Nevidiaceho nevpustili do kúpeľov, lebo mal so sebou vodiaceho psa

Rozbiehame rubriku uverejňovania príbehov z našej správy o činnosti, a keďže je dnes Medzinárodný deň vodiacich psov, začíname prípadom nevidiaceho pána, ktorý nemohol ísť do kúpeľov, lebo tam neumožnili vstup jeho kompenzačnej pomôcke - vodiacemu psovi. Hoci zákon umožňuje vstup s vodiacim psom všade tam, kam má bežne prístup verejnosť, stáva sa, že majitelia niektorých prevádzok či vedenia niektorých inštitúcií o tom nie sú dostatočne informovaní alebo tolerantní.
Začiatkom minulého roku nás občianske združenie Pes človeku upozornilo, že (dnes už bývalé) vedenie Liečebných termálnych kúpeľov v Sklených Tepliciach odmietli poskytnúť kúpeľnú liečbu klientovi v sprievode vodiaceho psa. Klient si musel nájsť iné kúpele, napokon sa mu to podarilo v Piešťanoch.

Vtedajšieho riaditeľa kúpeľov v Sklených Tepliciach sme upozornili, že vodiaceho psa zákon považuje za rovnocennú kompenzačnú pomôcku - napr. ako invalidný vozík.

Psy so špeciálnym výcvikom, teda vodiace, asistenčné a signálne psy, majú mať vstup všade, kam môžu vstúpiť aj bežní ľudia: áno, napríklad aj na detské ihrisko, kde je inak zákaz vstupu so psom, do potravín, reštaurácie, cukrárne, baru, kozmetického salónu, autobusu, na kúpalisko, plaváreň aj kúpele.

Ak niekto trvá na tom, aby pes so špeciálnym výcvikom nemal niekde vstup, musí to byť len v odôvodnených nevyhnutných prípadoch a musí zabezpečiť danej osobe so zdravotným postihnutím asistenta - inú osobu. Ani vyžadovanie vôdzky či náhubku pre takéhoto psa nie je v poriadku, pretože to môže obmedziť asistenčnú funkciu daného psa. Sú to špeciálne cvičené psy, ktoré len tak „neodbehnú“ od svojho pána a vždy sú v jeho tesnej blízkosti.

Ak to neumožní, ide o rozpor s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, podľa ktorého  je aj Slovensko povinné prijať príslušné opatrenia na poskytnutie rôznych foriem živej asistencie a sprostredkovania vrátane sprievodcov, predčítavateľov a profesionálnych tlmočníkov posunkového jazyka, ktoré uľahčia prístup do budov a do iných verejne prístupných zariadení. Dohovor je, mimochodom, nadradený národnej legislatíve.

Problémom je, že súkromné prevádzky nemajú nad sebou nadriadený orgán. Ak teda súkromná prevádzka po upozornení Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím neurobí nápravu, nemôžeme  urobiť viac, nemáme možnosť dať jej napríklad pokutu. Ľudia sa ešte môžu obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu, resp. na súd s diskriminačnou žalobou.

V tomto prípade medzitým došlo k zmene vedenia kúpeľov v Sklených Tepliciach, a súčasné vedenie už pristupuje k vodiacim psom bez problémov.

(Príbeh je uverejnený v Správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021 ako Príbeh dvadsiaty tretí)