utorok 08.11.2016

Seminár o ľudských právach a osobách so zdravotným postihnutím v čínskom Pekingu

V čínskom Pekingu sa v dňoch 08. až 10. novembra 2016  konal 16. ročník seminára o ľudských právach a osobách so zdravotným postihnutím.
Seminár bol organizovaný v spolupráci s Nadáciou Asia- Europe, Inštitútom Raoula Wallenberga, s francúzskym Ministerstvom zahraničných vecí a medzinárodného rozvoja, filipínskym Oddelením zahraničných vecí a Federálnym oddelením zahraničných vecí Švajčiarska. Spolu sa na seminári zúčastnili zástupcovia z 53 krajín sveta. Za Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa seminára zúčastnila JUDr. Chrančoková Eva.
Seminár bol zameraný na podporu a ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne sa riešili na seminári problémy zo 4 oblastí a to:
1.Participácia v politickom a spoločenskom živote
2.Sociálna a ekonomická inklúzia
3.Právne postavenie, spravodlivosť a náprava
4.Národná implementácia a medzinárodná spolupráca
 
Na seminári sa hovorilo o potrebe implementovať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a pretaviť ho do zákonov, nakoľko ľudia so zdravotným postihnutím sú skupinou znevýhodnenou, nedostatočne akceptovanou vládou a občanmi a vznikajú pri nich predsudky. Snahou je odstrániť bariéry, a zahrnúť ľudí s postihnutím do práce, sociálneho, spoločenského, politického života. Taktiež sa hovorilo o tom, aby boli každej osobe so zdravotným postihnutím uznané jej základné ľudské práva.
Ako spomenul prof. Gerard Quinn (Profesor práva, na írskej Národnej univerzite), každý právnik sa na začiatku učí, že človek má ľudské práva. Systém je k ľuďom so zdravotným postihnutím slepý, a preto potrebujeme jeden druhého, aby sme vedeli do budúcnosti zabezpečiť týmto ľuďom so zdravotným postihnutím ochranu ich práv.
Zhrnutím z 1. seminárnej skupiny je záver, že samotní ľudia so zdravotným postihnutím by mali byť viac aktívni pri presadzovaní svojich práv, mali by sa viac zaujímať o svoje práva garantované Dohovorom OSN, a prinútiť vládu, členov parlamentov a iných združení aby dodržiavali články Dohovoru OSN. Nemali by byť len objektom charity, ale mali by sa stať naozajstnými občanmi daného štátu.
Zhrnutím z 2. seminárnej skupiny je snaha o zjednotenie a inklúziu v rámci sociálneho života a ekonomického. Sociálna ochrana by mala slúžiť ako premostenie medzi vzdelaním a zamestnanosťou, snahou by malo byť zapojiť osobu so zdravotným postihnutím do centra diania a zabezpečiť mu podporu (zapojiť ho do práce, a dať mu adekvátnu pomoc, nech sa začlení).
Seminárna skupina č. 3 zameraná na právne postavenie, spravodlivosť a nápravu preberala v diskusii spôsobilosť na právne úkony, pozbavovanie osôb so zdravotným postihnutím spôsobilosti na právne úkony a tiež sa zamerali na inštitút opatrovníctva. Zaoberali sa úvahou ako postaviť ľudí so zdravotným postihnutím do centra rozhodovania o ich právach. Okrem iného dospeli k záveru, že v krajinách je málo právnikov zaoberajúcich sa ľudskými právami, a tiež málo právnikov ktorí majú s obhajovaním ľudských práv skúsenosti.
Záver zo 4. seminárnej skupiny je ten, že mnohé krajiny aj keď prijali Dohovor OSN, neakceptujú ho, nezačleňujú do zákonov. Snahou by malo byť dôslednejšie naplnenie článku 32 Dohovoru OSN- Medzinárodná spolupráca.
Záverečným zhrnutím zo semináru je konštatovanie, že je potrebné články Dohovoru OSN začleniť do legislatívy každého štátu, ktorý Dohovor OSN podpísal a zaviazal sa ho akceptovať, umožniť ľuďom so zdravotným postihnutím prístup k vzdelaniu, sociálnemu, kultúrnemu a politickému životu a pomôcť im prekonať prekážky, ktoré im v tom bránia. Odstrániť bariéry a predsudky. Tiež bolo na seminári spomenuté, že Slovenská republika do dnešného dňa nepodpísala Marakéšsku zmluvu.