Keď manželka podľa úradu nie je spôsobilá opatrovať manžela, hoci ho opatruje

Nie vždy môže rodinný príslušník opatrovať osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a zároveň za to aj poberať peňažný príspevok na opatrovanie - aspoň takto si vykladal zákon Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Zamietol totiž žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie z dôvodu, že žiadateľka podľa neho nebola schopná psychicky ani fyzicky opatrovať svojho manžela, ktorého pritom v praxi dlhodobo opatruje.
Príbeh 3/2021 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021
utorok 09.02.2021
utorok 16.11.2021
Manžel podávateľky podnetu má status fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaný aj na sprievodcu. Posudkový lekár zhodnotil a posúdil jeho zdravotný stav, jeho zmeny a poruchy, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie a určil mieru jeho funkčnej poruchy na 70 % podľa prílohy č. 3 k Zákonu o peňažných príspevkoch[1].
 
Podávateľka podnetu uviedla, že o manžela sa riadne stará, a preto v januári 2019 požiadala príslušný úrad práce o priznanie nároku na poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie. Peňažný príspevok jej v apríli 2019 príslušný úrad práce zamietol, a to napriek tomu, že zákonné podmienky na poberanie príspevku podávateľka podnetu aj jej manžel spĺňali. Pracovníčka príslušného úradu práce sa však rozhodla spochybniť status podávateľky podnetu ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Spochybnila jej psychickú a fyzickú schopnosť opatrovať manžela.
 
Na základe podaného odvolania ústredie práce znovu posudzovalo psychickú a fyzickú schopnosť podávateľky podnetu vykonávať opatrovanie. Podľa názoru posudkového lekára, vzhľadom na jej zdravotný stav, nebola schopná ani psychicky, ani fyzicky opatrovať svojho manžela. Ústredie práce vyslovilo predpoklad, že pri jej ochoreniach by nemohla zvládať fyzicky náročné úlohy, s ktorými je spojené celodenné opatrovanie chorého manžela s vyššou hmotnosťou. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo v odvolacom konaní potvrdené.
V decembri 2020 podávateľka podala novú žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie manžela, keďže ho v praxi aj naďalej nepretržite opatrovala. 26. januára 2021 jej žiadosť príslušný úrad práce opäť zamietol z dôvodu, že podľa potvrdenia posudkového lekára úradu práce podávateľka podnetu nemá fyzickú a psychickú schopnosť opatrovať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a úrad práce opäť vyslovil predpoklad, že vzhľadom na svoj zdravotný stav by nemohla zvládať fyzicky náročné úlohy, s ktorými je spojené celodenné opatrovanie chorého manžela. 
 
Podávateľku podnetu som sprevádzala týmto konaním a pomohla som jej s argumentáciou v odvolaní. Podávateľka podnetu v ňom poukázala na nesprávne závery pri posúdení jej aktuálneho zdravotného stavu, a z toho vyplývajúcich fyzických a psychických schopností jej osoby vykonávať opatrovanie chorého manžela, ktoré pritom aj tak v praxi dlhodobo sama robí. O manžela sa riadne stará aj napriek jeho zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu (pridruženému ďalšiemu ochoreniu) a starostlivosť zvládala aj predtým. Chce, aby manžel zostal v domácom prostredí. Každodennú celodennú starostlivosť mu poskytuje len ona, preto je toho názoru, že jej schopnosti opatrovať už život potvrdil.
 
V októbri 2021 mi podávateľka podnetu oznámila, že v odvolacom konaní napokon uspela a peňažný príspevok jej priznali. Poďakovala sa za empatiu, vypočutie, pomoc a súčinnosť pri vyhotovení odvolania.
 
Aj týmto prípadom sa potvrdzuje naozaj zložitá a dlhá cesta ľudí odkázaných na pomoc štátu k tomu, aby im štát skutočne pomohol.
 
[1] § 12 zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov