Nedostupnosť zubno-lekárskeho ošetrenia pre osoby so zdravotným postihnutím v celkovej anestéze

Poskytovanie zubno-lekárskej starostlivosti osobám so zdravotným postihnutím v súčasnosti čelí nedostatku, resp. nedostupnosti ambulancií zubného lekárstva, ktoré by poskytovali zubnú starostlivosť pre pacientov s rôznym druhom zdravotného postihnutia v celkovej anestézii, čo vedie k dlhým čakacím dobám na ošetrenie pohybujúcim sa v rozmedzí od niekoľkých mesiacov do 1,5 roka. Ako najvážnejší problém v tejto oblasti bol Ministerstvom zdravotníctva SR určený nedostatok zubných lekárov na uvedených klinikách. Samotný fakt, že v štáte chýbajú lekári, ktorí by vedeli, resp. mohli, zubno-lekárske ošetrenie pacientom so zdravotným postihnutím poskytnúť však nepredstavuje prijateľné odôvodnenie prečo je základné právo na prístup k zdravotnej starostlivosti osobám so zdravotným postihnutím porušované nielen z pohľadu Ústavy SR ale aj z pohľadu medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.
Príbeh 23/2019 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2019
streda 12.09.2018
štvrtok 07.05.2020
S podnetom sa na mňa obrátil otec, ktorého syn je osobou s takým zdravotným postihnutím, ktoré si vyžaduje, aby mu bolo akékoľvek zubno–lekárske ošetrenie vykonané v celkovej anestézii. Na základe predošlých skúseností s pokusmi o zabezpečenie zubno–lekárskeho ošetrenia v celkovej anestézii pre svojho syna podávateľ podnetu uviedol, že v rámci Slovenskej republiky existujú len dve verejné pracoviská, ktoré vykonávajú stomatologické ošetrenia v narkóze, a to v Bratislave a v Martine. Čakacie doby na opravu zubu sú však až ročné a na vytrhnutie zubu sú čakacie doby približne mesiac. Podávateľ uviedol, že táto situácia s čakacími dobami preto nepriamo núti dotknuté osoby uprednostniť vytrhnutie zubu pred jeho opravou a navyše to zapríčiňuje, že osobe so zdravotným postihnutím nie je poskytnutá zdravotná starostlivosť minimálne jeden mesiac.
Podávateľ podnetu sa pokúšal situáciu riešiť aj kontaktovaním súkromného poskytovateľa zubno–lekárskeho ošetrenia, avšak zistil, že hoci je u súkromníka potrebné, aby si pacienti za uvedené stomatologické ošetrenie v narkóze zaplatili, čakacia doba na opravu zubu je tiež niekoľkomesačná a mnohí súkromní zubní lekári odmietajú ošetrovať osoby so zdravotným postihnutím.
Vzhľadom na závažnosť uvedenej situácie som viackrát písomne požiadala Ministerstvo zdravotníctva SR o predloženie stanoviska a možností riešenia vzniknutej situácie.

Vo svojej prvej odpovedi, zo dňa 21.01.2019, na moju žiadosť ministerstvo uviedlo, že zubno–lekárske ošetrenie sa u pacientov so zdravotným postihnutím prevažne vykonáva v celkovej narkóze na zubno–lekárskych klinikách s lôžkami. Tieto kliniky sú súčasťou univerzitných nemocníc v Bratislave, Košiciach a Martine. Zároveň v ňom bolo uvedené, že zubno–lekárske kliniky nie je možné navštíviť z viacerých dôvodov, konkrétne pre nedostatok lekárov so špecializáciou v špecializačnom odbore anesteziológia a intenzívna medicína; že klinika na Heydukovej ulici v Bratislave nemôže hospitalizovať osoby so zdravotným postihnutím, nakoľko sú tam predovšetkým umiestňovaní onkologickí pacienti; že klinika v Ružinove výkony realizuje na operačnej sále, a teda môže vykonávať len extrakcie zubov, rovnaká situácia je aj v Martine; že na dvoch klinikách v Košiciach síce vykonávajú sanácie chrupu, ale aj tam je nedostatok personálu; a že od 01.12.2018 nie je obsadené miesto zubného lekára v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici, nakoľko zubná lekárka odišla do dôchodku. Z obsahu predloženého stanoviska teda vyplynulo, že najvážnejším problémom v danej oblasti je nedostatok zubných lekárov na uvedených klinikách.
Z dôvodu, že v predloženom stanovisku chýbali informácie ohľadom konkrétnych krokov, ktoré Ministerstvo zdravotníctva SR na riešenie predmetnej situácie podniklo a uvedenie krokov, ktoré plánuje podniknúť v budúcnosti som ministerstvo opakovane požiadala o predloženie a doplnenie svojho stanoviska.

Samotný fakt, že v štáte chýbajú lekári, ktorí by vedeli, resp. mohli, zubno– lekárske ošetrenie pacientom so zdravotným postihnutím poskytnúť nepredstavuje prijateľné odôvodnenie prečo je základné právo na prístup k zdravotnej starostlivosti osobám so zdravotným postihnutím porušované nielen z pohľadu Ústavy SR ale aj z pohľadu medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

Vo svojom druhom predloženom písomnom stanovisku, zo dňa 27.01.2020, Ministerstvo zdravotníctva SR uviedlo, že sa touto problematikou od zaslania môjho prvého listu intenzívne zaoberá, a že vyvinulo kroky smerujúce k napraveniu vzniknutej situácie s nedostupnosťou ambulancií zubného lekárstva, ktoré by poskytovali zubnú starostlivosť pre pacientov s rôznym druhom postihnutia v celkovej anestézii. Ministerstvo požiadalo vybraných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti o zaslanie údajov o možnostiach zubno–lekárskeho ošetrovania pacientov v celkovej anestézii, vrátane uvedenia čakacích lehôt na vyšetrenie. Z týchto údajov vyplynulo, že čakacia doba v stomatologickej klinike Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, pracovisko Tr. SNP 1, je 3 mesiace; v klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, pracovisko Rastislavova 43, je 2 – 4 týždne; v Klinike ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie Univerzitnej nemocnice Bratislava Ružinov sú pacienti zaradení do čakacích listín podľa poradia; v Klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie Onkologického ústavu sv. Alžbety, s. roku o. Bratislava, je 6 – 8 týždňov, pričom deti do 12 rokov sú hospitalizované v národnom ústave detských chorôb a deti nad 12 rokov v OÚSA; v Klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie Univerzitnej nemocnice Martin je čakacia doba na extrakciu zuba u detí a dospelých 1 mesiac, čakacia doba na ošetrenie zubného kazu u detí 1 rok a čakacia doba na ošetrenie zubného kazu u dospelých 1,5 roka; na ORL oddelení Fakultnej nemocnice Nitra je 4 – 6 týždňov; na ORL oddelení Fakultnej nemocnice s poliknlinikou J. A. Reimana Prešov je 2 mesiace; a na oddelení maxilofaciálnej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica je čakacia doba 1,5 mesiaca.

Ministerstvo ma vo svojom stanovisku ubezpečilo, že v prípade potreby akútneho zubno–lekárskeho ošetrenia v celkovej anestézii poskytne okamžite všetkým pacientom neodkladnú zdravotnú starostlivosť najbližšie pracovisko pri návšteve zdravotníckeho zariadenia.

Ministerstvo zdravotníctva SR uviedlo, že nie je v rámci svojich kompetencií oprávnené zasahovať do objednávacích lehôt poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ani prideľovať osobám konkrétneho zubného lekára, a že je vecou zubného lekára ako bude manažovať liečbu pacienta a objednávanie na vyšetrenie, pričom by to mal zubný lekár robiť takým spôsobom, aby nedošlo k poškodeniu zdravia pacienta.
Ministerstvo ďalej uviedlo, že nemá v zmysle platných právnych predpisov kompetenciu zvýšiť počty zubných lekárov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť pacientom v celkovej anestézii, a preto požiadalo zdravotné poisťovne o zazmluvnenie ďalších pracovísk – neštátnych ambulancií zubného lekárstva, v každom kraji, ktoré už v súčasnosti môžu poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom v celkovej anestézii, a o to, aby do času zvýšenia počtu zubných ambulancií umožnili ošetrenie zdravotne postihnutých pacientov a preplatili poskytnuté zdravotné výkony v základnom prevedení aj nezazmluvnenému poskytovateľovi zubno–lekárskej starostlivosti bez potrebného schválenia žiadosti o zákrok vopred pred ošetrením u zubného lekára a bez podmienky absolvovania preventívnej prehliadky. Z odpovedí jednotlivých zdravotných poisťovní vyplynulo, že sa zazmluvneniu ďalších pracovísk nebránia, práve naopak, avšak sa stretávajú s nezáujmom zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne ďalej uviedli, že hoci ich Ministerstvo zdravotníctva SR požiadalo o preplatenie poskytnutých zdravotných výkonov v základnom prevedení aj nezazmluvneným poskytovateľom zubno–lekárskej starostlivosti bez potrebného schválenia žiadosti o zákrok vopred pred ošetrením u zubného lekára a bez podmienky absolvovania preventívnej prehliadky tejto požiadavke vyhovieť nemôžu, pretože ak by jej vyhoveli, vedome by porušovali platnú legislatívu.
Ministerstvo zdravotníctva SR po obdržaní odpovedí od zdravotných poisťovní zorganizovalo pracovné stretnutie, na ktoré pozvalo poskytovateľa zubno–lekárskych ošetrení pre osoby so zdravotným postihnutím za účelom diskusie o vstupe tohto poskytovateľa do jednania so zdravotnými poisťovňami za účelom zabezpečenia poskytovania zubno–lekárskeho ošetrenia osobám so zdravotným postihnutím, avšak poskytovateľ zubno–lekárskeho ošetrenia sa vyjadril, že nemá záujem vstúpiť do jednania so zdravotnými poisťovňami najmä z dôvodu nízkych platieb za poskytnutú zubno–lekársku starostlivosť.

Na základe uvedeného ma Ministerstvo zdravotníctva SR informovalo, že nemá v súčasnosti právnu resp. legislatívnu možnosť zabezpečiť vyšší počet poskytovateľov zubno–lekárskej zdravotnej starostlivosti, a že v najbližšom programovom vyhlásení vlády SR pri tvorbe novej legislatívy bude potrebné pripraviť a prijať také legislatívne opatrenia, ktoré zlepšia poskytovanie zubno–lekárskej starostlivosti zdravotne postihnutým osobám a uľahčia zubným lekárom vykonávanie zdravotnej starostlivosti.
Iniciatívu vyvinutú zo strany Ministerstva zdravotníctva SR za účelom vyriešenia vzniknutej situácie hodnotím jednoznačne pozitívne a považujem ju za príklad dobrej praxe. Aj napriek tomu však nemôžem akceptovať, že sa iniciatíva ministerstva zastavila takpovediac na pol ceste a aj napriek navrhnutým riešeniam situácie osôb so zdravotným postihnutím pri zubno–lekárskom ošetrení nedošlo ani len k čiastočnému posunu vpred.
Osoby so zdravotným postihnutím patria z hľadiska práva a ochrany základných ľudských práv do skupiny tzv. “zraniteľných osôb“, to znamená osôb, ochrane práv ktorých je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, pretože nie sú schopné sa chrániť sami, a pri ktorých akýkoľvek zásah do základných práv osôb so zdravotným postihnutím si vyžaduje prísnu kontrolu zo strany štátu, povinnosť prijať primerané opatrenia a povinnosť štátu preukázať, že za účelom prijatia primeraných opatrení vynaložil všetky dostupné prostriedky. Posúdením tohto podnetu som však dospela k záveru, že zo strany štátu nedošlo k prijatiu takých opatrení, ktoré by situáciu zubno–lekárskeho ošetrenia osôb so zdravotným postihnutím aspoň čiastočne zlepšili, čo znamená, že súčasné zabezpečenie poskytovania zubno–lekárskeho ošetrenia pacientom so zdravotným postihnutím je v rozpore s Článkom 25 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím[1] a Článkom 40 Ústavy SR[2].
Z tohto dôvodu som Ministerstvu zdravotníctva SR uložila ako opatrenie bezodkladné započatie prác smerujúcich k odstráneniu zisteného porušovania práv osôb so zdravotným postihnutím a navrhla prijatie opatrení, ktoré do času zvýšenia počtu zubných ambulancií zjednodušia prístup osôb so zdravotným postihnutím k zubno–lekárskemu ošetreniu, a následne iniciovanie legislatívnej zmeny, ktorá by zabezpečila taký prístup k zubno–lekárskemu ošetreniu, ktorý by nebol v rozpore s Článkom 25 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a Článkom 40 Ústavy SR.

Z pozície komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím sa budem taktiež snažiť za účelom vyriešenia vzniknutej situácie iniciovať legislatívnu zmenu a vyvolať odbornú diskusiu prostredníctvom zorganizovania okrúhleho stola, pri ktorom sa stretnem so zástupcami Ministerstva zdravotníctva SR, zdravotných poisťovní, poskytovateľov zubno–lekárskeho ošetrenia osobám so zdravotným postihnutím v celkovej anestézii a zástupcami organizácii venujúcich sa ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím.
 
[1]Podľa Článok 25 Dohovoru „Zmluvné strany uznávajú, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na dosiahnutie najlepšieho možného zdravia bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia.“.
[2]Podľa Článok 40 Ústavy „Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“.