piatok 10.12.2021

Stanovisko k návrhu novely školského zákona vo vzťahu k zdravotnej starostlivosti

V Národnej rade Slovenskej republiky pokračoval legislatívny proces k návrhu novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), číslo tlače 658. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky návrh schválili. Ďakujeme im za jeho podporu a tešíme sa, že v školách sa bude môcť deťom poskytovať zdravotná starostlivosť.
Podstatou tejto novely je legislatívne zarámcovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti  žiakom v škole a školskom zariadení. Predkladá ju dlhoročná iniciátorka riešenia tejto problematiky Jana Žitňanská (Za ľudí), spolu s Janou Bittó Cigánikovou (SaS). Navrhujú, aby v školách mohli pôsobiť školskí zdravotníci. Ako nám spresnila Jana Žitňanská, školských zdravotníkov by zamestnávali školy alebo školské zariadenia. Finančne je na to podľa nej možné využiť peniaze z Plánu obnovy. 

Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím opakovane upozorňuje na absenciu legislatívneho ukotvenia zabezpečovania úkonov spadajúcich pod zdravotnú starostlivosť v školskom prostredí. Apelujeme na to v každoročnej výročnej správe, ktorú predkladáme do Národnej rady Slovenskej republiky – spolu už v piatich výročných správach.

Aj náš Úrad dlhodobo rieši podnety od rodičov detí s rôznymi diagnózami, ktorí sa stretávajú s problémami pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti svojim deťom počas vyučovania.

Napríklad sme riešili podnet, keď žiačka odkázaná na invalidný vozík potrebovala pomoc  pri úkonoch sebaobsluhy počas vyučovania – pri návšteve toalety. Škola jej pomôcť nechcela, odvolávala sa na to, že podľa zákona to  nie je náplň práce ani učiteľa, ani asistenta učiteľa

Asistenciu pri týchto úkonoch poskytuje mimo školy osobný asistent, ten však podľa zákona nie je oprávnený vstúpiť do školy bez povolenia riaditeľa školy. Rodičia to napokon vyriešili tak, že počas vyučovania sedia na chodbe školy, aby mohli svojej dcére zabezpečiť bežné potreby počas prestávok.

Bežné sú aj prípady, keď jeden rodič sedí na chodbe školy, aby mohol dieťaťu zmerať glykémiu, podať inzulín, špeciálnu stravu či pomôcť mu sa premiestniť po bariérovej budove. V prípade detí s ochorením diabetes mellitus sa na nás opakovane obracajú celé skupiny rodičov, rovnako ako v prípade ochorenia epilepsia s tým, že žiadajú systémovú zmenu v legislatíve a zavedenie formy osobnej asistencie alebo zdravotníckeho pracovníka na školách, tak, aby sa zabezpečila plynulá a bezproblémová inklúzia detí so zdravotným postihnutím. Bežne sa totiž stretávajú s tým, že materské školy dieťa ani nechcú prijať a v prípade základných škôl je dieťa povinná prijať len spádová škola. Tá situáciu rieši tak, že buď musia byť rodičia s dieťaťom v škole alebo si musia platiť osobu, ktorá bude dieťa sprevádzať, prípadne je dieťa v škole len v nevyhnutnom rozsahu. Inak ho škola posiela domov a nemôže sa zúčastňovať ani mimoškolských aktivít, výletov, nemôže byť v tzv. družine, prípadne mu odporúčajú individuálne vzdelávanie v domácom prostredí alebo sú rodičia nútení dať dieťa do špeciálnej alebo internátnej školy.

Rodičia z praxe upozorňujú na to, že školy nie sú pripravené zabezpečiť potrebnú starostlivosť pre deti sebaobslužného a zdravotného charakteru, nemajú túto povinnosť (napr. pomôcť dieťaťu podať inzulín, či iný pravidelne užívaný liek, odmerať glykémiu, pomôcť s cievkovaním), čo vedie k tomu že buď jeden z rodičov musí opustiť zamestnanie a denne sprevádzať dvoje dieťa v školskom prostredí, prípadne ostať s dieťaťom v domácom prostredí a vzdelávať dieťa nie prezenčne a plnohodnotne v škole, ale v oklieštenej podobe individuálnou formou.

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská dlhodobo apeluje na prijatie akejkoľvek právnej úpravy, ktorá povedie k vyriešeniu tejto situácie. Rodičia sa  často musia  v mene svojich detí doslova doprosovať po školách a prácne hľadať, ktorá škola je ochotná ich dieťa so zdravotným postihnutím nielen prijať, ale aj umožniť mu prezenčnú výučbu, prípadne nepodmieňovať prítomnosť dieťaťa v škole prítomnosťou rodiča.

Na druhej strane škola, ktorá chce takému dieťaťu a rodičovi vyhovieť a je ochotná dieťa nielen prijať, ale mu aj  zabezpečiť od neho neoddeliteľnú potrebu poskytovania zdravotnej starostlivosti, sa nemá o čo oprieť, robí to takpovediac „na vlastné triko“ a improvizačne.

Vzhľadom na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce zo záväzného Dohovoru pre osoby so zdravotným postihnutím je nemysliteľné, aby deti so zdravotným postihnutím, ktoré aj v školskom prostredí vyžadujú zdravotnú starostlivosť,  absolvovali vzdelávanie výlučne v domácom prostredí, v internátnych či špeciálnych školách, teda úplne oddelene od bežného vzdelávacieho prostredia a v úplnom rozpore s princípom inklúzie, resp. len za dennej osobnej asistencie rodiča, a to len preto, že sa dlhodobo nenašla vôľa túto problematiku rozpoznať a adekvátne vyriešiť aj na legislatívnej úrovni.

Už v roku 2019 Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zorganizoval okrúhly stôl, kde túto problematiku riešil so zástupcami všetkých dotknutých ministerstiev a ďalších relevantných subjektov. Pracovné stretnutie zorganizovalo aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR - opäť za účasti všetkých dotknutých subjektov. Téma sa v roku 2019 riešila aj  vo  Výbore pre osoby  so zdravotným postihnutím. Potreba legislatívneho ukotvenia poskytovania zdravotnej starostlivosti v školskom prostredí bola opakovane aj predmetom pripomienok mnohých subjektov v rámci medzirezortných pripomienkových konaní k školskému zákonu.

Žiaľ, ani  po dvoch rokoch intenzívnej komunikácie a práce množstva zainteresovaných subjektov, nie je prijaté žiadne riešenie tejto problematiky.

Komisárka pre osoby so  zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská preto podporuje predložený návrh  zmeny školského zákona a apeluje na poslancov, aby problematike  venovali patričnú pozornosť - ako esenciálnej potrebe detí so zdravotným postihnutím, podmieňujúcej ich skutočné naplnenie práva na prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu, a aby prijali potrebné legislatívne riešenia.
 

Prosím Vás v mene detí so zdravotným postihnutím, ktoré zvádzajú náročný boj o svoje miesto medzi zdravými rovesníkmi a v spoločnosti. Nepotrebujú zvádzať boje ešte aj v tých oblastiach, ktoré sú pod priamou kontrolou a správou štátu

povedala Zuzana Stavrovská.