej právnej úpravy môže nárok na osobnú asistenciu vzniknúť aj dieťaťu od šiesteho roku veku, pričom ďalšie obmedzenia vo vzťahu k jednotlivým úkonom odkázanosti na pomoc, či obdobiu poskytovania asistencie zákon neuvádza.
Aj maloletý chlapec má nárok na pomoc pri všetkých úkonoch, pri ktorých to potrebuje, pokiaľ pomoc smeruje k účelu poskytovania osobnej asistencie – aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.
Podávateľke podnetu sme pomohli pri spísaní žiadosti aj pri podrobnom určení všetkých úkonov, pri ktorých jej syn potrebuje pomoc asistenta, tiež s prípravou na osobné stretnutie s pracovníkmi úradu práce a posudkovým lekárom. Aj
vďaka tejto príprave a podpore zo strany Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím podávateľka podnetu spolu so synom kontakt s úradom práce zvládli a majúc dostatočné informácie svoju žiadosť obhájili.
Úrad práce uznal, že syn má nárok na pomoc asistenta aj pri iných úkonoch ako je predčítavanie a sprievod do školy, napríklad aj na sprevádzanie a pomoc na krúžkoch, výletoch a ďalších voľnočasových aktivitách a to aj počas víkendov či prázdnin, na pomoc pri podávaní stravy či na dohľad v situáciách, ktoré môžu byť vzhľadom na zdravotné postihnutie pre syna podávateľky podnetu nebezpečné. Rozsah asistencie úrad práce synovi podávateľky podnetu zvýšil o viac ako 100 %.
Uvedený prípad nie je ojedinelý. Pri mojej činnosti sa stretávam s mnohými prejavmi neochoty a nevôle pracovníkov úradov práce pomôcť žiadateľom o peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ide o prípady, keď pracovníci úradu práce nedostatočne alebo skreslene informujú žiadateľov o rôznych príspevkoch a podmienkach na ich získanie, spochybňujú skutočnú potrebu žiadateľov o takúto pomoc zo strany štátu, odrádzajú žiadateľov od podania žiadosti rôznymi zavádzajúcimi tvrdeniami, napríklad, že im nárok aj tak nevznikne, zľahčujú náročnosť životnej situácie žiadateľov, zveličujú možnosti svojpomoci žiadateľov. Špeciálne v prípade detí so zdravotným postihnutím sa stretávam s neprimeraným až bezhraničným výkladom rozsahu bežnej rodičovskej starostlivosti a spochybňovaním náročnosti starostlivosti o dieťa so zdravotným postihnutím v porovnaní so zdravým dieťaťom. V posudzovaných podnetoch úrady práce napríklad nebrali na zreteľ, že ak rodičia pracujú nemôžu byť zároveň pri svojom dieťati, alebo že v dôsledku starostlivosti o svoje dieťa nemôžu pracovať, prípadne, že aj dieťa ako rastie, nadobúda určité schopnosti, určitú samostatnosť, má zvládať povinnosti v rodine aj mimo nej primerane veku, no aj toto môže byť v dôsledku zdravotného postihnutia obmedzené, a teda kompenzovateľné peňažnými príspevkami.
Vyššie opísané postupy úradov práce nie sú správne a nie sú zákonné
[1]
. Pracovníci úradov práce musia mať na pamäti, že ich hlavnou úlohou je žiadateľom o príspevky maximálne pomáhať a poradiť. Podľa zákona o kompenzáciách sú úrady práce povinné poskytovať základné sociálne poradenstvo podľa osobitného predpisu
[2]
a poradenstvo vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, nie ich testovať ako dlho sa budú domáhať niečoho na čo „nie je právny nárok“, či plniť rolu "inkvizítora".
[1]
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, najmä ustanovenie § 55 a nasl. procesné ustanovenia o konaní a § 52 písm. f).
Pravidlá správneho konania, najmä ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
[2]
Zákon č.
448/ 2008 Z. z.
o sociálnych službách.
Detail
Príbeh 55/2019 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2019
štvrtok 28.02.2019
streda 11.12.2019
Právo nevidiaceho chlapca na aktívny, nezávislý život
Mladá mamička, starajúca sa o nevidiaceho syna, žiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky o zvýšenie nároku syna na osobnú asistenciu. Jej syn, navštevujúci druhý stupeň základnej školy je napriek svojmu zdravotnému postihnutiu veľmi aktívny chlapec, športuje, vzdeláva sa v hudbe, chodí na výlety, zlepšuje svoje zručnosti a rozvíja schopnosti. S narastajúcim vekom túži byť so svojimi kamarátmi aj bez sprievodu rodičov, byť čo najviac samostatný. Podávateľka podnetu žiadala o pomoc pri zvýšení peňažného príspevku na osobnú asistenciu pre syna. Na úrade práce sa však stretla s neochotou, spochybňovaním nárokov syna, a preto sa obrátila na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Príbeh 55/2019 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2019
štvrtok 28.02.2019
streda 11.12.2019
Podávateľka podnetu sa na mňa obrátila po opakovaných negatívnych skúsenostiach s pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Pri snahe podať žiadosť o zvýšenie nároku na osobnú asistenciu pre syna, trpiaceho praktickou slepotou oboch očí, sa stretla s odrádzaním od podania žiadosti so zdôvodnením, že deťom sa priznáva asistencia len na úkony ako predčítavanie a sprievod do školy. Ostatnú pomoc synovi majú zabezpečiť rodičia, a to bez nároku na akúkoľvek pomoc zo strany štátu a bez ohľadu na to, že nemôžu byť v práci a zároveň aj pri synovi. Rovnako úrad práce podávateľke podnetu tvrdil, že žiadosť o navýšenie rozsahu asistencie môže podať až po prázdninách, lebo školopovinné dieťa má nárok na pomoc osobného asistenta len počas školského roka.
Bezradná podávateľka podnetu nás požiadala o poradenstvo, usmernenie, ako to podľa zákona je a či má úrad práce pravdu.
Podľa aktuálnej právnej úpravy môže nárok na osobnú asistenciu vzniknúť aj dieťaťu od šiesteho roku veku, pričom ďalšie obmedzenia vo vzťahu k jednotlivým úkonom odkázanosti na pomoc, či obdobiu poskytovania asistencie zákon neuvádza.
Aj maloletý chlapec má nárok na pomoc pri všetkých úkonoch, pri ktorých to potrebuje, pokiaľ pomoc smeruje k účelu poskytovania osobnej asistencie – aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.
Podávateľke podnetu sme pomohli pri spísaní žiadosti aj pri podrobnom určení všetkých úkonov, pri ktorých jej syn potrebuje pomoc asistenta, tiež s prípravou na osobné stretnutie s pracovníkmi úradu práce a posudkovým lekárom. Aj
vďaka tejto príprave a podpore zo strany Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím podávateľka podnetu spolu so synom kontakt s úradom práce zvládli a majúc dostatočné informácie svoju žiadosť obhájili.
Úrad práce uznal, že syn má nárok na pomoc asistenta aj pri iných úkonoch ako je predčítavanie a sprievod do školy, napríklad aj na sprevádzanie a pomoc na krúžkoch, výletoch a ďalších voľnočasových aktivitách a to aj počas víkendov či prázdnin, na pomoc pri podávaní stravy či na dohľad v situáciách, ktoré môžu byť vzhľadom na zdravotné postihnutie pre syna podávateľky podnetu nebezpečné. Rozsah asistencie úrad práce synovi podávateľky podnetu zvýšil o viac ako 100 %.
Uvedený prípad nie je ojedinelý. Pri mojej činnosti sa stretávam s mnohými prejavmi neochoty a nevôle pracovníkov úradov práce pomôcť žiadateľom o peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ide o prípady, keď pracovníci úradu práce nedostatočne alebo skreslene informujú žiadateľov o rôznych príspevkoch a podmienkach na ich získanie, spochybňujú skutočnú potrebu žiadateľov o takúto pomoc zo strany štátu, odrádzajú žiadateľov od podania žiadosti rôznymi zavádzajúcimi tvrdeniami, napríklad, že im nárok aj tak nevznikne, zľahčujú náročnosť životnej situácie žiadateľov, zveličujú možnosti svojpomoci žiadateľov. Špeciálne v prípade detí so zdravotným postihnutím sa stretávam s neprimeraným až bezhraničným výkladom rozsahu bežnej rodičovskej starostlivosti a spochybňovaním náročnosti starostlivosti o dieťa so zdravotným postihnutím v porovnaní so zdravým dieťaťom. V posudzovaných podnetoch úrady práce napríklad nebrali na zreteľ, že ak rodičia pracujú nemôžu byť zároveň pri svojom dieťati, alebo že v dôsledku starostlivosti o svoje dieťa nemôžu pracovať, prípadne, že aj dieťa ako rastie, nadobúda určité schopnosti, určitú samostatnosť, má zvládať povinnosti v rodine aj mimo nej primerane veku, no aj toto môže byť v dôsledku zdravotného postihnutia obmedzené, a teda kompenzovateľné peňažnými príspevkami.
Vyššie opísané postupy úradov práce nie sú správne a nie sú zákonné
[1]
. Pracovníci úradov práce musia mať na pamäti, že ich hlavnou úlohou je žiadateľom o príspevky maximálne pomáhať a poradiť. Podľa zákona o kompenzáciách sú úrady práce povinné poskytovať základné sociálne poradenstvo podľa osobitného predpisu
[2]
a poradenstvo vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, nie ich testovať ako dlho sa budú domáhať niečoho na čo „nie je právny nárok“, či plniť rolu "inkvizítora".
[1]
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, najmä ustanovenie § 55 a nasl. procesné ustanovenia o konaní a § 52 písm. f).
Pravidlá správneho konania, najmä ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
[2]
Zákon č.
448/ 2008 Z. z.
o sociálnych službách.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
28.02.2019
18.12.2019
Rozsah osobnej asistencie a nárok na ďalšie kompenzácie
Podávateľka podnetu namietala situáciu na úrade práce, žiada o pomoc najmä v súvislosti so zvýšením rozsahu osobnej asistencie pre nevidiaceho syna.
Poučenie o správnom postupe (§ 23 písm. a) 1. zákona č. 176/2015 Z. z.)
Nezadané
Podnet na preskúmanie
KZP/0109/2019/07R
Osobne
Ukončené
Referát starostlivosti o maloletých
JUDr. Lenka Bodnárová
Žiadne prílohy