Obce by mali dbať na zabezpečenie primeranej životnej úrovne svojich osamelo žijúcich starších obyvateľov

Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ľudia doručujú aj podnety poukazujúce na nepriaznivé životné podmienky osôb so zdravotným postihnutím - niekedy nemajú zabezpečené dokonca ani len základné životné potreby. Podľa Článku 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím majú osoby so zdravotným postihnutím právo na primeranú životnú úroveň, vrátane dostatočnej výživy, oblečenia a ubytovania a na ustavičné zlepšovanie životných podmienok. Uplatňovanie tohto práva sa má zabezpečiť bez diskriminácie ich zdravotného postihnutia.
Príbeh 34/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
pondelok 22.02.2021
pondelok 24.05.2021
S podnetom sa na mňa obrátila pani, ktorá sa obávala o zdravie svojej matky, ktorá ju ako dieťa dala do detského domova. Dcéra s ňou dlho nemala žiadny kontakt, ale po smrti svojho otca sa začala o matku zaujímať. Zistila, že mama žije sama v starej maringotke. Keď ju bola po rokoch pozrieť, opísala pohľad, ktorý sa jej naskytol, takto:
„Po úmrtí otca som nabrala odvahu a osobne som mamu navštívila. To, čo som videla, bol naozaj žalostný stav. Mama žila na pozemku v plechovej maringotke v obrovskom neporiadku a v špine, bez vody, elektriny, či toalety.“
 
Dcéra sa skontaktovala s obecným úradom s cieľom zistiť možnosti pomoci. Na obecnom úrade tvrdili, že na pani dohliadajú, ale po pár dňoch sa na mňa podávateľka podnetu obrátila s urgentnou prosbou o pomoc: jej mama vraj na tom bola psychicky veľmi zle, sedela vedľa maringotky pod stromom a odmietla sa zdvihnúť, jedlo konzumovala z trávnika. Kontaktovala som starostu obce, ktorý zhrnul formy pomoci, ktoré tejto pani poskytujú: donášku obedov, vyčistili jej pozemok a umiestnili naň maringotku, do ktorej zabezpečili aj pripojenie elektriny.
 
S podávateľkou podnetu sme sa dohodli, že najvhodnejším riešením situácie s ohľadom na zdravotný stav jej matky bude poskytnutie celoročnej pobytovej sociálnej služby. To už obec v minulosti navrhovala, ale pani s týmto riešením nesúhlasila. Na základe telefonických informácií, že zdravotný stav obyvateľky obce nie je dobrý, som sa so starostom obce dohodla, že pani navštívi. Návšteva vyústila do privolania rýchlej zdravotnej pomoci. Matku podávateľky podnetu hospitalizovali na psychiatrii vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Počas jej hospitalizácie som požiadala o súčinnosť Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja. Ten mi v krátkom čase oznámil, že posúdil odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a zistil, že pani súhlasí s poskytovaním sociálnej služby v zariadení. Po ukončení hospitalizácie matka podávateľky podnetu nastúpila do pobytového zariadenia sociálnych služieb.
 
Tento prípad poukazuje na zraniteľnosť osamelo žijúcich starých ľudí, ale aj na potrebu spolupráce samosprávy mesta alebo obce a samosprávneho kraja pri riešení ich situácie.