Nový „trend“, keď sa chce rodina zbaviť seniora: obmedzí ho v spôsobilosti na právne úkony

O prípade pána Dušana (meno sme zmenili), ktorý sa ocitol v zariadení sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou proti svojej vôli, informovalo Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím občianske združenie Fórum na pomoc starším.
Pán Dušan síce nie je úplne odkázaný na starostlivosť iných, no má ochrnutú ruku po zlomenine a potrebuje pomoc napríklad pri obúvaní - činnosti, s ktorými si členovia rodiny bežne vypomáhajú, v tomto prípade to však tak, žiaľ, nebolo. Jeho manželka a syn ho postavili pred takúto voľbu: buď pôjde do zariadenia sociálnych služieb, alebo mu prestanú akokoľvek pomáhať.

Syn v snahe dostať otca do zariadenia dokonca podal aj návrh o čiastočné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pána Dušana - aby nemohol sám rozhodovať o mieste svojho pobytu, ani o tom, kto, kde a ako mu bude poskytovať zdravotnú starostlivosť a sociálne služby.

V telefóne bol pán Dušan veľmi zúfalý a prosil nás o pomoc. Uviedol, že nie je duševne chorý a jeho zdravotný stav si nevyžaduje celodennú starostlivosť, chcel by žiť doma a súhlasil by s čiastočnou starostlivosťou – napríklad opatrovateľky. Komisárka preto požiadala súd, aby ju pribral do súdneho konania, v ktorom sa rozhodovalo o obmedzení spôsobilosti na právne úkony pána Dušana. Zistili sme, že mesto, kde pán Dušan býval, vydalo na žiadosť jeho manželky posudok o odkázanosti na sociálnu službu, v ktorom sa uvádza, že je po cievnej mozgovej príhode a má ťažký kognitívny deficit, následkom čoho nie je sebestačný a jeho zdravotný stav si vyžaduje trvalý dohľad inej osoby. Počas rozprávania s pánom Dušanom však komisárka nepozorovala žiadny kognitívny deficit. Veľmi dobre si pamätal dátumy, adresy, mená,  dokonca aj telefónne čísla, bol schopný sám sa pohybovať aj kamkoľvek sa dopravovať. Mesto pritom posúdilo odkázanosť pána Dušana len telefonicky (pre opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19), a to iba v rozhovore s jeho manželkou.

Pán Dušan počas pojednávania s plačom prosil sudkyňu, aby ho neobmedzovala v spôsobilosti na právne úkony. Sudkyňa sa však v celom rozsahu pridržiavala jediného psychiatrického znaleckého posudku, podľa ktorého potrebuje mať zabezpečenú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. Podľa zhodnotenia komisárky sa to však  nepreukázalo. Nevidela ani dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Spolu s pánom Dušanom sme preto podali odvolanie. To sa však rodine nepáčilo: syn pána Dušana sa do telefónu doslova vyhrážal komisárke, že ak bude pokračovať v súdnom konaní a podá proti rozsudku odvolanie, nikdy viac sa o otca nebude zaujímať a vymaže ho zo svojho života. Napriek tomu sme odvolanie podali.

Pán Dušan napokon pod tlakom rodiny zobral svoje odvolanie späť. Odvolací súd tak potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, a teda ho obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Chceli sme konať ďalej a využiť ešte mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie alebo podať podnet na Ústavný súd SR z dôvodu rozporu uvedeného súdneho rozhodnutia s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. K takýmto krokom by sme  však boli potrebovali súhlas pána Dušana. Ten ale komisárku v telefonickom rozhovore požiadal, aby už vo veci ďalej nekonala, a že on radšej strpí aj to, že je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Zmieril sa s tým, že je v zariadení, a že rodina si ho na týždeň v mesiaci berie domov.

Podobné prípady obmedzenia spôsobilosti na právne úkony ako prostriedku na „zbavenie sa človeka a jeho umiestnenie do celoročného zariadenia“ zaznamenávame, žiaľ, stále častejšie. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony má pritom slúžiť zásadne na ochranu samotného človeka a má byť vždy proporcionálne jeho zdravotnému stavu a úkonom, ktorými ohrozuje svoju osobu či svoj majetok. Takéto právne názory potvrdzujú aj rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a aj nálezy ústavných súdov.

(Príbeh je uverejnený v Správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021 ako Príbeh siedmy)