Chcela by som byť čo najbližšie ľuďom so zdravotným postihnutím v čase, keď potrebujú pomôcť vo svojich útrapách s úradmi, aby dosiahli zlepšenie svojich životných podmienok. Chceli by sme napríklad rozšíriť pôsobnosť Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím aj na seniorov – bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú zdravotné postihnutie či dlhodobé zdravotné problémy. Táto potreba vyplynula z našej praxe, keď sa na nás obracajú mnohí seniori, no keďže nemajú zdravotný problém, nemôžeme im pomôcť (no aj v takých prípadoch im aspoň poskytneme právne poradenstvo a usmerníme ich). Na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím máme nastavené procesy na špeciálnu ochranu zraniteľných osôb, a preto si myslíme, že je to prirodzené rozšírenie našej činnosti. Súčasne by som chcela svoju energiu vynakladať do zmeny legislatívy, aby sa rýchlejšie menila a zosúlaďovala s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím. Mojím cieľom je spracovať obraz vývoja spoločnosti v oblasti ochrany ľudských práv ľudí so zdravotným postihnutím v sledovaných jednotlivých oblastiach inštitucionálnej starostlivosti, či už v zariadeniach sociálnych služieb alebo v iných pobytových zariadeniach, napr. psychiatrických zariadeniach za obdobie predchádzajúcich 5 rokov. Jednou z legislatívnych úprav, ktoré by som chcela iniciovať, je aj presadenie zmeny zákona o Ústavnom súde tak, aby Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím mohol zastupovať klienta v konaní o ústavnej sťažnosti, teda pred Ústavným súdom SR. V súčasnosti totiž náš Úrad môže klienta sprevádzať len pri konaniach pred prvostupňovými a druhostupňovými súdmi. Takisto by sme chceli docieliť, aby v súdnych konaniach o spôsobilosti na právne úkony mali účastníci konania o spôsobilosti, o ktorých sa koná, právo vyplývajúce zo zákona na bezplatné právne zastúpenie advokátom. Advokáta by platil štát, a to bez potreby preukazovania svojho majetku. Malo by to byť súčasťou tzv. opatrovníckej reformy, ktorú pripravuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Na ochranu práv ľudí, ktorých schopnosti rozhodovať sa sú oslabené, je potrebné zo strany štátu zabezpečiť pomoc pri rozhodovaní, tzv. „podporované rozhodovanie“ podľa článku 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Od júna 2017 pracujeme na tejto legislatíve v pracovnej skupine odborníkov z oblasti práva a sociálnych služieb. Meškanie s touto legislatívou vytkol Slovenskej republike aj Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím vo svojich odporúčaniach z apríla 2016. Verím, že v najbližšom období sa nám podarí vyvinúť dostatočne silný tlak na Ministerstvo spravodlivosti SR, aby návrh na túto právnu úpravu oficiálne predložilo.
Najväčší pokrok vidím v deinštitucionalizácii, alebo inak povedané, v zmäkčovaní inštitucionálnych podmienok na komunitné, v skvalitnení fyzického prostredia, v ktorom klienti žijú, odstraňovanie rutinných postupov a ochotu zamestnancov vnímať iný pohľad na život klientov v zariadení, ochotu sa vzdelávať a robiť kroky smerujúce k osamostatneniu sa klientov a k ich bezpečnému ale pritom nezávislému spôsobu života.
Láska k tejto práci a to, že vidím, že má veľký zmysel.