Ľudia s mentálnym postihnutím znášajú bolesť zubov aj dva roky, kým ich ošetria

Dospelý syn s mentálnym postihnutím potrebuje pri zubnom ošetrení celkovú anestéziu, uviedla podávateľka podnetu - jeho mama. Od roku 2019 jej syn čakal na termín zubného ošetrenia v Univerzitnej nemocnici Martin, ktorý mal mať v apríli 2021, no v marci 2021 mu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti termín preložil až na február 2023. Dôvodom mala byť pandemická situácia v súvislosti s ochorením COVID-19, v dôsledku ktorej nebol k dispozícii anesteziológ. Podávateľka podnetu uviedla, že jej syn trpí bolesťami zubov, no aj napriek tomu ho odmietli ošetriť. Uviedla, že nezabezpečením poskytnutia zdravotnej starostlivosti pre jej syna bol podľa jej názoru zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti porušený článok 40 Ústavy SR . Ďalšou problematikou je pritom aj samotné riešenie zubných problémov osôb so zdravotným postihnutím. Často sa stáva, že namiesto ošetrenia zubných kazov, zubári týmto pacientom zuby rovno vytrhnú, pretože čakacia doba na extrakciu zubu je kratšia ako čakacia doba na zákrok v celkovej anestézii. Mnohí podávatelia podnetov namietajú okrem dlhých čakacích dôb na ošetrenie aj práve takúto automatickú extrakciu zubov.
Príbeh 12/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
pondelok 29.03.2021
utorok 16.11.2021
Požiadala som o stanovisko poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - Univerzitnú nemocnicu Martin, ktorý uviedol, že bolesť zubov nespadá pod neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa však po mojom zainteresovaní rozhodol, že tomuto pacientovi dá predsa len skorší termín: v júni 2021.
 
Na jednej strane oceňujem, že pacientovi vyšiel v ústrety, no na druhej strane mu skorší termín zabezpečil na úkor oprávnených nárokov iných pacientov, resp. osôb so zdravotným postihnutím na včasné zubno-lekárske ošetrenie, a preto nemôžem tento postup vnímať ako správne riešenie z pohľadu ochrany práv všetkých pacientov, resp. osôb so zdravotným postihnutím.
 
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ma tiež informoval, že zubno-lekárske ošetrenie dospelých pacientov so zdravotným postihnutím v celkovej anestézii realizuje aj mimo pandemickej situácie z kapacitných dôvodov len raz za dva týždne. Strieda ich s ošetreniami detí so zdravotným postihnutím.
 
Spresnil, že čakacia lehota na sanáciu chrupu v celkovej anestézii pre osoby so zdravotným postihnutím je na Klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie Univerzitnej nemocnice Martin a Jeséniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského až 25 mesiacov. Informoval ma tiež o tom, že v rámci Slovenskej republiky sa plánované sanácie chrupu v celkovej anestézii realizujú iba na troch klinikách stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie, a to v univerzitných nemocniciach v Bratislave, Martine a v Košiciach, čo je podľa neho jednoznačne absolútne nedostatočné. Ako zdôraznil, na túto skutočnosť spoločne s vedením Univerzitnej nemocnice Martin upozornili Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky aj s návrhom plošného riešenia - vytvoriť aj v ďalších piatich krajoch podmienky na poskytovanie takejto starostlivosti.
 
Keďže v predloženom stanovisku chýbali informácie ohľadom konkrétnych krokov, ktoré Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na riešenie predmetnej situácie podniklo a uvedenie krokov, ktoré plánuje podniknúť v budúcnosti, som ministerstvo opakovane požiadala o predloženie a doplnenie svojho stanoviska.
 
Vo svojom druhom predloženom písomnom stanovisku z 31.01.2020 Ministerstvo zdravotníctva SR uviedlo, že sa touto problematikou od zaslania môjho prvého listu (zo začiatku roka 2019) intenzívne zaoberá, a že vyvinulo kroky smerujúce k napraveniu vzniknutej situácie s nedostupnosťou ambulancií zubného lekárstva, ktoré by poskytovali zubnú starostlivosť pre pacientov s rôznym druhom postihnutia v celkovej anestézii. 
 
Ministerstvo tiež uviedlo, že nemá kompetenciu zvýšiť počty zubných lekárov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť pacientom v celkovej anestézii, a preto požiadalo zdravotné poisťovne o zazmluvnenie ďalších pracovísk - neštátnych ambulancií zubného lekárstva v každom kraji, a o to, aby umožnili ošetrenie pacientov so zdravotným postihnutím a preplatili poskytnuté zdravotné výkony v základnom prevedení aj nezazmluvnenému poskytovateľovi zubno-lekárskej starostlivosti bez potrebného schválenia žiadosti o zákrok vopred pred ošetrením u zubného lekára a bez podmienky absolvovania preventívnej prehliadky. Na to však zdravotné poisťovne uviedli, že tejto požiadavke vyhovieť nemôžu, pretože by tým vedome porušovali platnú legislatívu. Poisťovne ale uviedli, že zazmluvneniu ďalších pracovísk sa nebránia, práve naopak, no stretávajú sa s nezáujmom zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. 
 
Ministerstvo mi ďalej poskytlo stanovisko hlavnej odborníčky pre zubné lekárstvo, podľa ktorej ošetrenie pacientov v celkovej anestézii je potrebné realizovať bezodkladne, t. j. bez predchádzajúceho schválenia zdravotnou poisťovňou. S jej názorom sa plne stotožňujem. Ministerstvo ma ale ďalej informovalo, že v súčasnosti nemá legislatívnu možnosť zabezpečiť vyšší počet poskytovateľov zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti, a že v najbližšom programovom vyhlásení vlády SR bude potrebné pripraviť a prijať také legislatívne opatrenia, ktoré tento stav zlepšia.
 
Snažila som sa preto sama iniciovať legislatívnu zmenu a vyvolať odbornú diskusiu medzi zástupcami ministerstva, zdravotných poisťovní poskytovateľov zubno-lekárskeho ošetrenia a zástupcov organizácií venujúcich sa ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím.
 
Ministerstvo zriadilo pracovnú skupinu, ktorej som členkou. Na prvom stretnutí pracovnej skupiny v septembri 2020 sa podarilo stanoviť ďalšie kroky. Konkrétne sa malo pracovať na stanovení rozsahu diagnóz osôb so zdravotným postihnutím, na ktoré sa bude osobitný režim zubno-lekárskeho ošetrovania vzťahovať a na stanovení zdravotných výkonov, ktoré by mali byť pacientom plne hradené zo zdrojov verejného zdravotného poistenia všetkými zdravotnými poisťovňami. Ďalšie stretnutie pracovnej skupiny sa malo uskutočniť s ohľadom na epidemiologickú situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19 počas roka 2021, no nestalo sa tak.
 
Medzitým som preto požiadala ministerstvo o informácie o aktuálnom stave. Z jeho odpovede z júna 2021 vyplynulo, že posun nastal v tom, že odbor zdravotnej starostlivosti v spolupráci s hlavnou odborníčkou pre zubné lekárstvo pripravil vecný návrh zákona na úpravu zubno-lekárskeho ošetrenia pacientov so zdravotným znevýhodnením: definoval sa zoznam diagnóz, pri ktorých má poistenec nárok na zubno-lekárske ošetrenie v celkovej anestézii v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Započatú iniciatívu zo strany Ministerstva zdravotníctva SR hodnotím pozitívne a považujem ju za príklad dobrej praxe. Za pozitívny považujem aj fakt, že od 18. decembra 2020 bola opätovne otvorená ambulancia zubného lekárstva v DFNsP v Banskej Bystrici. Čakacie doby na ošetrenie v celkovej anestézii sa však zásadne nezmenili.
 
Osoby so zdravotným postihnutím patria z hľadiska práva a ochrany základných ľudských práv do skupiny tzv. „zraniteľných osôb“, ktorých ochrane práv je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, a pri ktorých si akýkoľvek zásah do ich základných práv vyžaduje prísnu kontrolu zo strany štátu, povinnosť prijať primerané opatrenia a povinnosť štátu preukázať, že za účelom prijatia primeraných opatrení vynaložil všetky dostupné prostriedky.
 
Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v Článku 12 ustanovuje záväzok členských štátov paktu vytvoriť podmienky, ktoré každému zabezpečia lekársku pomoc a starostlivosť v prípade choroby.
Listina základných práv a slobôd v Článku 31 ustanovuje, že každý má právo na ochranu zdravia. Občania majú na základe verejného poistenia právo na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
Charta základných práv Európskej únie v Článku 35 ustanovuje, že každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činností Európskej únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.
Podľa Článku 4 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa zmluvné strany zaväzujú zabezpečiť a podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím bez akéhokoľvek diskriminovania na základe zdravotného postihnutia[1].
Podľa Článku 25 Dohovoru zmluvné strany uznávajú, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na dosiahnutie najlepšieho možného zdravia bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. Zmluvné strany prijmú všetky príslušné opatrenia, ktorými zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím prístup k zdravotnej starostlivosti[2].
 
Dospela som k záveru, že súčasné zabezpečenie poskytovania zubno-lekárskeho ošetrenia pacientom so zdravotným postihnutím je v rozpore s Článkom 25 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a Článkom 40 Ústavy SR, a že zo strany štátu napriek započatým krokom nedošlo k prijatiu takých opatrení, ktoré by osobám so zdravotným postihnutím zabezpečili včasný prístup k zubno-lekárskemu ošetreniu na území celej Slovenskej republiky. Konštatujem teda, že naďalej dochádza k porušovaniu ich základných ľudských práv a slobôd.
 

OPATRENIA NA NÁPRAVU

Vydané dňa 31. augusta 2021
V zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 písm. f) v spojení s ustanovením § 26 ods. 1 písm. a) bod 3. Zákona o komisároch som uložila Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky:
  • prijatie opatrení, ktoré do času zvýšenia počtu zubných ambulancií zjednodušia prístup osôb so zdravotným postihnutím k zubno-lekárskemu ošetreniu, a následne iniciovanie legislatívnej zmeny,
  • bezodkladne podniknúť kroky za účelom skrátenia dvojročnej čakacej doby na zubno-lekárske ošetrenie osôb so zdravotným postihnutím v celkovej anestézii na Klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie Univerzitnej nemocnice Martin, 
 
[1] Zmluvné strany zaväzujú
a) prijať všetky príslušné legislatívne, správne a iné opatrenia na uplatňovanie práv uznávaných v tomto dohovore;
b) prijať všetky príslušné opatrenia vrátane zákonodarstva na úpravu alebo zrušenie existujúcich zákonov, predpisov, zvykov a praktík, ktoré predstavujú diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím;
c) zohľadniť ochranu a podporu ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím v každej politike a v každom programe;
d) zdržať sa akéhokoľvek konania alebo praktík, ktoré sú v rozpore s týmto dohovorom, a zabezpečiť, aby verejné orgány a inštitúcie konali v súlade s týmto dohovorom;
e) prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie diskriminácie na základe zdravotného postihnutia zo strany akejkoľvek osoby, organizácie alebo súkromného podniku.
[2] Zmluvné strany musia najmä:
a) poskytovať osobám so zdravotným postihnutím rovnaký rozsah, kvalitu a štandard bezplatnej alebo cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a programov, ktoré sa poskytujú ostatným osobám, a to aj v oblasti zdravotníckych programov zameraných na sexuálne a reprodukčné zdravie a programov v oblasti verejného zdravia určených pre celú populáciu;
b) poskytovať zdravotnú starostlivosť, ktorú osoby so zdravotným postihnutím vrátane detí a starších osôb špecificky potrebujú v dôsledku svojho zdravotného postihnutia, a to vrátane včasného zistenia, prípadne intervencie a služby určené na minimalizáciu alebo prevenciu ďalšieho zdravotného postihnutia;
c) poskytovať túto zdravotnú starostlivosť čo najbližšie k miestu bydliska danej osoby vrátane vidieckych oblastí;
d) vyžadovať od zdravotníckych pracovníkov, aby osobám so zdravotným postihnutím poskytovali starostlivosť v tej istej kvalite ako ostatným osobám, a to aj na základe slobodného a informáciami podloženého súhlasu, okrem iného aj zvyšovaním povedomia o ľudských právach, dôstojnosti, nezávislosti a o potrebách osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom odborného vzdelávania a zverejňovania etických noriem pre verejnú aj súkromnú zdravotnú starostlivosť;
e) zakázať diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím pri poskytovaní zdravotného poistenia a životného poistenia, ak toto poistenie povoľuje vnútroštátne právo, a toto poistenie sa musí poskytovať spravodlivým a primeraným spôsobom;
f) zamedziť diskriminačné odopretie zdravotnej starostlivosti alebo zdravotníckych služieb alebo jedla a tekutín na základe zdravotného postihnutia.