Diskriminačné podmienky vzniku nároku na zdravotnícku pomôcku

Prostredníctvom poslankyne NR SR som sa dozvedela o prípade staršieho pána, ktorému zdravotná poisťovňa odmietla uznať nárok na zdravotnícku pomôcku – prenosný koncentrátor kyslíka, ktorý slúži na poskytovanie dlhodobej domácej oxygenoterapie. Poisťovňa pritom vychádzala z odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR, podľa ktorého jednou zo zákonných podmienok vzniku nároku na prenosný kyslíkový koncentrátor je existencia trvalého pracovného pomeru u pacienta. Po vyžiadaní vyjadrenia od zdravotnej poisťovne som zistila, že zdravotnú pomôcku – prenosný kyslíkový koncentrátor, zdravotná poisťovňa skutočne neposkytuje všetkým pacientom, ktorí ju potrebujú, ale v zmysle odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR len pacientom s chronickou respiračnou insuficienciou, s nozologickými jednotkami, ktorí sú v trvalom pracovnom pomere (pričom nezáleží na výške pracovného úväzku).
Príbeh 21/2019 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2019
streda 22.05.2019
streda 08.01.2020
Preskúmaním ustanovenia Článku IX ods. 2 odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR na poskytovanie dlhodobej domácej oxygenoterapie, som dospela k záveru, že toto ustanovenie je diskriminačné, nakoľko podmieňuje nárok na túto zdravotnícku pomôcku existenciou trvalého pracovného pomeru, a je v rozpore s právami osôb so zdravotným postihnutím zakotvenými v Článku 5[1], Článku 10[2], Článku 19[3], Článku 20[4], Článku 25[5], Článku 27[6]Článku 30[7] Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Poskytovanie zdravotníckych pomôcok, resp. ich úhrada zo zdravotného poistenia, predstavuje súčasť napĺňania práva na zdravie a adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Tá musí byť poskytovaná všetkým osobám, ktoré to potrebujú, bez akejkoľvek diskriminácie, a to vrátane rovnakého prístupu k bezplatnému poskytnutiu takýchto pomôcok. V prípade predmetného usmernenia to však neplatí, keďže prístup k úhrade zdravotnej pomôcky je aj v prípade odkázanosti na ňu bezdôvodne obmedzený len pre vybranú skupinu osôb, t. j. osoby s trvalým pracovným pomerom. Takýmto obmedzením prístupu k zdravotníckej pomôcke, ktorá umožňuje alebo uľahčuje mobilitu osôb odkázaných na určitý druh zdravotnej starostlivosti, môže dochádzať aj k faktickému obmedzeniu alebo úplnému znemožneniu nielen slobody pohybu týchto osôb, ale aj prístupu k pracovným príležitostiam, vzdelávaniu či spoločenskému a kultúrnemu životu, a tým aj k celkovému zníženiu kvality života osôb so zdravotným postihnutím.
Posúdením tohto podnetu som dospela k záveru, že tento interný predpis Ministerstva zdravotníctva SR je diskriminačný.
 
[1]Podľa Článok 5 Dohovoru „všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie“;
[2]Podľa Článok 10 Dohovoru „Zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že každá ľudská bytosť má prirodzené právo na život, a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie účinného využívania tohto práva osobami so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými“;
[3]Podľa Článok 19 Dohovoru „Zmluvné strany uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, prijmú účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné využívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti“;
[4]Podľa Článok 20 Dohovoru „Zmluvné strany prijmú účinné opatrenia na zabezpečenie osobnej mobility s najväčšou možnou nezávislosťou pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj tým, že uľahčia prístup osôb so zdravotným postihnutím ku kvalitným pomôckam na mobilitu, k zariadeniam, k podporným technológiám, k rôznym formám živej asistencie a k sprostredkovateľom, a to aj zabezpečením ich finančnej dostupnosti“;
[5]Podľa Článok 25 Dohovoru „Zmluvné strany uznávajú, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na dosiahnutie najlepšieho možného zdravia bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia.“
[6]    Podľa Článok 27 Dohovoru „Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými; zahŕňa to právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné osobám so zdravotným postihnutím. Zmluvné strany zaručujú a podporujú uplatňovanie práva na prácu.“
[7]    Podľa Článok 30 Dohovoru „Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím zúčastňovať sa na rovnakom základe s ostatnými na kultúrnom živote a prijmú na to všetky príslušné opatrenia.“