streda 23.02.2022

Pomáha štát rodičom detí so zdravotným postihnutím alebo ich trestá?

Pre deti so zdravotným postihnutím a ich rodičov je momentálne najpálčivejšou témou odnímanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Preto sme sa na druhom online stretnutí komisárky Zuzany Stavrovskej a právničky úradu Lenky Bodnárovej so zástupcami Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením venovali práve tejto téme.
Zástupcovia Platformy rodín potvrdili naše zistenia z riešenia podnetov: úrady práce, sociálnych vecí a rodiny majú už dlhší čas tendenciu prehodnocovať odkázanosť rodičov či detí na jednotlivé príspevky, a neraz im ich dokonca rovno odnímajú. A to nie preto, že by sa zdravotný stav ich dieťaťa so zdravotným postihnutím zlepšil, ale jednoducho preto, že zmenili náhľad na obsah jednotlivých odkázaností a na vyhodnocovanie dôsledkov jednotlivých zdravotných postihnutí. Takéto odnímanie príspevkov, najmä v prípadoch dlhoročnej odkázanosti, sa stretáva s legitímnym odporom rodičov detí so zdravotným postihnutím. Nechápu, prečo zrazu nemajú nárok na pomoc štátu, keď sa im denná náročnosť starostlivosti o dieťa nijako neznížila. Cítia sa byť štátom hodení cez palubu, k čomu často prispieva aj zlá skúsenosť zo samotného procesu prehodnocovania odkázanosti na príspevky na úradoch práce. Namiesto slušnej a vecnej komunikácie zažívajú výsluch, ktorí mnohí rodičia opisujú priam ako inkvizičný proces.

Ďalšou diskutovanou témou bolo, že úrady práce sa pri posudzovaní odkázanosti detí so zdravotným postihnutím na kompenzácie riadia nielen zákonom, ale najmä podrobnejšími metodickými pokynmi Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré však nie sú verejnosti prístupné. Ľudia dotknutí týmto rozhodovacím procesom tak nemajú možnosť zistiť, prečo konkrétny úrad práce postupuje tak, ako postupuje, a zároveň ani si overiť, či je tento postup skutočne v medziach zákona.

Dotkli sme sa aj skúseností s postupom posudkových lekárov, ktorých činnosť sa v celom procese posudzovania nároku na kompenzácie javí kľúčová a smerodajná, no často akoby nepreskúmateľná. Zhodli sme sa, že dlhodobo plánovaná zmena posudkovej činnosti by sa už nemala zo strany štátu viac odkladať.

V neposlednom rade sme sa venovali nielen nárokom detí so zdravotným postihnutím na kompenzácie, ale aj postaveniu rodičov, najmä v pozícii poberateľov príspevkov na opatrovanie. Je nepochybné, že ochota rodiča  starať sa o dieťa so zdravotným postihnutím je pre kvalitu života dieťaťa nenahraditeľná. Obetavého rodiča to však často stavia do nepriaznivého sociálneho postavenia, neraz je nútený dať výpoveď v práci, a následne čelí strate konkurencieschopnosti na pracovnom trhu aj horšiemu prístupu k prostriedkom sociálnej ochrany v prípade rôznych životných situácií (dôchodkový vek, invalidita, práceneschopnosť, dlhodobé ochorenie).

Kompenzácie sú pritom dôležitým inštitútom, cez ktorý dochádza k napĺňaniu záväzkov štátu vo vzťahu k právam osôb so zdravotných postihnutím vyplývajúcim z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ale aj právam vyplývajúcim z Dohovoru o právach dieťaťa a samotnej Ústavy SR.
Zhodli sme sa, že systém kompenzácií si zaslúži komplexnú reformu, ktorá by podstatne lepšie spĺňala koncept pomoci.