Krádež za 11 eur: duševne chorú ženu posiela súd do väzenia. Absurdné, hovorí psychiater

Článok o prípade ženy so zdravotným postihnutím, ktorý rieši aj Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, zverejňujeme so súhlasom Hospodárskych novín, ktoré ho publikovali 6. júla 2022. Aktualizácia 05.08.2022 (Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím).
Napriek závažnej duševnej chorobe má ísť Anna na šesť mesiacov do väzenia. Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím hovorí o absurdnom rozhodnutí. To isté tvrdia aj psychiatri, ktorých HN oslovili. Rozsudok je však v súlade s Trestným zákonom.
 
Trpí závažnou duševnou chorobou, ktorá jej málokedy dá pokoj. Raz má hlbokú, neodôvodnenú depresívnu až nihilistickú náladu, raz veselé rozpoloženie, avšak spojené s erupciami zlosti či bezhlavou hyperaktivitou. Anna trpí bipolárnou afektívnou poruchou. Ide o náhradné meno, jej reálnu identitu majú HN v redakcii.
 
Žena má navyše problémy s justíciou. Vlani v auguste ukradla v predajni tovar za 11,49 eura. Lenže to nie je prvýkrát, čo ju prichytili. Už predtým odcudzila výrobky – v marci minulého roka na Slovensku a pred troma rokmi v susednom Rakúsku.
 
Preto sa jej posledný skutok klasifikuje ako prečin krádeže a posudzuje sa podľa Trestného zákona. A samosudkyňa Okresného súdu Bratislava III Iveta Halvoňová ju za to trestným rozkazom z apríla poslala na šesť mesiacov do väzenia. V súvislosti s Anninou chorobou však vystáva otázka primeranosti trestu.
 

Rozpoznávacie schopnosti

V znaleckom posudku, ktorý majú HN k dispozícii, psychiater okrem iného skonštatoval, že "obvinená sa dopustila inkriminovaného trestného činu v subklinickej fáze mánie, v dôsledku čoho mala výrazne, forenzne významne znížené až zaniknuté rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti."

Vzhľadom na to odporučil ochrannú psychiatrickú liečbu ambulantnou formou. Vypracovanie dokumentu nariadili spomínaný súd a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava III.
 
Nebol to však iba chvíľkový dosah bipolárnej poruchy. Tá trápi človeka celý život. Anna už bola sedemkrát dlhodobo hospitalizovaná, má aj od roku 2010 status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a užíva vysoké dávky psychofarmák. Komplikáciou liečby dokonca bol aj výskyt epileptických záchvatov. Hoci má po odznení depresívnej či manickej fázy obdobia remisie, tie sú podľa znalca výrazne instabilné.
 
Pri človeku postihnutom podobným ochorením legislatíva umožňuje sudcovi, aby od trestu upustil, keď "prečin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň ukladá, zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest," píše sa v paragrafe 40 Trestného zákona. Ako zdôrazňuje Róbert Hronček, advokát a konateľ advokátskej kancelárie Hronček & Partners, musia byť splnené obe podmienky súčasne.
 
Môže sa aplikovať aj iný paragraf Trestného zákona – ten s číslom 23 –, upozorňuje hovorkyňa Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím Elena Koritšánska. Podľa tohto ustanovenia „ten, kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak.“
 

Absurdné na dvakrát

Samosudkyňa sa však rozhodla ísť inou cestou a poslať Annu na šesť mesiacov do väzenia. Na dôvody jej rozhodnutia sa HN opýtali aj priamo jej, no hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak odpísal, že je na dovolenke. Odpovede doplníme po ich získaní.
 
Treba podotknúť, že sudkyňa môže, no nemusí posudok psychiatrického znalca zobrať do úvahy.
 

Je dôležitým kritériom na posúdenie príčetnosti alebo nepríčetnosti, prípadne zmenšenej príčetnosti, obvineného. Nie je však jediným kritériom a platí, že ide len o jednu zo skutočností pre záver súdu,


približuje Hronček.
 
Zdroj HN z justičného prostredia tvrdí, že by každý sudca rozhodol rovnako. Problémom môže byť aj formulácia záveru znaleckého posudku. Nevymedzuje dostatočne nepríčetnosť: hovorí o znížených až zaniknutých schopnostiach, keď by si „mal vybrať“ medzi oboma možnosťami. Zároveň doplňme, že pri uloženom treste ide o dolnú hranicu možnej sadzby, ktorej rozpätie je od šiestich mesiacov do troch rokov.
 
V každom prípade sa Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, na ktorého čele stojí Zuzana Stavrovská, pozerá na sankciu nechápavo.
 

Vzhľadom na to, že v znaleckom posudku sa uvádza, že posudzovaná mala v inkriminovanom čase hlboko zníženú až zaniknutú schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania aj schopnosť ovládať svoje konanie, považujeme za absurdné, že súd jej uložil nepodmienečný trest,


odkázala Koritšánska.
 
Podobný postoj zastáva aj psychiater Joël Hartmann. Podľa neho, ak znalec zistil poruchu kognitívnych funkcií, danej osobe by nemala byť pripisovaná zodpovednosť za trestný čin spáchaný počas takéhoto zmeneného vnímania reality.
 

Z lekárskeho hľadiska ide o absurdné rozhodnutie,


doplnil. HN to potvrdil aj iný psychiater, ktorý si neželal byť menovaný.
 
Pre Annu bol ortieľ poriadnou ranou.
 

Jej reakcia na súdny príkaz ju dekompenzovala – plač, smútok, ľútosť, 'nie som delikvent'. Do popredia sa tlačili obavy, že je sledovaná, chcú ju dostať,


približuje jej matka, ako bezprostredne reagovala na rozhodnutie súdu.
 

Čo ďalej?

Annini rodičia ju teraz bránia rôznymi mechanizmami. Podali predovšetkým žiadosť o odklad výkonu trestu, ako im to komisárka Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská odporučila. Anna mala nastúpiť do ústavu s minimálnym stupňom stráženia v stredu 29. júna, no zatiaľ je stále „vonku“.
 

Trpezlivo čakáme na odpoveď Okresného súdu Bratislava III. Veríme v spravodlivosť a v jej prípade pomocou terapie, psychoterapie, pravidelných odborných ambulantných vyšetrení, že sa jej stav udrží v dlhodobej remisii, aby mohla naďalej žiť plnohodnotný život bez strachu a sankcií,


povedala matka odsúdenej.
 
Rodina zároveň podala žiadosť o obnovu konania.
 

Povolí sa to, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy, súdu skôr neznáme,


hovorí Koritšánska s tým, že tie zrejme zistil Annin advokát po nahliadnutí do trestného spisu.
 

Musí ísť o závažné skutočnosti, napríklad to, že súd nevedel o duševnom stave obžalovanej, o znaleckom posudku,


dopĺňa s tým, že takéto konanie zo strany orgánov činných v trestnom konaní je nepochopiteľné.
 

Zmena legislatívy

Okrem Anninho duševného stavu je tu aj ďalšia stránka problému (ne)primeranosti trestu. Je síce recidivistka, ale tovar, ktorý odcudzila, zodpovedal iba sume 11,49 eura. Otázne teda je, či je uväznenie za drobnú krádež riešením, či spoločnosti prináša väčšiu bezpečnosť v podobe napravenia odsúdenej.
 
Znova tu treba pripomenúť, že v prípadoch zlyhania predchádzajúcich miernejších odsúdení sankciou je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v súlade s Trestným zákonom. Nebolo to však vždy tak. Legislatíva sa v roku 2005 zmenila.
 
Nový Trestný zákon zaviedol trestnoprávny postih za priestupkové krádeže, ako je tá, ktorej sa dopustila Anna. Predstava zákonodarcu bola nasledujúca: ak z priestupkovej krádeže spraví trestný čin, tak takýto druh protiprávnych konaní vymizne, alebo bude výrazne nižší.


Autor:
Vivien Cosculluela, Hospodárske noviny
 
 

Aktualizácia 05.08.2022

Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím

Rodina ženy na základe nášho odporúčania požiadala súd o obnovu konania, náš úrad zároveň súdu adresoval žiadosť o zaslanie trestného spisu – zatiaľ bez odpovede. Ak zo spisu bude vyplývať, že u obvinenej bolo skutočne zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, prípadne zistíme iné dovolacie dôvody, komisárka Zuzana Stavrovská sa obráti priamo na ministerku spravodlivosti, aby podala dovolanie.