Ranné správy RTVS
utorok 05.04.2022

Slovenská pošta sľubuje odstrániť bariéry v budove v Prievidzi

O bariérovej pošte v Prievidzi sme sa dozvedeli v súvislosti s reportážou, ktorú pripravovala redaktorka RTVS Miriam Dobrotová a o stanovisko požiadala aj Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Reportáž odvysielali Správy RTVS 14.2.2022.

Výzva komisárky

Po odvysielaní reportáže komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská vyzvala vedenie Slovenskej pošty, aby prijala opatrenia na zabezpečenie bezbariérového prístupu do budovy Pošty 1 v Prievidzi alebo presťahovala pobočku pošty do iných, vhodnejších priestorov:

Zabezpečenie prístupnosti fyzického prostredia je pre osoby so zdravotným postihnutím jedným z ich základných ľudských práv. Vyplýva to z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný od 25.6.2010.

Tieto opatrenia zahŕňajú identifikáciu a odstraňovanie prekážok a bariér brániacich prístupnosti a vzťahujú sa aj na budovy, cesty, dopravné a iné vnútorné a vonkajšie zariadenia, vrátane škôl, obytných budov, zdravotníckych zariadení a pracovísk, ako aj na informačné, komunikačné a iné služby, vrátane elektronických a pohotovostných služieb. Ich cieľom je umožniť osobám so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislým spôsobom života.
 
Podľa komisárky nie je vhodný ani režim obsluhy zaužívaný Slovenskou poštou, a to prostredníctvom tabuľky s telefónnym číslom, ktorým si majú ľudia so zdravotným znevýhodnením alebo imobilní občania či rodičia s kočíkmi privolať pracovníka pošty, a ten im má pod schodami pred budovou poskytnúť poštové služby.

Vybavovanie klientov pred budovou zasahuje do práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

pozorňuje komisárka Zuzana Stavrovská.
 
Pošty bez bariér sú základom pre rovnaký prístup občanov so zdravotným postihnutím k službám. K prijímaniu opatrení na zabezpečenie prístupnosti zaväzuje zmluvné strany, teda aj Slovenskú republiku, priamo Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý je nadradený národnej legislatíve.

Kto nechce, hľadá dôvody. Kto chce, hľadá spôsoby.

Na Poštu 1 v Prievidzi vedie jedno vonkajšie a jedno?  vnútorné schodisko. Vonkajšie stojí na pozemku mesta, preto by bolo potrebné majetkovo-práve vysporiadať pozemok. Vnútorné schodisko podľa vedenia pošty nie je možné technicky debarierizovať? - aspoň takto sa vyjadrilo vedenie Slovenskej pošty v spomínanej reportáži.
 
Na výzvu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Slovenská pošta reagovala:
 

Slovenská pošta, a.s. posudzuje viaceré varianty a možné stavebno-technické alternatívy riešenia, ako vybudovať bezbariérový vstup priamo do interiéru pošty. Zámerom je do konca roka zabezpečiť vypracovanie príslušnej projektovej dokumentácie a obstarať dodávateľa stavby tak, aby sa bezbariérový vstup na pošte Prievidza 1 mohol v roku 2023 vybudovať.

Pošta zároveň opäť zdôraznila, že v každom prípade bude musieť majetkovo-právne vysporiadať pozemok pred budovou, ktorý patrí mestu.
 
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím oceňuje, že v porovnaní so stanoviskom Slovenskej pošty odvysielaným v reportáži RTVS z februára tohto roka ide o výrazný posun a ochotu riešiť problematiku zo strany Slovenskej pošty.
 
Oslovili sme preto aj mesto Prievidza, či bude ochotné majetkovo-vysporiadať pozemok. Stanovisko nám poskytol hovorca Michal Ďureje:

Áno, ak vznikne situácia, že mesto Prievidza bude oslovené o pomoc s vyčlenením časti pozemku na debarierizáciu vstupu do budovy Slovenskej pošty, samozrejme, budeme nápomocní. O danej požiadavke budú rokovať orgány mesta.

 
Mestá nie sú pripravené na invalidov
V reportáži RTVS sa vyjadrila aj Ľubica Porubcová, ktorá spolu s manželom a dvoma deťmi žije v Prievidzi. Mladší syn, 6-ročný Ivanko, sa narodil s diagnózou neonatálna hemochromatóza (klinický stav, pri ktorom vzniká závažné ochorenie pečene novorodenca). Mesiac po narodení bol v kóme a lekári mu nedávali veľké šance. Svoj boj o život vyhral, ale ťažký začiatok mu poškodil mozog. V štyroch rokoch mu diagnostikovali detskú mozgovú obrnu. Lekári sa obávali, že nebude vedieť sám prijať potravu, nebude vedieť močiť, nebude vedieť rozprávať a podľa slov jeho mamy nikto nečakal, že bude mentálne v poriadku. Dnes je jeho hendikepom „iba“ to, že je odkázaný na invalidný vozík:

Môžeme hovoriť o zázraku, pretože po rokoch tvrdej práce Ivanko navštevuje bežnú materskú školu a o rok pôjde do bežnej školy. Mentálne je takmer na úrovni svojich rovesníkov. Skladá celé vety, skloňuje a má zmysel pre humor. Porozumieť mu je už ale náročnejšie, pretože tak, ako ho neposlúchajú svaly na končatinách, ho stále neposlúchajú ani tvárové svaly, ktoré by mu umožnili správnu artikuláciu,

hovorí Ľubica Porubcová.
 
Pravidelne s Ivankom navštevuje rehabilitácie a terapie na Slovensku aj v zahraničí. Keďže je to finančne náročné, zapájajú sa do rôznych grantov, zbierajú financie cez asociácie a združenia a komunikujú so štátnymi inštitúciami.  Preto často chodia na úrady a poštu, mnohé zásielky je potrebné prevziať do vlastných rúk.

Keď v schránke nájdem žltý lístok, nie som šťastná. Cesta do mesta, to sú chodníky plné výmoľov, vysoké obrubníky a napokon schody. Mestá sú stále nepripravené na invalidov. Som odkázaná na milosť a nemilosť okoloidúcich a niekedy nútená nechať čakať syna s cudzími ľuďmi,

vymenúva prekážky Ivankova mama.
 
Ani škôlka, do ktorej Ivanko chodí, nie je bezbariérová, ale aspoň bola ochotná ho prijať. Hľadanie trvalo rok, pretože ak aj našli bezbariérovú, nemali v nej zas miesto pre asistenta.

To je ako získať auto bez kolies,

opisuje Ľubica. Prekážky - fyzické a aj tie v hlavách - však prekonávajú doslova na každom kroku: už dva roky napríklad rieši odstránenie zákazu parkovania pred vlastným domom. Medzitým sa jej podarilo zabezpečiť špeciálne kočíky a interiérové ihrisko do materskej školy a aktuálne čaká na odpoveď na žiadosť o invalidný kočík pre Ivanka. Vybavovania - aj na pošte - je stále dosť.
 
Preto sa veľmi potešila správe, že Slovenská pošta pristúpi k debarierizácii:

Budem šťastná nielen za nás, ale aj za ľudí na vozíku, za mamy s kočíkmi aj seniorov.

 
Text:
Elena Koritšánska, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím
Fotografie:
archív Ľubice Porubcovej