SNP sa začalo 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami, nepriamo bolo i útokom proti autoritatívnej vláde na čele s prezidentom Jozefom Tisom, ako aj snahou byť na strane víťazných spojeneckých mcností II. svetovej vojny.
 
Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili a v noci z 27. na 28. októbra 1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôspb odboja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny sovietskymi, rumunskými a česko-slovenskými vojskami na jar 1945.
 
MILIÓNY ZRANENÝCH
 
Počas 2. svetovej vojny sa mnoho ľudí stalo obeťami zranení, ktoré viedli k trvalým postihnutiam. Presný počet ľudí, ktorí prežili vojnu, ale zostali postihnutí, je ťažké určiť, pretože dáta nie sú presné a závisia od rôznych faktorov, ako sú krajina, typ zranenia, a vojenský alebo civilný status.
 
Medzi vojenskými veteránmi boli časté amputácie končatín, zrakové alebo sluchové straty, a psychické traumy. Civilné obyvateľstvo, najmä v oblastiach ťažkých bojov, tiež utrpelo vážne zranenia z bombových útokov, streľby a ďalších vojnových násilností.
 
Napríklad v samotnom Sovietskom zväze bolo po vojne zaregistrovaných približne 2,5 milióna ľudí ako invalidov, zatiaľ čo v Nemecku ich počet dosahoval státisíce. V Spojených štátoch amerických bolo evidovaných približne 670 000 vojnových veteránov so zdravotným postihnutím. Celkovo sa dá povedať, že v celej Európe a Ázii mohli byť počty civilistov a vojakov, ktorí sa stali postihnutými v dôsledku vojny, v miliónoch.
 
ZDRAVOTNE POSTIHNUTÍ AKO MENEJCENNÍ
 
Počas 2. svetovej vojny však najviac trpeli ľudia, ktorí sa už narodili so zdravotným postihnutím. Nemecký kancelár Adolf Hitler a nacistický režim mali k ľuďom so zdravotným postihnutím veľmi negatívny postoj. Hitlerova ideológia bola postavená na myšlienkach rasovej čistoty a eugeniky, ktoré považovali ľudí so zdravotným postihnutím za „menejcenných“ a „neproduktívnych“. Podľa tejto ideológie títo ľudia zaťažovali spoločnosť a oslabovali nemecký národ.
 
V rámci nacistického programu, známeho ako „Aktion T4“, nacisti zaviedli systematickú eutanáziu ľudí s telesným a duševným postihnutím. Tento program začal už v roku 1939 a zahŕňal zabíjanie pacientov v nemocniciach a ústavoch rôznymi spôsobmi, vrátane otrávenia plynom, smrteľných injekcií a vyhladovania. Cieľom programu bolo "očistiť" nemeckú rasu od tých, ktorí boli považovaní za geneticky menejcenných.
 
Odhaduje sa, že počas nacistickej vlády bolo v rámci tejto politiky zavraždených približne 200 000 ľudí so zdravotným postihnutím. Program „Aktion T4“ bol oficiálne ukončený v roku 1941 kvôli verejnému tlaku, no vraždenie ľudí so zdravotným postihnutím pokračovalo tajne až do konca vojny.
 
Je dôležité, aby sme si aj počas 80. výročia Slovenského národného povstania, spomenuli na hrôzy vojny, ale aj na šľachetnosť a odvahu našich slovenských povstalcov a všetkých, ktorí im v odboji pomáhali. Častokrát je dôležité, aby ľudia bojovali tzv. zdola, teda aby do boja s neprávosťou išli obyčajní ľudia, ktorí dokážu veľmi veľa, ak sú jednotní.