Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Keď život ťažko chorého človeka ešte viac zhorší nekompetentný prístup sociálnej poisťovne
Príbeh 15/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
pondelok 31.05.2021
utorok 16.11.2021
Keď život ťažko chorého človeka ešte viac zhorší nekompetentný prístup sociálnej poisťovne
Mýliť sa je ľudské a všetci robíme chyby. Nesmie sa to však diať v štátnych inštitúciách, ktoré majú pomáhať odkázaným a zraniteľným, a to dokonca opakovane. Ako je možné, že nikto z nadriadených nenariadil príslušnému zamestnancovi Sociálnej poisťovne vyriešiť prípad ťažko chorej pani, ale opakovane jej spôsobil zbytočné prieťahy, čím sa jej zhoršili životné podmienky? Argument, že bola pandémia ochorenia COVID-19, neobstojí.
Príbeh 15/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
pondelok 31.05.2021
utorok 16.11.2021
Pani trpiaca rakovinou pľúc namietala, že Sociálna poisťovňa jej znížila starobný dôchodok, respektíve, že jej 5 mesiacov bude z dôchodku strhávať tretinu zo sumy dôchodku, lebo jej ho súhrou viacerých udalostí a okolností, nezapríčinených podávateľkou podnetu, vyplácala v nesprávnej výške. Sociálna poisťovňa jej to oznámila 7. mája 2021 a strhávať sumu z dôchodku jej začala 10. mája 2021. Došlo k tomu takto:
Podávateľka podnetu poberala starobný dôchodok už od roku 2010, no od roku 2017 pracovala v Rakúsku, aby si, ako sama uviedla, zvýšila životný štandard. V roku 2019 si preto podala žiadosť o dôchodok z Rakúska cez slovenskú Sociálnu poisťovňu (štandardný postup). Ako uviedla podávateľka podnetu,
Sociálna poisťovňa však neodoslala túto žiadosť nositeľovi poistenia Rakúskej republiky v riadnom termíne, ale až po jej osobnej urgencii po štyroch mesiacoch.
Sociálna poisťovňa sa za to podávateľke podnetu ospravedlnila. V roku 2020 jej teda začala vyplácať už navýšený dôchodok o príslušnú sumu dôchodku z Rakúskej republiky, a to aj spätne za omeškané mesiace. Zdalo by sa, že všetko je v poriadku. Príbeh však pokračoval.
Po roku (v roku 2021) totiž Sociálna poisťovňa zistila, že - zjednodušene povedané - po navýšení celkovej sumy dôchodku podávateľka podnetu už nespĺňala zákonom stanovené podmienky, podľa ktorých mala nárok na sumu tzv. minimálneho dôchodku. Preto jej
Sociálna poisťovňa výšku dôchodku prepočítala tak, že jej priznala nižšiu sumu dôchodku, než jej vyplácala dovtedy.
Ťažko chorej pani teda oznámila, že
je potrebné, aby jej päť mesiacov strhávala z dôchodku sumu
vyplatenú navyše.
Toto neskoré zistenie (až po roku, odkedy jej priznali dôchodok z Rakúskej republiky) mal opäť na svedomí ten istý zamestnanec Sociálnej poisťovne
, ktorý nekonal ani v roku 2020, keď mal odoslať žiadosť o dôchodok nositeľovi poistenia Rakúskej republiky.
Podávateľka podnetu namietala, že aj
napriek tomu, že to nebola jej chyba, jej Sociálna poisťovňa znižuje starobný dôchodok o 134,36 EUR mesačne
,
čo jej spôsobuje vážne existenčné problémy
. Žiadala, aby Sociálna poisťovňa pri vyčíslení zrážky zo sumy jej starobného dôchodku zohľadnila jej životnú situáciu - ťažkú chorobu a nákladnú liečbu - a predovšetkým fakt, že k tejto situácii, resp. k tomu, že jej vyplácala vyššiu sumu starobného dôchodku než mala, nedošlo jej zavinením.
Sociálna poisťovňa priznala, že pochybil jej zamestnanec. Priznala aj to, že to zistila skutočne až na základe urgencie podávateľky podnetu, ale že nápravu urobila hneď po zistení nedostatku, 20. januára 2020 a starobný dôchodok z Rakúskej republiky jej priznala spätne od 1. augusta 2019. Tým sa Sociálna poisťovňa akoby chcela zbaviť viny zo svojho prvého pochybenia. Sociálna poisťovňa sa ďalej snažila „vyviniť“ tvrdením, že ani vzniknuté nedostatky na strane Sociálnej poisťovne neovplyvnia skutočnosť, že podávateľke podnetu bola skutočne vyplácaná vyššia suma dôchodku, než mala byť, a to od 1. januára 2020 do 9. apríla 2021. A preto
Sociálna poisťovňa, keďže sa na vec pozerala čisto z matematického hľadiska, „nechápala“ alebo nechcela pochopiť, v čom je problém
. Sociálna poisťovňa totiž nevedela ľudsky pochopiť, že podávateľke podnetu spôsobila ujmu, a to tým, že sa po roku rozhodla o tretinu znížiť jej už vyplatený dôchodok.
Ťažko chorá pani sa tak ocitla v ešte horšej finančnej situácii, ako keby jej boli dôchodok vypočítali správne hneď na začiatku.
Ak by zamestnanec Sociálnej poisťovne nebol pochybil a nedošlo by k neodôvodneným prieťahom zo strany Sociálnej poisťovne, mohlo sa skrátiť obdobie, za ktoré bola podávateľke podnetu vyplácaná vyššia suma dôchodku. Tým pádom by jej nepriaznivá životná a finančná situácia, na ktorú však Sociálna poisťovňa v zmysle platnej právnej úpravy prihliadať nemôže, nemusela byť až taká vážna.
Sociálna poisťovňa sa snažila zlyhanie zamestnanca obhájiť tvrdením, že od novembra 2020 zápasila s dlhodobou neprítomnosťou odborných zamestnancov z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Prieťahy konania v prípade podávateľky podnetu sa však začali dávno pred novembrom 2020, z tohto dôvodu nemôžem uvedenú skutočnosť akceptovať ako dostatočné odôvodnenie prieťahov Sociálnej poisťovne.
Podľa Článku 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, zmluvné strany (štáty, medzi ktorými je aj Slovenská republika) zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými, a to aj poskytnutím procesných a veku primeraných úprav s cieľom uľahčiť im účinné plnenie ich úlohy priamych a nepriamych účastníkov vrátane úlohy svedkov, vo všetkých súdnych konaniach, a to aj vo fáze vyšetrovania a predbežného konania. Podľa Článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, má každý právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Podľa Článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
[1]
má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Oprávnená osoba má právo na taký postup štátneho orgánu (napr. súdu), ktorý je zbavený zbytočných prieťahov. Preto je nevyhnutné posúdiť, ako sa v okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa Zákona o sociálnom poistení
[2]
sú Organizačné zložky Sociálnej poisťovne povinné rozhodnúť vo veciach dôchodkových dávok najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní.
Vzhľadom na to, že posudzovanie dĺžky konania orgánu môže byť subjektívne, vytvoril Európsky súd pre ľudské práva kritériá hodnotenia, ktoré si osvojil aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Všeobecnými kritériami, ktoré treba brať do úvahy pri posudzovaní plynulosti konania, sú: skutková a právna zložitosť veci, správanie subjektov (účastníkov) konania a postup orgánov verejnej správy. Prihliada sa aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre účastníka konania. Vysloviť porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je možné za predpokladu, že v konaní došlo k zbytočným, ničím neodôvodneným prieťahom, ktoré svojou nečinnosťou spôsobil súd, resp. dotknutý orgán.
Sociálna poisťovňa vedela o zmene skutočností rozhodujúcich pre posúdenie nároku podávateľky na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku už 5. februára 2020, a následne 8. júna 2020, ale z dôvodu, že dotknutý zamestnanec Sociálnej poisťovne vo veci opätovne nekonal, došlo k posúdeniu sumy dôchodku podávateľky oneskorene, a to až vo februári 2021, čo predstavuje
obdobie nečinnosti Sociálnej poisťovne cca 11 - 12 mesiacov
.
Dospela som preto k záveru, že konaním Sociálnej poisťovne, resp. nečinnosťou dotknutého zamestnanca Sociálnej poisťovne a vo veci posúdenia nároku podávateľky na zvýšenie starobného dôchodku
došlo k zbytočným, ničím neodôvodneným prieťahom v predmetnom konaní, a teda k porušeniu Článku 48 ods. 2 Ústavy SR aj Článku 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a Článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Hoci v predmetnej veci už došlo k náprave, resp. rozhodnutiu v predmetných konaniach, cieľom mojej činnosti je pôsobiť aj preventívne pri ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím.
Z tohto dôvodu, v rámci prevencie vzniku prieťahov v konaní v obdobných veciach, som požiadala Sociálnu poisťovňu podľa Zákona o komisároch
[3]
o oznámenie:
či prijali opatrenia, ktoré by predchádzali vzniku prieťahov v konaniach týkajúcich sa prehodnocovania, resp. zásahov do výšky dôchodkových dávok;
či prijali opatrenia v nadväznosti na pandemickú situáciu, ktorá spôsobila omeškania na strane SP pri riešení dôchodkových dávok;
a v prípade, ak nie, som Sociálnej poisťovni uložila nasledovné opatrenia:
OPATRENIA NA NÁPRAVU
Vydané dňa 16. septembra 2021
Bezodkladne podniknúť kroky za účelom odstránenia prieťahov v konaniach týkajúcich sa prehodnocovania, resp. zásahov do výšky dôchodkových dávok.
Podniknúť kroky za účelom predchádzania obdobným situáciám u iných poistencov, u ktorých je predpoklad, že môže dôjsť k vyplateniu sumy dôchodku naviac.
Informovať Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím o prijatých opatreniach, resp. podniknutých krokoch.
VYHODNOTENIE OPATRENÍ
K 31. decembru 2021
Sociálna poisťovňa listom zo dňa 14. októbra 2021 oznámila,
K opatreniu 1:
Sociálna poisťovňa oboznámila vecne príslušných zamestnancov s negatívnymi dopadni ich konania a opakovane usmernila ich činnosť, zároveň zvýšila internú kontrolu svojich zamestnancov.
Sociálna poisťovňa dlhodobo pracuje na príprave európskeho informačného systému za účelom urýchlenia výmeny dát nevyhnutne potrebných na rozhodovanie o nároku na dôchodok s medzinárodným prvkom. Vzhľadom však na rozsah údajov a počet štátov, ktorých právne predpisy musia byť zohľadnené pri tejto medzištátnej výmene údajov, členské štáty Európskej únie (EÚ) pri zavádzaní informatizácie postupujú priebežne, po dôslednom preverení bezpečnosti a korektnosti vymieňaných údajov. V súčasnosti Sociálna poisťovňa ukončuje práce na jednej z častí informatickej podpory, ktorá urýchli prípravu dát potrebných na uplatnenie nároku na dôchodok v inom členskom štáte EÚ.
K opatreniu č. 1 a 2:
Extrémny výpadok odborne kvalifikovaných zamestnancov, ktorí rozhodujú, a zároveň aj zodpovedajú za výplatu dávok financovaných z verejných finančných prostriedkov, nemožno eliminovať prijatím brigádnikom, príp. zamestnancov na dohodu. Obzvlášť to platí vo vzťahu k zamestnancom, ktorí vedú konania o dôchodku so zahraničným prvkom, ako to bolo v konkrétnom konaní. Odborná príprava zamestnanca kvalifikovaného na konanie o nároku na dôchodok výlučne s použitím vnútroštátnych právnych predpisov trvá rok. Sociálna sporiteľňa na plnenie svojich zákonných povinností a elimináciu nepriaznivého vplyvu pandémie vykonáva nadčasové práce.
Aj v nadväznosti na tento prípad sa ďalej zaoberám zmenou platnej právnej úpravy, ktorá v súčasnosti neumožňuje Sociálnej poisťovni prihliadať na životnú situáciu poistencov v obdobných prípadoch.
[1]
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb.
[2]
§ 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
[3]
§ 10 ods. 2 písm. f) v spojení s ustanovením § 26 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 176/2015 Z. z.
Detail
Príbeh 15/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
pondelok 31.05.2021
utorok 16.11.2021
Keď život ťažko chorého človeka ešte viac zhorší nekompetentný prístup sociálnej poisťovne
Mýliť sa je ľudské a všetci robíme chyby. Nesmie sa to však diať v štátnych inštitúciách, ktoré majú pomáhať odkázaným a zraniteľným, a to dokonca opakovane. Ako je možné, že nikto z nadriadených nenariadil príslušnému zamestnancovi Sociálnej poisťovne vyriešiť prípad ťažko chorej pani, ale opakovane jej spôsobil zbytočné prieťahy, čím sa jej zhoršili životné podmienky? Argument, že bola pandémia ochorenia COVID-19, neobstojí.
Príbeh 15/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
pondelok 31.05.2021
utorok 16.11.2021
Pani trpiaca rakovinou pľúc namietala, že Sociálna poisťovňa jej znížila starobný dôchodok, respektíve, že jej 5 mesiacov bude z dôchodku strhávať tretinu zo sumy dôchodku, lebo jej ho súhrou viacerých udalostí a okolností, nezapríčinených podávateľkou podnetu, vyplácala v nesprávnej výške. Sociálna poisťovňa jej to oznámila 7. mája 2021 a strhávať sumu z dôchodku jej začala 10. mája 2021. Došlo k tomu takto:
Podávateľka podnetu poberala starobný dôchodok už od roku 2010, no od roku 2017 pracovala v Rakúsku, aby si, ako sama uviedla, zvýšila životný štandard. V roku 2019 si preto podala žiadosť o dôchodok z Rakúska cez slovenskú Sociálnu poisťovňu (štandardný postup). Ako uviedla podávateľka podnetu,
Sociálna poisťovňa však neodoslala túto žiadosť nositeľovi poistenia Rakúskej republiky v riadnom termíne, ale až po jej osobnej urgencii po štyroch mesiacoch.
Sociálna poisťovňa sa za to podávateľke podnetu ospravedlnila. V roku 2020 jej teda začala vyplácať už navýšený dôchodok o príslušnú sumu dôchodku z Rakúskej republiky, a to aj spätne za omeškané mesiace. Zdalo by sa, že všetko je v poriadku. Príbeh však pokračoval.
Po roku (v roku 2021) totiž Sociálna poisťovňa zistila, že - zjednodušene povedané - po navýšení celkovej sumy dôchodku podávateľka podnetu už nespĺňala zákonom stanovené podmienky, podľa ktorých mala nárok na sumu tzv. minimálneho dôchodku. Preto jej
Sociálna poisťovňa výšku dôchodku prepočítala tak, že jej priznala nižšiu sumu dôchodku, než jej vyplácala dovtedy.
Ťažko chorej pani teda oznámila, že
je potrebné, aby jej päť mesiacov strhávala z dôchodku sumu
vyplatenú navyše.
Toto neskoré zistenie (až po roku, odkedy jej priznali dôchodok z Rakúskej republiky) mal opäť na svedomí ten istý zamestnanec Sociálnej poisťovne
, ktorý nekonal ani v roku 2020, keď mal odoslať žiadosť o dôchodok nositeľovi poistenia Rakúskej republiky.
Podávateľka podnetu namietala, že aj
napriek tomu, že to nebola jej chyba, jej Sociálna poisťovňa znižuje starobný dôchodok o 134,36 EUR mesačne
,
čo jej spôsobuje vážne existenčné problémy
. Žiadala, aby Sociálna poisťovňa pri vyčíslení zrážky zo sumy jej starobného dôchodku zohľadnila jej životnú situáciu - ťažkú chorobu a nákladnú liečbu - a predovšetkým fakt, že k tejto situácii, resp. k tomu, že jej vyplácala vyššiu sumu starobného dôchodku než mala, nedošlo jej zavinením.
Sociálna poisťovňa priznala, že pochybil jej zamestnanec. Priznala aj to, že to zistila skutočne až na základe urgencie podávateľky podnetu, ale že nápravu urobila hneď po zistení nedostatku, 20. januára 2020 a starobný dôchodok z Rakúskej republiky jej priznala spätne od 1. augusta 2019. Tým sa Sociálna poisťovňa akoby chcela zbaviť viny zo svojho prvého pochybenia. Sociálna poisťovňa sa ďalej snažila „vyviniť“ tvrdením, že ani vzniknuté nedostatky na strane Sociálnej poisťovne neovplyvnia skutočnosť, že podávateľke podnetu bola skutočne vyplácaná vyššia suma dôchodku, než mala byť, a to od 1. januára 2020 do 9. apríla 2021. A preto
Sociálna poisťovňa, keďže sa na vec pozerala čisto z matematického hľadiska, „nechápala“ alebo nechcela pochopiť, v čom je problém
. Sociálna poisťovňa totiž nevedela ľudsky pochopiť, že podávateľke podnetu spôsobila ujmu, a to tým, že sa po roku rozhodla o tretinu znížiť jej už vyplatený dôchodok.
Ťažko chorá pani sa tak ocitla v ešte horšej finančnej situácii, ako keby jej boli dôchodok vypočítali správne hneď na začiatku.
Ak by zamestnanec Sociálnej poisťovne nebol pochybil a nedošlo by k neodôvodneným prieťahom zo strany Sociálnej poisťovne, mohlo sa skrátiť obdobie, za ktoré bola podávateľke podnetu vyplácaná vyššia suma dôchodku. Tým pádom by jej nepriaznivá životná a finančná situácia, na ktorú však Sociálna poisťovňa v zmysle platnej právnej úpravy prihliadať nemôže, nemusela byť až taká vážna.
Sociálna poisťovňa sa snažila zlyhanie zamestnanca obhájiť tvrdením, že od novembra 2020 zápasila s dlhodobou neprítomnosťou odborných zamestnancov z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Prieťahy konania v prípade podávateľky podnetu sa však začali dávno pred novembrom 2020, z tohto dôvodu nemôžem uvedenú skutočnosť akceptovať ako dostatočné odôvodnenie prieťahov Sociálnej poisťovne.
Podľa Článku 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, zmluvné strany (štáty, medzi ktorými je aj Slovenská republika) zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými, a to aj poskytnutím procesných a veku primeraných úprav s cieľom uľahčiť im účinné plnenie ich úlohy priamych a nepriamych účastníkov vrátane úlohy svedkov, vo všetkých súdnych konaniach, a to aj vo fáze vyšetrovania a predbežného konania. Podľa Článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, má každý právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Podľa Článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
[1]
má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Oprávnená osoba má právo na taký postup štátneho orgánu (napr. súdu), ktorý je zbavený zbytočných prieťahov. Preto je nevyhnutné posúdiť, ako sa v okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa Zákona o sociálnom poistení
[2]
sú Organizačné zložky Sociálnej poisťovne povinné rozhodnúť vo veciach dôchodkových dávok najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní.
Vzhľadom na to, že posudzovanie dĺžky konania orgánu môže byť subjektívne, vytvoril Európsky súd pre ľudské práva kritériá hodnotenia, ktoré si osvojil aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Všeobecnými kritériami, ktoré treba brať do úvahy pri posudzovaní plynulosti konania, sú: skutková a právna zložitosť veci, správanie subjektov (účastníkov) konania a postup orgánov verejnej správy. Prihliada sa aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre účastníka konania. Vysloviť porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je možné za predpokladu, že v konaní došlo k zbytočným, ničím neodôvodneným prieťahom, ktoré svojou nečinnosťou spôsobil súd, resp. dotknutý orgán.
Sociálna poisťovňa vedela o zmene skutočností rozhodujúcich pre posúdenie nároku podávateľky na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku už 5. februára 2020, a následne 8. júna 2020, ale z dôvodu, že dotknutý zamestnanec Sociálnej poisťovne vo veci opätovne nekonal, došlo k posúdeniu sumy dôchodku podávateľky oneskorene, a to až vo februári 2021, čo predstavuje
obdobie nečinnosti Sociálnej poisťovne cca 11 - 12 mesiacov
.
Dospela som preto k záveru, že konaním Sociálnej poisťovne, resp. nečinnosťou dotknutého zamestnanca Sociálnej poisťovne a vo veci posúdenia nároku podávateľky na zvýšenie starobného dôchodku
došlo k zbytočným, ničím neodôvodneným prieťahom v predmetnom konaní, a teda k porušeniu Článku 48 ods. 2 Ústavy SR aj Článku 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a Článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Hoci v predmetnej veci už došlo k náprave, resp. rozhodnutiu v predmetných konaniach, cieľom mojej činnosti je pôsobiť aj preventívne pri ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím.
Z tohto dôvodu, v rámci prevencie vzniku prieťahov v konaní v obdobných veciach, som požiadala Sociálnu poisťovňu podľa Zákona o komisároch
[3]
o oznámenie:
či prijali opatrenia, ktoré by predchádzali vzniku prieťahov v konaniach týkajúcich sa prehodnocovania, resp. zásahov do výšky dôchodkových dávok;
či prijali opatrenia v nadväznosti na pandemickú situáciu, ktorá spôsobila omeškania na strane SP pri riešení dôchodkových dávok;
a v prípade, ak nie, som Sociálnej poisťovni uložila nasledovné opatrenia:
OPATRENIA NA NÁPRAVU
Vydané dňa 16. septembra 2021
Bezodkladne podniknúť kroky za účelom odstránenia prieťahov v konaniach týkajúcich sa prehodnocovania, resp. zásahov do výšky dôchodkových dávok.
Podniknúť kroky za účelom predchádzania obdobným situáciám u iných poistencov, u ktorých je predpoklad, že môže dôjsť k vyplateniu sumy dôchodku naviac.
Informovať Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím o prijatých opatreniach, resp. podniknutých krokoch.
VYHODNOTENIE OPATRENÍ
K 31. decembru 2021
Sociálna poisťovňa listom zo dňa 14. októbra 2021 oznámila,
K opatreniu 1:
Sociálna poisťovňa oboznámila vecne príslušných zamestnancov s negatívnymi dopadni ich konania a opakovane usmernila ich činnosť, zároveň zvýšila internú kontrolu svojich zamestnancov.
Sociálna poisťovňa dlhodobo pracuje na príprave európskeho informačného systému za účelom urýchlenia výmeny dát nevyhnutne potrebných na rozhodovanie o nároku na dôchodok s medzinárodným prvkom. Vzhľadom však na rozsah údajov a počet štátov, ktorých právne predpisy musia byť zohľadnené pri tejto medzištátnej výmene údajov, členské štáty Európskej únie (EÚ) pri zavádzaní informatizácie postupujú priebežne, po dôslednom preverení bezpečnosti a korektnosti vymieňaných údajov. V súčasnosti Sociálna poisťovňa ukončuje práce na jednej z častí informatickej podpory, ktorá urýchli prípravu dát potrebných na uplatnenie nároku na dôchodok v inom členskom štáte EÚ.
K opatreniu č. 1 a 2:
Extrémny výpadok odborne kvalifikovaných zamestnancov, ktorí rozhodujú, a zároveň aj zodpovedajú za výplatu dávok financovaných z verejných finančných prostriedkov, nemožno eliminovať prijatím brigádnikom, príp. zamestnancov na dohodu. Obzvlášť to platí vo vzťahu k zamestnancom, ktorí vedú konania o dôchodku so zahraničným prvkom, ako to bolo v konkrétnom konaní. Odborná príprava zamestnanca kvalifikovaného na konanie o nároku na dôchodok výlučne s použitím vnútroštátnych právnych predpisov trvá rok. Sociálna sporiteľňa na plnenie svojich zákonných povinností a elimináciu nepriaznivého vplyvu pandémie vykonáva nadčasové práce.
Aj v nadväznosti na tento prípad sa ďalej zaoberám zmenou platnej právnej úpravy, ktorá v súčasnosti neumožňuje Sociálnej poisťovni prihliadať na životnú situáciu poistencov v obdobných prípadoch.
[1]
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb.
[2]
§ 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
[3]
§ 10 ods. 2 písm. f) v spojení s ustanovením § 26 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 176/2015 Z. z.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
31.05.2021
14.10.2021
Zníženie starobného dôchodku
Podávateľka podnetu žiada o radu, pomoc pri znížení starobného dôchodku. Podávateľka vo svojom podnete namieta konanie Sociálnej poisťovne, ktorým došlo k zníženiu jej starobného dôchodku. Uviedla, že jej SP listom oznámila, že jej znižuje starobný dôchodok a bude jej strhávať z dôchodku sumu, ktorá jej bola podľa SP vyplácala navyše - v pomere...
Vyjadrenie k výsledku posúdenia podnetu - došlo k porušeniu práva podľa dohovoru aj v rozpore so zákonom a bol navrhnutý prostriedok nápravy (§ 24 zákona č. 176/2015 Z. z.)
Opakovaný podnet, ktorý už komisár vybavil a neobsahuje nové skutočnosti komisár (§ 22 ods. 2 písm. d)
Nezadané
Podnet na preskúmanie
KZP/0331/2021/04R
E-mail
Ukončené
Referát zdravotníctva a sociálneho poistenia
JUDr. Ivana Šarlinová
Žiadne prílohy