Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Peripetie s tzv. „invalidným dȏchodkom z mladosti“
Príbeh 16/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
pondelok 01.02.2021
utorok 16.11.2021
Peripetie s tzv. „invalidným dȏchodkom z mladosti“
Osamelo žijúci občan so zrakovým postihnutím upozornil, že výška jeho invalidného dôchodku - 318 EUR je príliš nízka, pričom sa odvolával na to, že má odpracovaných viac ako 20 rokov. Tzv. invaliditu z mladosti mu priznali krátko pred rokom 1990. Uviedol, že ľudia s totožným zdravotným postihnutím, aké má on, ale ktorým bola priznaná invalidita z mladosti až neskôr, majú invalidné dôchodky vyššie, nad 400 EUR.
Príbeh 16/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
pondelok 01.02.2021
utorok 16.11.2021
Takzvaný „invalidný dôchodok z mladosti“ je „ľudový pojem“, ktorým pomenúvame atypickú dávku sociálneho poistenia. Poberajú ho tí ľudia s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí sa stali invalidnými v detskom veku, resp. v období, keď boli nezaopatrenými deťmi, teda do 18-teho roku veku.
Ide o nepríspevkovú dôchodkovú dávku,
ktorá sa poskytuje fyzickej osobe z invalidného poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení.
Vypláca ju Sociálna poisťovňa bez ohľadu na to, či táto osoba platila poistné na dôchodkové poistenie.
Výška sumy tzv. invalidného dôchodku z mladosti sa určuje súčinom troch hodnôt. Takýto vzorec výpočtu výšky invalidného dôchodku sa zaviedol v roku 2004. Dovtedy platili iné predpisy. Problém podávateľa podnetu však spočíval v tom, že zrejme nevedel o tom, že od roku 2004 začal platiť nový spôsob výpočtu invalidného dôchodku, o ktorý mohol požiadať, aj keď mal svoj dôchodok priznaný ešte podľa starých predpisov.
Sociálna poisťovňa totiž ľuďom automaticky neprepočítava výšku invalidného dôchodku, ale urobí tak až vtedy, ak si o ňu požiadajú alebo ak dôjde k plánovanej lekárskej prehliadke, z ktorej vyplynie potreba prepočítania výšky invalidného dôchodku.
Prepočet výšky invalidného dôchodku sa posudzuje tak, že sa porovná výška tzv. invalidného dôchodku z mladosti, ktorý bol poistencovi vypočítaný podľa starých predpisov platných do 31.12.2003 - Zákona o sociálnom zabezpečení
[1]
a výška nového invalidného dôchodku, ktorá by mu vyšla podľa nového predpisu platného od 1.1.2004 - Zákona o sociálnom poistení
[2]
. Sociálna poisťovňa potom porovná výsledok oboch výpočtov, a prizná mu tú sumu, ktorá je vyššia.
Podávateľovi podnetu som preto odporučila, aby sa obrátil na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste svojho trvalého bydliska a požiadal ju o prehodnotenie svojho invalidného dôchodku
v zmysle § 263a a 263b Zákona o sociálnom poistení.
Urobil tak a Sociálna poisťovňa mu jeho invalidný dôchodok napokon zvýšila.
Tento prípad
poukazuje na nedostatočnú informačnú povinnosť Sociálnej poisťovne voči jej klientom.
Mnohí ľudia so zdravotným postihnutím nemajú možnosť neustále si študovať nové právne úpravy a nemusia sa tak dozvedieť, že majú možnosť požiadať o prepočítanie výšky invalidného dôchodku a dôchodok si zvýšiť. Plne rešpektujem zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje
“, treba však v prípade osôb so zdravotným postihnutím zvážiť ich obmedzený prístup k takýmto informáciám, u ktorých z nevedomosti (ako to bolo aj v tomto prípade) dochádza k zbytočnému finančnému poškodzovaniu.
V súvislosti s invalidnými dôchodkami z mladosti však upozorňujem ešte aj na iný problém:
Niektoré ustanovenia Zákona o sociálnom poistení týkajúce sa samotného výpočtu tzv. invalidného dôchodku z mladosti považujem naďalej za diskriminačné, na čo upozorňujem už od začiatku výkonu mojej činnosti.
Zákon o sociálnom poistení totiž umožňuje dodatočne zaplatiť dôchodkové poistenie fyzickej osobe počas období taxatívne vymenovaných v § 142 ods. 3 tohto zákona. Takto dodatočne zaplatené poistné však môže mať vplyv na sumu invalidného dôchodku jedine vtedy, ak bolo zaplatené za obdobie spadajúce do obdobia pred vznikom invalidity.
Ale v prípade, že fyzickej osobe bola priznaná invalidita v čase nezaopatrenosti, t. j. v období, keď pre nepriaznivý zdravotný stav nemohla byť vôbec dôchodkovo poistená, táto osoba takúto možnosť dodatočného spätného zaplatenia poistného nemá.
To v praxi znamená, že nemá žiadne možnosti ovplyvniť výšku svojho dôchodku, napr. dodatočným zaplatením poistného
.
Takto sa invalid z mladosti dostáva do zjavnej nerovnosti voči tzv. klasickému invalidovi,
ktorý toto právo má a môže si dodatočne spätne doplatiť poistné za obdobie pred vznikom invalidity, aby splnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia.
Vylúčenie fyzických osôb (tzv. invalidov z mladosti) - nepoistencov z možnosti sa dobrovoľne dôchodkovo pripoistiť
, tak, ako to zákon o sociálnom poistení umožňuje iným fyzickým osobám - poistencom,
považujem za zjavne diskriminačné ustanovenie
voči osobám s ťažkým zdravotným postihnutím od narodenia
, ktoré sa v konečnom dôsledku prejaví znížením ich životnej úrovne z titulu nízkej sumy invalidného dôchodku.
Článok 28 Primeraná životná úroveň a sociálna ochrana Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím neobsahuje priamo aplikovateľné subjektívne práva fyzických osôb, ale je pozitívnym záväzkom štátu, resp. upravuje zásady, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov. A jednou z nich je aj
zásada, aby osobám so zdravotným postihnutím bol zabezpečený rovnaký prístup k dávkam a programom dôchodkového zabezpečenia
. Z uvedeného dôvodu, v predchádzajúcom období v rámci mojich legislatívnych aktivít som niekoľkokrát odporučila novelizovať Zákon o sociálnom poistení a v rámci medzirezortného pripomienkového konania
som niekoľkokrát upozorňovala na to, že invalidné dôchodky v nastavenom režime možno považovať za neprimerané zabezpečenie a v porovnaní s inými invalidnými dôchodkami za nepomerne rozdielne
.
V súvislosti s týmto právnym záverom odporúčam Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, aby iniciovalo novelu na zmenu Zákona o sociálnom poistení o dobrovoľné dôchodkové pripoistenie a právo na dodatočné spätné zaplatenie poistného, ktorým môžu ovplyvniť výšku svojho dôchodku.
[1]
Zákon č. 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
[2]
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení v znení neskorších predpisov.
Detail
Príbeh 16/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
pondelok 01.02.2021
utorok 16.11.2021
Peripetie s tzv. „invalidným dȏchodkom z mladosti“
Osamelo žijúci občan so zrakovým postihnutím upozornil, že výška jeho invalidného dôchodku - 318 EUR je príliš nízka, pričom sa odvolával na to, že má odpracovaných viac ako 20 rokov. Tzv. invaliditu z mladosti mu priznali krátko pred rokom 1990. Uviedol, že ľudia s totožným zdravotným postihnutím, aké má on, ale ktorým bola priznaná invalidita z mladosti až neskôr, majú invalidné dôchodky vyššie, nad 400 EUR.
Príbeh 16/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
pondelok 01.02.2021
utorok 16.11.2021
Takzvaný „invalidný dôchodok z mladosti“ je „ľudový pojem“, ktorým pomenúvame atypickú dávku sociálneho poistenia. Poberajú ho tí ľudia s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí sa stali invalidnými v detskom veku, resp. v období, keď boli nezaopatrenými deťmi, teda do 18-teho roku veku.
Ide o nepríspevkovú dôchodkovú dávku,
ktorá sa poskytuje fyzickej osobe z invalidného poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení.
Vypláca ju Sociálna poisťovňa bez ohľadu na to, či táto osoba platila poistné na dôchodkové poistenie.
Výška sumy tzv. invalidného dôchodku z mladosti sa určuje súčinom troch hodnôt. Takýto vzorec výpočtu výšky invalidného dôchodku sa zaviedol v roku 2004. Dovtedy platili iné predpisy. Problém podávateľa podnetu však spočíval v tom, že zrejme nevedel o tom, že od roku 2004 začal platiť nový spôsob výpočtu invalidného dôchodku, o ktorý mohol požiadať, aj keď mal svoj dôchodok priznaný ešte podľa starých predpisov.
Sociálna poisťovňa totiž ľuďom automaticky neprepočítava výšku invalidného dôchodku, ale urobí tak až vtedy, ak si o ňu požiadajú alebo ak dôjde k plánovanej lekárskej prehliadke, z ktorej vyplynie potreba prepočítania výšky invalidného dôchodku.
Prepočet výšky invalidného dôchodku sa posudzuje tak, že sa porovná výška tzv. invalidného dôchodku z mladosti, ktorý bol poistencovi vypočítaný podľa starých predpisov platných do 31.12.2003 - Zákona o sociálnom zabezpečení
[1]
a výška nového invalidného dôchodku, ktorá by mu vyšla podľa nového predpisu platného od 1.1.2004 - Zákona o sociálnom poistení
[2]
. Sociálna poisťovňa potom porovná výsledok oboch výpočtov, a prizná mu tú sumu, ktorá je vyššia.
Podávateľovi podnetu som preto odporučila, aby sa obrátil na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste svojho trvalého bydliska a požiadal ju o prehodnotenie svojho invalidného dôchodku
v zmysle § 263a a 263b Zákona o sociálnom poistení.
Urobil tak a Sociálna poisťovňa mu jeho invalidný dôchodok napokon zvýšila.
Tento prípad
poukazuje na nedostatočnú informačnú povinnosť Sociálnej poisťovne voči jej klientom.
Mnohí ľudia so zdravotným postihnutím nemajú možnosť neustále si študovať nové právne úpravy a nemusia sa tak dozvedieť, že majú možnosť požiadať o prepočítanie výšky invalidného dôchodku a dôchodok si zvýšiť. Plne rešpektujem zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje
“, treba však v prípade osôb so zdravotným postihnutím zvážiť ich obmedzený prístup k takýmto informáciám, u ktorých z nevedomosti (ako to bolo aj v tomto prípade) dochádza k zbytočnému finančnému poškodzovaniu.
V súvislosti s invalidnými dôchodkami z mladosti však upozorňujem ešte aj na iný problém:
Niektoré ustanovenia Zákona o sociálnom poistení týkajúce sa samotného výpočtu tzv. invalidného dôchodku z mladosti považujem naďalej za diskriminačné, na čo upozorňujem už od začiatku výkonu mojej činnosti.
Zákon o sociálnom poistení totiž umožňuje dodatočne zaplatiť dôchodkové poistenie fyzickej osobe počas období taxatívne vymenovaných v § 142 ods. 3 tohto zákona. Takto dodatočne zaplatené poistné však môže mať vplyv na sumu invalidného dôchodku jedine vtedy, ak bolo zaplatené za obdobie spadajúce do obdobia pred vznikom invalidity.
Ale v prípade, že fyzickej osobe bola priznaná invalidita v čase nezaopatrenosti, t. j. v období, keď pre nepriaznivý zdravotný stav nemohla byť vôbec dôchodkovo poistená, táto osoba takúto možnosť dodatočného spätného zaplatenia poistného nemá.
To v praxi znamená, že nemá žiadne možnosti ovplyvniť výšku svojho dôchodku, napr. dodatočným zaplatením poistného
.
Takto sa invalid z mladosti dostáva do zjavnej nerovnosti voči tzv. klasickému invalidovi,
ktorý toto právo má a môže si dodatočne spätne doplatiť poistné za obdobie pred vznikom invalidity, aby splnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia.
Vylúčenie fyzických osôb (tzv. invalidov z mladosti) - nepoistencov z možnosti sa dobrovoľne dôchodkovo pripoistiť
, tak, ako to zákon o sociálnom poistení umožňuje iným fyzickým osobám - poistencom,
považujem za zjavne diskriminačné ustanovenie
voči osobám s ťažkým zdravotným postihnutím od narodenia
, ktoré sa v konečnom dôsledku prejaví znížením ich životnej úrovne z titulu nízkej sumy invalidného dôchodku.
Článok 28 Primeraná životná úroveň a sociálna ochrana Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím neobsahuje priamo aplikovateľné subjektívne práva fyzických osôb, ale je pozitívnym záväzkom štátu, resp. upravuje zásady, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov. A jednou z nich je aj
zásada, aby osobám so zdravotným postihnutím bol zabezpečený rovnaký prístup k dávkam a programom dôchodkového zabezpečenia
. Z uvedeného dôvodu, v predchádzajúcom období v rámci mojich legislatívnych aktivít som niekoľkokrát odporučila novelizovať Zákon o sociálnom poistení a v rámci medzirezortného pripomienkového konania
som niekoľkokrát upozorňovala na to, že invalidné dôchodky v nastavenom režime možno považovať za neprimerané zabezpečenie a v porovnaní s inými invalidnými dôchodkami za nepomerne rozdielne
.
V súvislosti s týmto právnym záverom odporúčam Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, aby iniciovalo novelu na zmenu Zákona o sociálnom poistení o dobrovoľné dôchodkové pripoistenie a právo na dodatočné spätné zaplatenie poistného, ktorým môžu ovplyvniť výšku svojho dôchodku.
[1]
Zákon č. 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
[2]
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení v znení neskorších predpisov.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
01.02.2021
21.04.2021
Prepočítanie invalidného dôchodku z mladosti podľa novej právnej úpravy
Podávateľ podnetu uviedol, že je osamelo žijúci ťažko zdravotne postihnutý občan, ktorého jediným zdrojom príjmu je plný invalidný dôchodok (po valorizáciách toho času vo výške 318 EUR). Nesúhlasí s výškou svojho dôchodku, nakoľko toho času má už odpracovaných vyše 20 rokov ako zdravotne ťažko postihnutá osoba. Uviedol, že nevidiacim, ktorým bol...
Vyjadrenie k výsledku posúdenia podnetu - nebolo zistené porušenie práva podľa dohovoru (§ 24 zákona č. 176/2015 Z. z.)
Nezadané
Podnet na preskúmanie
KZP/0056/2021/04R
E-mail
Ukončené
Referát zdravotníctva a sociálneho poistenia
Katarína Kohýlová, LL.M.
Žiadne prílohy